Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiéri a prezidenti by sa mali tiež oboznámiť s návrhom Európskej komisie na zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - V Bruseli sa dnes začína posledný tohtoročný summit lídrov členských krajín Európskej únie. Slovensko na ňom zastupuje premiér Robert Fico.
Na programe dvojdňovej schôdzky je migračná a utečenecká problematika a boj proti terorizmu. Diskusie sa zamerajú na budovanie hotspotov v Grécku a Taliansku za účelom identifikácie a registrácie migrantov. Zatiaľ fungujú iba dva.
Premiéri a prezidenti by sa mali tiež oboznámiť s návrhom Európskej komisie na zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Najspornejším bodom je rozhodnutie o spoločnom zásahu na ohrozenom úseku hraníc v prípade, ak členský štát nie je schopný alebo ochotný prijať príslušné opatrenia. Niektoré krajiny sa obávajú straty suverenity nad ochranou hraníc na národnej úrovni.
Slovenská vláda podľa Fica napriek niektorým citlivým bodom víta tento návrh. "Keď nejaké štáty nie sú schopné chrániť hranice Schengenu, tak ich bude chrániť niekto iný," poznamenal s tým, že je potrebné zastaviť ďalší prílev nelegálnych migrantov.
Pre Slovensko a zvyšok Vyšehradskej štvorky je jednou z najdôležitejších tém Energetická únia. Tento bod požadovali zaradiť na program summitu. Kriticky sa pozerajú na rozšírenie súčasného plynovodu Nord Stream. Ten by obišiel ako Slovensko, tak aj Ukrajinu, pričom V4 poukazuje na to, že projekt Nord Stream 2 nespĺňa parametre diverzifikácie trás. Proti nemu sa najnovšie postavil aj taliansky premiér Matteo Renzi.
Dohodu o rozšírení súčasného plynovodu Nord Stream podpísal ruský energetický gigant Gazprom s konzorciom piatich európskych spoločností v septembri tohto roka. Kritici nového projektu poukazujú aj na fakt, že súčasný plynovod Nord Stream môže pre pravidlá EÚ o hospodárskej súťaži fungovať len na 50 percent svojej kapacity. V takom prípade však zvýšenie kapacity nemá zmysel. To podľa nich poukazuje na jediný cieľ Ruska, a tým je obísť Ukrajinu, čím by stratila pozíciu kľúčovej tranzitnej krajiny.
Na program summitu nezaradil predseda Európskej rady Donald Tusk predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov. O tom by mali v piatok rozhodnúť veľvyslanci pri EÚ (COREPER). Platnosť sankcií, ktorá je naviazaná na implementáciu minských dohôd, vyprší 31. januára 2016.
K ďalším témam patrí referendum Veľkej Británie o zotrvaní v Európskej únii a s tým súvisiaci balík požiadaviek na reformu únie. K najcitlivejším patrí úprava sociálnych dávok a voľného pohybu ľudí z EÚ prichádzajúcich do Británie. Tí by tam museli žiť a prispievať do systému štyri roky, aby mali nárok na dávky podpory v zamestnanosti alebo sociálne bývanie. "Toto je určite otázka, o ktorej sa potrebujeme od britského premiéra dozvedieť viac a musíme s ním viesť otvorenú diskusiu pred tým, ako pristúpime k ďalším krokom," pripomína Tusk.
Na aktuálnom zasadnutí Európskej rady by sa mali vyriešiť všetky politické dilemy tak, aby sa konkrétny návrh k tejto problematike prijal už vo februári.
Na programe dvojdňovej schôdzky je migračná a utečenecká problematika a boj proti terorizmu. Diskusie sa zamerajú na budovanie hotspotov v Grécku a Taliansku za účelom identifikácie a registrácie migrantov. Zatiaľ fungujú iba dva.
Premiéri a prezidenti by sa mali tiež oboznámiť s návrhom Európskej komisie na zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Najspornejším bodom je rozhodnutie o spoločnom zásahu na ohrozenom úseku hraníc v prípade, ak členský štát nie je schopný alebo ochotný prijať príslušné opatrenia. Niektoré krajiny sa obávajú straty suverenity nad ochranou hraníc na národnej úrovni.
Slovenská vláda podľa Fica napriek niektorým citlivým bodom víta tento návrh. "Keď nejaké štáty nie sú schopné chrániť hranice Schengenu, tak ich bude chrániť niekto iný," poznamenal s tým, že je potrebné zastaviť ďalší prílev nelegálnych migrantov.
Pre Slovensko a zvyšok Vyšehradskej štvorky je jednou z najdôležitejších tém Energetická únia. Tento bod požadovali zaradiť na program summitu. Kriticky sa pozerajú na rozšírenie súčasného plynovodu Nord Stream. Ten by obišiel ako Slovensko, tak aj Ukrajinu, pričom V4 poukazuje na to, že projekt Nord Stream 2 nespĺňa parametre diverzifikácie trás. Proti nemu sa najnovšie postavil aj taliansky premiér Matteo Renzi.
Dohodu o rozšírení súčasného plynovodu Nord Stream podpísal ruský energetický gigant Gazprom s konzorciom piatich európskych spoločností v septembri tohto roka. Kritici nového projektu poukazujú aj na fakt, že súčasný plynovod Nord Stream môže pre pravidlá EÚ o hospodárskej súťaži fungovať len na 50 percent svojej kapacity. V takom prípade však zvýšenie kapacity nemá zmysel. To podľa nich poukazuje na jediný cieľ Ruska, a tým je obísť Ukrajinu, čím by stratila pozíciu kľúčovej tranzitnej krajiny.
Na program summitu nezaradil predseda Európskej rady Donald Tusk predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov. O tom by mali v piatok rozhodnúť veľvyslanci pri EÚ (COREPER). Platnosť sankcií, ktorá je naviazaná na implementáciu minských dohôd, vyprší 31. januára 2016.
K ďalším témam patrí referendum Veľkej Británie o zotrvaní v Európskej únii a s tým súvisiaci balík požiadaviek na reformu únie. K najcitlivejším patrí úprava sociálnych dávok a voľného pohybu ľudí z EÚ prichádzajúcich do Británie. Tí by tam museli žiť a prispievať do systému štyri roky, aby mali nárok na dávky podpory v zamestnanosti alebo sociálne bývanie. "Toto je určite otázka, o ktorej sa potrebujeme od britského premiéra dozvedieť viac a musíme s ním viesť otvorenú diskusiu pred tým, ako pristúpime k ďalším krokom," pripomína Tusk.
Na aktuálnom zasadnutí Európskej rady by sa mali vyriešiť všetky politické dilemy tak, aby sa konkrétny návrh k tejto problematike prijal už vo februári.
