Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je podľa neho spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Primátor Bratislavy Matúš Vallo vo svojej kritike vlády strelil capa. Vyhlásil to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) a pripomenul, že energokríza je kríza gigantických rozmerov, ktorá negatívne zasahuje do života všetkých ľudí, firiem, miest, obcí i štátnej správy.
"Ako premiér nesiem zodpovednosť za opatrenia pre všetkých občanov, nielen pre občanov Bratislavy," podotkol na sociálnej sieti predseda vlády. Jedným z opatrení je podľa neho aj stropovanie cien, ktoré odberateľom energií ponúka istotu.
"Na druhej strane nariadenie Európskej komisie hovorí, že výrobcovia, ktorí na kríze extrémne zarábajú, sa majú vzdať časti svojich ziskov. Konkrétny príklad, Bratislava svoju elektrinu predala štátu (SPP) za 440 eur, a tu strop ceny odmieta, ale pri nákupe elektriny zastropovanie 199 eur, naopak, žiada," reagoval Heger.
Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je podľa neho spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú. "V opačnom prípade by občania z chudobnejších regiónov Slovenska doplácali na elektrinu pre Bratislavu omnoho viac, ako je spravodlivé," poznamenal.
Ak by štát platil Bratislave za výrobu elektriny 440 eur bez stropu a zároveň by jej dotoval cenu na úrovni 199 eur pri nákupe, tak rozdiel v cene by sa podľa premiéra hradil z dlhu, teda museli by sa naň poskladať občania z celého Slovenska.
Ministerstvo financií na Vallovu kritiku pre TASR reagovalo, že si plne uvedomuje náročnú situáciu samospráv pre energokrízu. Upozorňuje však, že rovnako je na tom štát, ktorý musí navyše prijímať opatrenia naprieč celou ekonomikou.
"Aj napriek bezprecedentnej pomoci, ktorá je vyčlenená v štátnom rozpočte na úrovni 3,5 miliardy eur, nie je v reálnych možnostiach štátu kompenzovať 100 percent negatívnych dosahov krízy pre všetky oblasti ekonomiky. Podstatnú časť nákladov si však štát zobral na svoje plecia, a to platí aj pri samosprávach," uviedlo ministerstvo.
Deklaruje, že tak ako pre domácnosti či podnikateľov našlo finančné zdroje na zastropovanie cien energií aj pre všetky mestá, obce a vyššie územné celky, a teda aj pre mesto Bratislava. Ministerstvo tvrdí, že vždy pristupovalo k požiadavkám samospráv korektne a snaží sa aj nad rámec svojich povinností vždy kompenzovať nepriaznivé finančné dosahy na samosprávu. Celkový objem kompenzácie pre samosprávu vyčíslil na viac ako 525 miliónov eur.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo kritizoval vládu, že zobrala hlavnému mestu ďalšie milióny eur i to, že voči požiadavkám samospráv je "slepá a hluchá". Vládnemu kabinetu vyčítal rozhodnutie, že všetky príjmy z predaja elektrickej energie, ktorá je vyrobená využitím odpadu, budú nad úrovňou 100 eur za MWh zdanené sadzbou 90 percent. Negatívne to podľa neho zasiahne bratislavskú mestskú firmu Odvoz a likvidácia odpadu i hlavné mesto.
"Ako premiér nesiem zodpovednosť za opatrenia pre všetkých občanov, nielen pre občanov Bratislavy," podotkol na sociálnej sieti predseda vlády. Jedným z opatrení je podľa neho aj stropovanie cien, ktoré odberateľom energií ponúka istotu.
"Na druhej strane nariadenie Európskej komisie hovorí, že výrobcovia, ktorí na kríze extrémne zarábajú, sa majú vzdať časti svojich ziskov. Konkrétny príklad, Bratislava svoju elektrinu predala štátu (SPP) za 440 eur, a tu strop ceny odmieta, ale pri nákupe elektriny zastropovanie 199 eur, naopak, žiada," reagoval Heger.
Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je podľa neho spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú. "V opačnom prípade by občania z chudobnejších regiónov Slovenska doplácali na elektrinu pre Bratislavu omnoho viac, ako je spravodlivé," poznamenal.
Ak by štát platil Bratislave za výrobu elektriny 440 eur bez stropu a zároveň by jej dotoval cenu na úrovni 199 eur pri nákupe, tak rozdiel v cene by sa podľa premiéra hradil z dlhu, teda museli by sa naň poskladať občania z celého Slovenska.
Ministerstvo financií na Vallovu kritiku pre TASR reagovalo, že si plne uvedomuje náročnú situáciu samospráv pre energokrízu. Upozorňuje však, že rovnako je na tom štát, ktorý musí navyše prijímať opatrenia naprieč celou ekonomikou.
"Aj napriek bezprecedentnej pomoci, ktorá je vyčlenená v štátnom rozpočte na úrovni 3,5 miliardy eur, nie je v reálnych možnostiach štátu kompenzovať 100 percent negatívnych dosahov krízy pre všetky oblasti ekonomiky. Podstatnú časť nákladov si však štát zobral na svoje plecia, a to platí aj pri samosprávach," uviedlo ministerstvo.
Deklaruje, že tak ako pre domácnosti či podnikateľov našlo finančné zdroje na zastropovanie cien energií aj pre všetky mestá, obce a vyššie územné celky, a teda aj pre mesto Bratislava. Ministerstvo tvrdí, že vždy pristupovalo k požiadavkám samospráv korektne a snaží sa aj nad rámec svojich povinností vždy kompenzovať nepriaznivé finančné dosahy na samosprávu. Celkový objem kompenzácie pre samosprávu vyčíslil na viac ako 525 miliónov eur.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo kritizoval vládu, že zobrala hlavnému mestu ďalšie milióny eur i to, že voči požiadavkám samospráv je "slepá a hluchá". Vládnemu kabinetu vyčítal rozhodnutie, že všetky príjmy z predaja elektrickej energie, ktorá je vyrobená využitím odpadu, budú nad úrovňou 100 eur za MWh zdanené sadzbou 90 percent. Negatívne to podľa neho zasiahne bratislavskú mestskú firmu Odvoz a likvidácia odpadu i hlavné mesto.
