Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Slovensko

Mandát premiéra Fica na rokovanie s Macronom podporili aj ministri SNS

Emmanuel Macron (vľavo) a Robert Fico. Foto: TASR/AP

Informovala o tom premiérova hovorkyňa. Vysielaní zamestnanci by mali by mali mať na rovnakom pracovnom mieste rovnakú mzdu ako domáci pracovníci, túto eurosmernicu podporili koaličné strany.

Bratislava 23. augusta (Teraz.sk/TASR) - Mandát premiéra Roberta Fica na rokovanie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a premiérmi Česka a Rakúska dnes podporili aj ministri za Slovenskú národnú stranu (SNS). Informovala o tom premiérova hovorkyňa Beatrice Szabóová.

Čítajte aj ŠEFČOVIČ: Dohoda o vysielaní pracovníkov by mala dosiahnuť do októbra

Témou dnešnej schôdzky prezidenta a premiérov bude okrem iného eurosmernica o vysielaní pracovníkov do krajín Európskej únie. Slovenskí ministri o nej dnes rokovali per rollam.

"Veľmi oceňuje, že toto rozhodnutie podporili aj ministri za SNS," oznámila Szabóová s tým, že do hlasovania formou per rollam sa zapojili aj traja ministri za SNS. Témou schôdzky v Salzburgu je okrem iného smernica o vysielaní pracovníkov. O nej novinárov namiesto Fica informoval podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Program dnešného rokovania vlády sa zúžil na jediný bod, o čom v utorok (22.8.) informoval premiér Robert Fico v písomnom stanovisku. Ministri napokon na Úrad vlády SR neprišli, o mandáte pre premiéra na dnešné stretnutie s francúzskym prezidentom, rakúskym a českým premiérom rozhodli hlasovaním na diaľku.

V niektorých médiách sa objavila v pondelok (21.8.) informácia, že predseda SNS Andrej Danko požiadal svojich koaličných partnerov Smer-SD a Most-Híd o odloženie rokovania kabinetu dovtedy, kým nezasadne Koaličná rada. Zároveň informoval, že jeho ministri na zasadnutie vlády neprídu. Koaličná rada sa má zísť v piatok 25. augusta. Mala by rokovať o riešení koaličnej krízy, do ktorej sa koalícia dostala po tom, ako predseda SNS vypovedal k septembru koaličnú zmluvu.

Smernica o vysielaných pracovníkoch


Vysielaní zamestnanci by mali by mali mať na rovnakom pracovnom mieste rovnakú mzdu ako domáci pracovníci v danej krajine. Toto je jedna zo zmien, ktorú má priniesť eurosmernica o cezhraničnom vysielaní pracovníkov. Dnes sa ňou budú zaoberať premiéri Rakúska, Slovenska a Českej republiky na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Salzburgu.

Problematikou zrovnoprávnenia pracovných podmienok vysielaných zamestnancov sa krajiny zaoberajú už od minulého roka. Eurosmernica bola aj témou počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko spolu s ďalšími 10 krajinami malo k eurosmernici výhrady. Spoločne jej preto vystavili tzv. "žltú kartu" na znak nesúhlasu s niektorými jej ustanoveniami. Slovensko túto smernicu ako takú neodmietalo. Malo však problém s jej načasovaním. "SR nikdy neodmietala prijatie ďalších opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu vysielaných pracovníkov, zhoršovaniu ich pracovných a životných podmienok počas vyslania, prípadne na úkor pracovníkov zvýhodňovala zamestnávateľov," upozornil rezort práce v materiáli, ktorým sa mala dnes zaoberať aj vláda. Ministerstvo tiež upozornilo, že Slovensko tiež súhlasilo s prijímaním opatrení, ktoré zvýšia spravodlivé odmeňovanie vysielaných pracovníkov, najmä pri ich vysielaní z tých členských štátov, kde sú nižšie mzdy do tých, kde je odmeňovanie na vyššej úrovni. Zároveň však vláda požadovala, aby štáty i Európska komisia dostali viac času na vyhodnotenie vplyvov ostatnej revízie smernice o vysielaní pracovníkov a legislatívnych zmien na národnej úrovni.

V oblasti odmeňovania sa má zaviesť koncept "rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste". Pre Slovensko je v súčasnosti akceptovateľný. "Francúzska strana v tejto súvislosti naznačila možný posun v pozícii ohľadom definície pojmu odmena tak, že budú zohľadňovať celkovú výšku odmeny, bez ohľadu na jej jednotlivé zložky, čo Slovenská republika víta," uvádza sa v materiáli schválenom vládou, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo práce.

Zámery komisie upraviť smernicu by sa mohli dotknúť viacerých firiem, ktoré posielajú pracovníkov do zahraničia. Ide najmä o autodopravcov, stavbárov, či firmy podnikajúce v spracovateľskom priemysle. V oblasti dopravy by sa mal podľa slovenskej vlády hľadať kompromis v oblasti cestného balíka. "Nezhoda na tejto otázke totiž bude znamenať v podstate koniec rokovaní. Slovenská republika bude preto v prvom rade podporovať dosiahnutie dohody o smernici o vysielaní pracovníkov. Súčasne sa bude usilovať o zachovanie konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb, vrátane sektora dopravy," uviedol v materiáli rezort práce.

Eurosmernica má priniesť aj zmeny týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia. SR vníma tieto návrhy na zmeny pozitívne, avšak predpokladá, že rokovania o tomto nariadení budú trvať minimálne do roku 2019. "Francúzska republika si je plne vedomá tohto stavu a v tomto štádiu požiadala o povýšenie spolupráce a koordinácie národných inšpektorátov medzi Francúzskom a krajinami V4 formou spoločného Memoranda. Túto myšlienku, ktorej cieľom je boj proti sociálnym podvodom v praxi, SR podporuje," priblížil rezort práce. Okrem rovnakej mzdy ako majú domáci zamestnanci, by sa totiž mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Nové pravidlá sú zamerané aj na odmeňovanie v rámci subdodávateľských reťazcov, či na ochranu dlhodobo vysielaných zamestnancov.

V poslednom období štáty diskutujú aj o transpozičnej lehote. Predĺžiť by sa mala minimálne na tri roky. "SR privíta spoločný kompromis, avšak nemá výhrady ani voči aplikácii štandardného transpozičného obdobia , ktorým sú dva roky," doplnil rezort práce.

Podľa údajov Európskej komisie v období od roku 2010 do roku 2014 sa miera vysielania pracovníkov zvýšila o takmer 45 %. V roku 2014 bolo do iných členských štátov vyslaných 1,9 milióna pracovníkov. Slovenské firmy najčastejšie vysielajú svojich zamestnancov do Nemecka, Rakúska, ale aj Českej republiky. Významnejší podiel pracovníkov smeruje i do Francúzska, Belgicka a Holandska.