Topoľčany/Bratislava 15. septembra (TASR) – Od roku 1990, keď Robert Fico aktívne vstúpil do politiky, sa umiestňoval na popredných miestach v anketách obľúbenosti. Stráži si súkromie, sám seba považuje za človeka kompromisov. Má pozitívny vzťah k športu (rýchla chôdza, beh, posilňovňa, futbal), aj napriek tomu ho vlastné telo už viackrát zradilo a šport mu privodil vážne i menej vážne zranenia (naposledy odtrhnutá achilovka na ľavej nohe). Je druhýkrát predsedom vlády Slovenskej republiky a v pondelok 15. septembra sa dožíva životného jubilea 50 rokov.

Robert Fico vstupoval do politiky mladý, čo bolo dôvodom mnohých názorových nezhôd so staršími kolegami v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR). Parlamentný poslanec za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Ján Cuper ho nazval "sopliačiskom, ktorý zrovná všetkých so zemou. Len on je tá najväčšia hviezda, len on je ten najlepší" (seminár HZDS o NATO, 2002). Nezávislý poslanec NR SR Jozef Tuchyňa nazval Roberta Fica napriek jeho fyzickej mladosti "starým kaprom v politike" (denník SME, 2001).

Fotogaléria: Momenty zo života premiéra SR Roberta Fica

Vzdelanie

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1987-1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu. Profesionálne sa orientoval hlavne na oblasť trestného práva a problematiku ľudských práv. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988-1992) na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval na docenta.

Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992-1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu. V rokoch 1994-2000 pôsobil Robert Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Politické začiatky

Foto: TASR/Martin Baumann

Politické začiatky Roberta Fica sú spojené s Komunistickou stranou Slovenska - KSS (1987-1990). Po vzniku Strany demokratickej ľavice (SDĽ, 1990) sa stal jej členom a v rokoch 1996-1999 bol jej podpredsedom. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer. Na ustanovujúcom sneme 11. decembra 1999 v Stupave bol zvolený za jeho predsedu a túto stranícku funkciu zastáva dodnes (1. januára 2005 sa názov strany zmenil na Smer-sociálna demokracia - Smer-SD. Do strany vstúpili členovia troch zanikajúcich subjektov - Sociálnodemokratickej strany Slovenska, SDĽ a Sociálnodemokratickej alternatívy).

V roku 1992 zasadol Robert Fico do poslaneckých lavíc NR SR. Po predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 ho prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za predsedu vlády SR. Júnové parlamentné voľby v roku 2010 strana Smer-SD síce vyhrala s výsledkom 34,79 percenta hlasov, Robert Fico však nezložil vládu a strana odišla do opozície. Stal sa podpredsedom NR SR. V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Smer-SD zvíťazil so ziskom 44,41 percenta hlasov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril predsedu Smeru-SD zostavením novej vlády. Následne vznikla jednofarebná vláda, pretože lídri zvyšných piatich politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Predsedom vlády sa stal opäť Robert Fico.

Prezidentská kandidatúra

Foto: TASR/AP

V decembri 2013 oznámil svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico (napriek mnohým špekuláciám) zostal premiérom SR.

Robert Fico je členom Slovenskej advokátskej komory, zastupoval obete trestných činov, od roku 2003 absolvoval prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu. Je autorom odborných článkov, viacerých schválených zákonov, zúčastnil sa na medzinárodných konferenciách a seminároch a pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Stal sa členom redakčnej rady Justičnej revue, je spoluautorom projektu Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zakladateľom Strediska pre obete trestných činov.

Je ženatý a má syna.