Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súvislosti s ochranou lesov Pellegrini očakáva odpoveď, či chce krajina ochraňovať svoje prírodné bohatstvo, alebo uprednostní biznis aktivity súkromných vlastníkov lesov, prípadne štátneho podniku.
Autor TASR
Bratislava 11. júna (TASR) – Ekonomické záujmy kohokoľvek nesmú byť nadradené nad ochranu životného prostredia. "Ak si raz Slovensko zadefinuje, že jeho prioritou je ochrana životného prostredia a zachovanie lokalít, tak je to alfa a omega. Je to zákon a ekonomické zákony nesmú cez túto hranicu prejsť," uviedol v pondelok na tlačovej besede premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po stretnutí s ministrom životného prostredia Lászlóom Sólymosom (Most-Híd).
V súvislosti s ochranou lesov na Slovensku očakáva jasnú odpoveď, či chce krajina ochraňovať svoje prírodné bohatstvo, alebo uprednostní biznis aktivity súkromných vlastníkov lesov, prípadne štátneho podniku. Víta preto prípravu nového zákona o ochrane prírody z dielne envirorezortu. Ten má uzákoniť, ako sa bude narábať s chránenými oblasťami, ako sa budú ochraňovať, či a akým spôsobom sa bude v nich ťažiť a tiež to, kto bude tieto chránené oblasti najvyššieho stupňa obhospodarovať. Premiér v tomto smere očakáva diskusiu, verí však, že nebude hysterická, ale pragmatická a korektná.
Práve envirostratégiu do roku 2030 považuje rezort životného prostredia za vlajkovú loď v tejto oblasti. Ide o programové vyhlásenie ohľadom životného prostredia, ktoré pripravovalo vyše 160 odborníkov, a ku ktorému prišlo okolo 800 podnetov od občanov. Minister zároveň opätovne zdôrazňuje, že na Slovensku máme mnohé vzácne biotopy či dreviny, a keď ich chceme chrániť, malo by to byť skutočne prioritou. V lokalitách s nižšou ochranou ťažbu do istej miery síce nevylučuje, avšak "ak sa občan prejde v lese, tak bude cítiť, že je v národnom parku, a že les je iný ako mimo neho," podotkol Sólymos.
Ochrana lesov však nie je jedinou prioritou rezortu v rámci životného prostredia na najbližšie obdobie. Významný posun sa podľa premiéra očakáva v rámci agendy environmentálneho posudzovania EIA, ktorá má prejsť zásadnou reformou. V parlamente by mala byť predstavená na jar budúceho roka. Má ísť o zjednodušenie procesov a zosúladenie aktivít s územným rozhodovaním a stavebným konaním. "Lebo sme neustále svedkami odvolávania sa každého proti všetkému," skonštatoval Pellegrini s tým, že terajšie zákonné lehoty a možnosti na odvolávanie sú zdĺhavé a skôr šikanózne, ako by mali pomáhať."
Vyzdvihol tiež prípravu zákona na ochranu vodohospodárskych oblastí, v rámci ochrany podzemnej pitnej vody a jej identifikovaných zdrojov sa pripravujú viaceré výzvy, prvá na 25 miliónov eur. Vyššej ochrane ovzdušia by mali pomôcť dotačné schémy na výmenu domácich kotlov v rodinných domoch. Tých je na Slovensku okolo 130.000 a sú často zdrojom väčšieho znečistenia než niektoré závody, keďže v nich mnohí občania spaľujú nielen drevo či uhlie, ale aj komunálny odpad, plastové fľaše či iný nebezpečný odpad. Podľa odhadov by sa vďaka dotačným schémam mohlo podariť vymeniť vyše tretinu týchto kotlov.
Jednou z priorít je tiež oblasť odpadu, kde Slovensko nepatrí k lídrom. Kým napríklad v Rakúsku končia na skládkach len zhruba štyri percentá odpadu, na Slovensku je to okolo 67 percent. Rezort zároveň "bojuje" proti nelegálnym skládkam a sanuje viaceré environmentálne záťaže. Výrazné investičné aktivity sa očakávajú aj v oblasti protipovodňovej ochrany, kam by malo poputovať takmer 290 miliónov eur z eurofondov.
Z hľadiska ochrany prírody sa vypracovali programy záchrany hlucháňa hôrneho, korytnačky močiarnej, sokola červenonohého a jasoňa červenookého. Sústava chránených území NATURA 2000 sa rozšíri o 32.000 hektárov.
V súvislosti s ochranou lesov na Slovensku očakáva jasnú odpoveď, či chce krajina ochraňovať svoje prírodné bohatstvo, alebo uprednostní biznis aktivity súkromných vlastníkov lesov, prípadne štátneho podniku. Víta preto prípravu nového zákona o ochrane prírody z dielne envirorezortu. Ten má uzákoniť, ako sa bude narábať s chránenými oblasťami, ako sa budú ochraňovať, či a akým spôsobom sa bude v nich ťažiť a tiež to, kto bude tieto chránené oblasti najvyššieho stupňa obhospodarovať. Premiér v tomto smere očakáva diskusiu, verí však, že nebude hysterická, ale pragmatická a korektná.
Práve envirostratégiu do roku 2030 považuje rezort životného prostredia za vlajkovú loď v tejto oblasti. Ide o programové vyhlásenie ohľadom životného prostredia, ktoré pripravovalo vyše 160 odborníkov, a ku ktorému prišlo okolo 800 podnetov od občanov. Minister zároveň opätovne zdôrazňuje, že na Slovensku máme mnohé vzácne biotopy či dreviny, a keď ich chceme chrániť, malo by to byť skutočne prioritou. V lokalitách s nižšou ochranou ťažbu do istej miery síce nevylučuje, avšak "ak sa občan prejde v lese, tak bude cítiť, že je v národnom parku, a že les je iný ako mimo neho," podotkol Sólymos.
Ochrana lesov však nie je jedinou prioritou rezortu v rámci životného prostredia na najbližšie obdobie. Významný posun sa podľa premiéra očakáva v rámci agendy environmentálneho posudzovania EIA, ktorá má prejsť zásadnou reformou. V parlamente by mala byť predstavená na jar budúceho roka. Má ísť o zjednodušenie procesov a zosúladenie aktivít s územným rozhodovaním a stavebným konaním. "Lebo sme neustále svedkami odvolávania sa každého proti všetkému," skonštatoval Pellegrini s tým, že terajšie zákonné lehoty a možnosti na odvolávanie sú zdĺhavé a skôr šikanózne, ako by mali pomáhať."
Vyzdvihol tiež prípravu zákona na ochranu vodohospodárskych oblastí, v rámci ochrany podzemnej pitnej vody a jej identifikovaných zdrojov sa pripravujú viaceré výzvy, prvá na 25 miliónov eur. Vyššej ochrane ovzdušia by mali pomôcť dotačné schémy na výmenu domácich kotlov v rodinných domoch. Tých je na Slovensku okolo 130.000 a sú často zdrojom väčšieho znečistenia než niektoré závody, keďže v nich mnohí občania spaľujú nielen drevo či uhlie, ale aj komunálny odpad, plastové fľaše či iný nebezpečný odpad. Podľa odhadov by sa vďaka dotačným schémam mohlo podariť vymeniť vyše tretinu týchto kotlov.
Jednou z priorít je tiež oblasť odpadu, kde Slovensko nepatrí k lídrom. Kým napríklad v Rakúsku končia na skládkach len zhruba štyri percentá odpadu, na Slovensku je to okolo 67 percent. Rezort zároveň "bojuje" proti nelegálnym skládkam a sanuje viaceré environmentálne záťaže. Výrazné investičné aktivity sa očakávajú aj v oblasti protipovodňovej ochrany, kam by malo poputovať takmer 290 miliónov eur z eurofondov.
Z hľadiska ochrany prírody sa vypracovali programy záchrany hlucháňa hôrneho, korytnačky močiarnej, sokola červenonohého a jasoňa červenookého. Sústava chránených území NATURA 2000 sa rozšíri o 32.000 hektárov.
