Vzhľadom na to, že medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, mala by kohézna politika podľa slov Pellegriniho pokračovať, kým nerovnosti nebudú odstránené.
Autor TASR
,aktualizované Praha 5. novembra (TASR) - Slovenský premiér Peter Pellegrini považuje zachovanie kohéznej politiky EÚ za nutnosť, ktorá je podporená reálnymi číslami a faktami. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii v Prahe pri príležitosti premiérskeho summitu skupiny Priatelia kohézie po tom, ako rokoval s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
"O kohéznej politike sa nemôže rozhodovať na základe rozhodnutia politického," vyhlásil Pellegrini, pričom poukázal na to, že kohézna politika je tu preto, "aby sa podarilo odstrániť rozdiely medzi jednotlivými časťami EÚ". O jej pokračovaní by preto podľa názoru slovenského premiéra "nemala rozhodovať politická nálada", ale "reálne čísla, reálne fakty a reálna skutočnosť".
Vzhľadom na to, že medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, mala by kohézna politika podľa slov Pellegriniho pokračovať, kým nerovnosti "nebudú odstránené". Zdôraznil, že jednotná v tomto postoji nie je len V4, ale celkovo až 16 štátov EÚ, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu jej členov.
Pellegrini zároveň zopakoval stanovisko Slovenska k posunutiu začiatku prístupových rokovaní o vstupe do EÚ s Albánskom a Severným Macedónskom. Toto rozhodnutie označil za "veľkú chybu", ktorá môže občanov týchto krajín odradiť od podpory ďalšieho reformného úsilia, pričom svoju perspektívu môžu nakoniec uvidieť v spolupráci s mocnosťami, ako sú napríklad Rusko, Čína alebo Turecko.
V otázke boja proti zmene klímy premiér pripomenul, že Slovensko sa ako jediná krajina V4 pripojila k snahe EÚ o dosiahnutie tzv. uhlíkovej neutrality do roku 2050. Vyjadril však zároveň pochopenie pre postoj ostatných členov V4, ktorý podľa jeho názoru vyplýva okrem iného zo "špecifickej štruktúry ich priemyslu". Pellegrini verí, že Únia by mala byť lídrom v oblasti tzv. zelenej energie, avšak "nie za cenu straty konkurencieschopnosti".
V rovnakom duchu ako Pellegrini sa vyjadrili o kohéznej politike EÚ aj lídri ostatných krajín V4. Český premiér Andrej Babiš v tejto súvislosti verí, že kohézne fondy treba zbaviť "nadmernej administratívnej záťaže", pričom jednotlivé štáty by mali "mať možnosť rozhodnúť sa na národnej úrovni, do ktorých oblastí budú európske zdroje smerovať". Podľa Babiša by to umožnilo štátom efektívnejšie reagovať na ich národné potreby.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki poukázal v kontexte diskusie o zachovaní kohéznej politiky na to, že štáty západnej Európy čerpajú z krajín V4 "obrovské dividendy".
"Napríklad z Poľska je celkový súhrn všetkých dividend vrátane percenta z kapitálu okolo 100 miliárd poľských zlotých... teda okolo 25 miliárd eur. To je ten prínos, ktorý majú západné krajiny," vyhlásil Morawiecki.
Priatelia kohézie je neformálna skupina 17 štátov EÚ, ktoré sa zasadzujú o zachovanie dostatočných prostriedkov na politiku kohézie v rámci celkového rozpočtu EÚ.
"O kohéznej politike sa nemôže rozhodovať na základe rozhodnutia politického," vyhlásil Pellegrini, pričom poukázal na to, že kohézna politika je tu preto, "aby sa podarilo odstrániť rozdiely medzi jednotlivými časťami EÚ". O jej pokračovaní by preto podľa názoru slovenského premiéra "nemala rozhodovať politická nálada", ale "reálne čísla, reálne fakty a reálna skutočnosť".
Vzhľadom na to, že medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, mala by kohézna politika podľa slov Pellegriniho pokračovať, kým nerovnosti "nebudú odstránené". Zdôraznil, že jednotná v tomto postoji nie je len V4, ale celkovo až 16 štátov EÚ, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu jej členov.
Pellegrini zároveň zopakoval stanovisko Slovenska k posunutiu začiatku prístupových rokovaní o vstupe do EÚ s Albánskom a Severným Macedónskom. Toto rozhodnutie označil za "veľkú chybu", ktorá môže občanov týchto krajín odradiť od podpory ďalšieho reformného úsilia, pričom svoju perspektívu môžu nakoniec uvidieť v spolupráci s mocnosťami, ako sú napríklad Rusko, Čína alebo Turecko.
V otázke boja proti zmene klímy premiér pripomenul, že Slovensko sa ako jediná krajina V4 pripojila k snahe EÚ o dosiahnutie tzv. uhlíkovej neutrality do roku 2050. Vyjadril však zároveň pochopenie pre postoj ostatných členov V4, ktorý podľa jeho názoru vyplýva okrem iného zo "špecifickej štruktúry ich priemyslu". Pellegrini verí, že Únia by mala byť lídrom v oblasti tzv. zelenej energie, avšak "nie za cenu straty konkurencieschopnosti".
V rovnakom duchu ako Pellegrini sa vyjadrili o kohéznej politike EÚ aj lídri ostatných krajín V4. Český premiér Andrej Babiš v tejto súvislosti verí, že kohézne fondy treba zbaviť "nadmernej administratívnej záťaže", pričom jednotlivé štáty by mali "mať možnosť rozhodnúť sa na národnej úrovni, do ktorých oblastí budú európske zdroje smerovať". Podľa Babiša by to umožnilo štátom efektívnejšie reagovať na ich národné potreby.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki poukázal v kontexte diskusie o zachovaní kohéznej politiky na to, že štáty západnej Európy čerpajú z krajín V4 "obrovské dividendy".
"Napríklad z Poľska je celkový súhrn všetkých dividend vrátane percenta z kapitálu okolo 100 miliárd poľských zlotých... teda okolo 25 miliárd eur. To je ten prínos, ktorý majú západné krajiny," vyhlásil Morawiecki.
Priatelia kohézie je neformálna skupina 17 štátov EÚ, ktoré sa zasadzujú o zachovanie dostatočných prostriedkov na politiku kohézie v rámci celkového rozpočtu EÚ.