Chceme využiť predsedníctvo SR na podstatné priblíženie obsahu EÚ k našim ľuďom, povedal po rokovaní Rady solidarity a rozvoja Robert Fico.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. februára (TASR) – Slovensko sa od júla 2016 stane ľudskou tvárou a hlasom Európskej únie (EÚ). Uviedol to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní Rady solidarity a rozvoja o blížiacom sa slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, ktoré bude krajinu stáť 70 miliónov eur. Rada sa zaoberala prioritami Slovenska, ale aj možnými rizikami.
"Slovenská verejnosť by mala jasne vedieť, že od 1. júla 2016 sa Slovensko stane tvárou a hlasom EÚ. Chceme využiť predsedníctvo SR na podstatné priblíženie obsahu EÚ k našim ľuďom. Aby lepšie chápali, v čom je význam tejto inštitúcie, ako funguje, ako pracuje, aké má bolesti a radosti. Chceme použiť na tento účel normálny, ľudský jazyk, byť ľudskou tvárou, ľudským hlasom EÚ vo vzťahu k obyvateľom na Slovensku," zdôraznil Fico.
Ako dodal, Slovensko bude reprezentovať všetkých 28 členských štátov EÚ. Bude ich koordinovať v prípade, že budú mať rozdielne postoje k významným rozhodnutiam alebo legislatívnym aktom. Bude spojovateľom medzi inštitúciami únie.
Podpredseda vlády a šéf diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) pripomenul, že po viac ako tri a pol roku príprav na výkon predsedníctva sa Slovensko dostáva do finále. Vláda by mala v stredu (24.2.) schváliť dokument o východiskách jeho programu.
"Zameriavame sa na päť oblastí, z ktorých vychádzame: hospodársky rast, posilnenie vnútorného trhu, energetika, migrácia, rozširovanie a vonkajšie vzťahy. Toto je rámec. Presné priority nášho predsedníctva, ktoré budú tri alebo štyri, bude vláda schvaľovať v júni. Budeme reagovať na to, čo sa v únii deje," priblížil Lajčák.
Fico upozornil, že Slovensko si pripravuje program pre prípad "dobrého počasia", teda za predpokladu, že sa v Európe nebude nič diať. Poukázal však na štyri riziká, ktoré môžu podľa neho významne ovplyvniť zámery Slovenska. Ide o finančnú krízu v Grécku, projekt Nord Stream 2, júnové referendum vo Veľkej Británii o zotrvaní v únii a bezpečnostné otázky súvisiace s migráciou či situáciou na Ukrajine alebo v Sýrii. "Takúto ťažkú úlohu môže zvládnuť len stabilná vláda," domnieva sa.
Premiér je presvedčený, že predsedníctvo SR v Rade EÚ pocítia aj bežní ľudia, a to napríklad pri zmenách v rozpočte únie. "To, že budeme predsedajúcou krajinou, nám dáva určité výhody, že môžeme vybojovať podstatne viac, ako keď ste iba v pozícii radového členského štátu. Určite ide o peniaze," podčiarkol.
Lajčák vyčíslil, že Slovensko každý rok dostáva z EÚ 1,67 miliardy eur v čistom, pričom predsedníctvo ho bude stáť len 70 miliónov eur. "Budeme v kapitánskej stoličke. To nie je o primitívnom organizovaní svojich záujmov, ale ukážeme sa, či sme funkčný štát, či vieme hľadať spoločné pozície. My si môžeme urobiť veľmi silné meno alebo obrovskú hanbu," uzavrel.
Odborári a zamestnávatelia o predsedníctve
Skracovanie pracovného času súvisiace s digitalizáciou považujú slovenskí odborári za jednu z priorít, ktorým by sa mala vláda SR venovať počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ) v druhom polroku 2016. Zamestnávatelia zase prikladajú význam otázke byrokracie a konkurencieschopnosti únie ako celku.
Dokumentom o východiskách programu slovenského predsedníctva v EÚ sa dnes zaoberala Rada solidarity a rozvoja, vláda by ho mala schváliť tento týždeň. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR v ňom vyzdvihla najmä oblasť zamestnanosti a sociálnych otázok.
„My ešte požadujeme, aby vláda v rámci predsedníctva požiadala hospodársky a sociálny výbor o spracovanie jednej pre nás veľmi dôležitej témy, a to je digitalizácia a s ňou súvisiaca zamestnanosť a skracovanie pracovného času,“ priblížil po rokovaní prezident KOZ Jozef Kollár. Odborári zároveň žiadajú rozpracovať Transatlantickú dohodu o obchode a investíciách medzi EÚ a USA.
Zástupcovia podnikateľov z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vnímajú predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ ako príležitosť na zviditeľnenie krajiny. „Dnes sú ťažké časy v rámci únie, ťažšie a ťažšie sa získavajú konsenzuálne výstupy a predsedníctvo naozaj nebude ľahkou záležitosťou pre Slovensko a pre ministrov, ktorí budú v tom čase pôsobiť vo vláde,“ uviedol viceprezident asociácie Rastislav Machunka.
Z pohľadu zamestnávateľov by sa mohla EÚ podľa neho venovať byrokracii a konkurencieschopnosti únie ako celku. „Z hľadiska nastavenia legislatívy a nákladov, ktoré dnes sú na podnikanie, či už sú to environmentálne záťaže, či už je to otázka sociálnych aspektov, ktoré sú v únii na veľmi širokej báze,“ opísal Machunka.
"Slovenská verejnosť by mala jasne vedieť, že od 1. júla 2016 sa Slovensko stane tvárou a hlasom EÚ. Chceme využiť predsedníctvo SR na podstatné priblíženie obsahu EÚ k našim ľuďom. Aby lepšie chápali, v čom je význam tejto inštitúcie, ako funguje, ako pracuje, aké má bolesti a radosti. Chceme použiť na tento účel normálny, ľudský jazyk, byť ľudskou tvárou, ľudským hlasom EÚ vo vzťahu k obyvateľom na Slovensku," zdôraznil Fico.
Ako dodal, Slovensko bude reprezentovať všetkých 28 členských štátov EÚ. Bude ich koordinovať v prípade, že budú mať rozdielne postoje k významným rozhodnutiam alebo legislatívnym aktom. Bude spojovateľom medzi inštitúciami únie.
Podpredseda vlády a šéf diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) pripomenul, že po viac ako tri a pol roku príprav na výkon predsedníctva sa Slovensko dostáva do finále. Vláda by mala v stredu (24.2.) schváliť dokument o východiskách jeho programu.
"Zameriavame sa na päť oblastí, z ktorých vychádzame: hospodársky rast, posilnenie vnútorného trhu, energetika, migrácia, rozširovanie a vonkajšie vzťahy. Toto je rámec. Presné priority nášho predsedníctva, ktoré budú tri alebo štyri, bude vláda schvaľovať v júni. Budeme reagovať na to, čo sa v únii deje," priblížil Lajčák.
Fico upozornil, že Slovensko si pripravuje program pre prípad "dobrého počasia", teda za predpokladu, že sa v Európe nebude nič diať. Poukázal však na štyri riziká, ktoré môžu podľa neho významne ovplyvniť zámery Slovenska. Ide o finančnú krízu v Grécku, projekt Nord Stream 2, júnové referendum vo Veľkej Británii o zotrvaní v únii a bezpečnostné otázky súvisiace s migráciou či situáciou na Ukrajine alebo v Sýrii. "Takúto ťažkú úlohu môže zvládnuť len stabilná vláda," domnieva sa.
Premiér je presvedčený, že predsedníctvo SR v Rade EÚ pocítia aj bežní ľudia, a to napríklad pri zmenách v rozpočte únie. "To, že budeme predsedajúcou krajinou, nám dáva určité výhody, že môžeme vybojovať podstatne viac, ako keď ste iba v pozícii radového členského štátu. Určite ide o peniaze," podčiarkol.
Lajčák vyčíslil, že Slovensko každý rok dostáva z EÚ 1,67 miliardy eur v čistom, pričom predsedníctvo ho bude stáť len 70 miliónov eur. "Budeme v kapitánskej stoličke. To nie je o primitívnom organizovaní svojich záujmov, ale ukážeme sa, či sme funkčný štát, či vieme hľadať spoločné pozície. My si môžeme urobiť veľmi silné meno alebo obrovskú hanbu," uzavrel.
Odborári a zamestnávatelia o predsedníctve
Skracovanie pracovného času súvisiace s digitalizáciou považujú slovenskí odborári za jednu z priorít, ktorým by sa mala vláda SR venovať počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie (EÚ) v druhom polroku 2016. Zamestnávatelia zase prikladajú význam otázke byrokracie a konkurencieschopnosti únie ako celku.
Dokumentom o východiskách programu slovenského predsedníctva v EÚ sa dnes zaoberala Rada solidarity a rozvoja, vláda by ho mala schváliť tento týždeň. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR v ňom vyzdvihla najmä oblasť zamestnanosti a sociálnych otázok.
„My ešte požadujeme, aby vláda v rámci predsedníctva požiadala hospodársky a sociálny výbor o spracovanie jednej pre nás veľmi dôležitej témy, a to je digitalizácia a s ňou súvisiaca zamestnanosť a skracovanie pracovného času,“ priblížil po rokovaní prezident KOZ Jozef Kollár. Odborári zároveň žiadajú rozpracovať Transatlantickú dohodu o obchode a investíciách medzi EÚ a USA.
Zástupcovia podnikateľov z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vnímajú predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ ako príležitosť na zviditeľnenie krajiny. „Dnes sú ťažké časy v rámci únie, ťažšie a ťažšie sa získavajú konsenzuálne výstupy a predsedníctvo naozaj nebude ľahkou záležitosťou pre Slovensko a pre ministrov, ktorí budú v tom čase pôsobiť vo vláde,“ uviedol viceprezident asociácie Rastislav Machunka.
Z pohľadu zamestnávateľov by sa mohla EÚ podľa neho venovať byrokracii a konkurencieschopnosti únie ako celku. „Z hľadiska nastavenia legislatívy a nákladov, ktoré dnes sú na podnikanie, či už sú to environmentálne záťaže, či už je to otázka sociálnych aspektov, ktoré sú v únii na veľmi širokej báze,“ opísal Machunka.