Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Česká republika, Maďarsko a Poľsko počas diskusií o klíme zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie stanoviť rok 2050 ako hraničný dátum pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Autor TASR
Brusel 21. júna (TASR) - Slovensko sa na dvojdňovom summite EÚ v Bruseli v rámci debát o klimatickej agende prezentovalo ako krajina, ktorá chce dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Po skončení rokovaní to povedal premiér SR Peter Pellegrini.
Aj debaty lídrov týkajúce sa klimatickej politiky a dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 boli, podobne ako pri procese nominácií na top pozície v EÚ, "búrlivé a dynamické". "V tomto sme sa ako Slovensko odchýlili od kolegov z Vyšehradskej štvorky a patríme do klubu veľkej väčšiny krajín, ktoré sú označené v poznámke pod čiarou, ktoré podporujú klimatické ambície do roku 2050," uviedol Pellegrini.
Česká republika, Maďarsko a Poľsko počas diskusií o klíme zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie stanoviť rok 2050 ako hraničný dátum pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. V záveroch summitu zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako dátum, kedy sa tento cieľ mal stať realitou, sa ocitol iba ako poznámka pod čiarou.
Pellegrini na summite tlmočil postoj Slovenska, že je na túto výzvu pripravené a chce o tento cieľ zabojovať, čo je podľa jeho slov možné aj vzhľadom na to, že slovenský národný energetický mix na rozdiel od Poľska a iných susedných krajín je podstatne lepší.
Slovenský premiér však naznačil, že chápe postoj poľského premiéra Mateusza Morawieckého, lebo Poliaci majú väčšie problémy ako Slováci čo sa týka uhoľného baníctva a výroby elektriny z uhlia.
"Slovensko patrí do tej skupiny krajín, ktoré chcú mať ambiciózny cieľ a chcú, aby EÚ bola lídrom v ochrane životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám a tak som aj prezentoval našu pozíciu," konštatoval Pellegrini.
Na otázku TASR, či táto téma bude predmetom ďalších rokovaní na najvyššej úrovni, Pellegrini uviedol, že Únia už teraz vyslala jasný signál septembrovému klimatickému summitu OSN v New Yorku, a to, že väčšia krajín EÚ, okrem troch, sa hlási k ambicióznemu záväzku dosiahnuť stav bez emisií CO2 do roku 2050.
Zároveň však podľa neho bude dôležité, aby v tomto EÚ nezostala sama a aby sa k týmto záväzkom hlásili aj iné časti sveta.
"Nemôže to byť na úkor priemyslu a nespravodlivého vývoja v tom, že Únia bude ambiciózna a bude prijímať ťažké rozhodnutia, investovať do zelených technológií a do transformácie priemyslu, a na druhej strane India, Latinská Amerika, Spojené štáty alebo Čína nebudú postupovať rovnakým tempom," povedal Pellegrini. Takáto situácia by podľa neho viedla EÚ do znevýhodneného postavenia vo svete.
Upozornil však, že snaha EÚ zachrániť životné prostredie a zabrzdiť klimatické zmeny, ktoré môžu spôsobiť devastáciu prostredia vhodného pre život, musí byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Aj debaty lídrov týkajúce sa klimatickej politiky a dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 boli, podobne ako pri procese nominácií na top pozície v EÚ, "búrlivé a dynamické". "V tomto sme sa ako Slovensko odchýlili od kolegov z Vyšehradskej štvorky a patríme do klubu veľkej väčšiny krajín, ktoré sú označené v poznámke pod čiarou, ktoré podporujú klimatické ambície do roku 2050," uviedol Pellegrini.
Česká republika, Maďarsko a Poľsko počas diskusií o klíme zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie stanoviť rok 2050 ako hraničný dátum pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. V záveroch summitu zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako dátum, kedy sa tento cieľ mal stať realitou, sa ocitol iba ako poznámka pod čiarou.
Pellegrini na summite tlmočil postoj Slovenska, že je na túto výzvu pripravené a chce o tento cieľ zabojovať, čo je podľa jeho slov možné aj vzhľadom na to, že slovenský národný energetický mix na rozdiel od Poľska a iných susedných krajín je podstatne lepší.
Slovenský premiér však naznačil, že chápe postoj poľského premiéra Mateusza Morawieckého, lebo Poliaci majú väčšie problémy ako Slováci čo sa týka uhoľného baníctva a výroby elektriny z uhlia.
"Slovensko patrí do tej skupiny krajín, ktoré chcú mať ambiciózny cieľ a chcú, aby EÚ bola lídrom v ochrane životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám a tak som aj prezentoval našu pozíciu," konštatoval Pellegrini.
Na otázku TASR, či táto téma bude predmetom ďalších rokovaní na najvyššej úrovni, Pellegrini uviedol, že Únia už teraz vyslala jasný signál septembrovému klimatickému summitu OSN v New Yorku, a to, že väčšia krajín EÚ, okrem troch, sa hlási k ambicióznemu záväzku dosiahnuť stav bez emisií CO2 do roku 2050.
Zároveň však podľa neho bude dôležité, aby v tomto EÚ nezostala sama a aby sa k týmto záväzkom hlásili aj iné časti sveta.
"Nemôže to byť na úkor priemyslu a nespravodlivého vývoja v tom, že Únia bude ambiciózna a bude prijímať ťažké rozhodnutia, investovať do zelených technológií a do transformácie priemyslu, a na druhej strane India, Latinská Amerika, Spojené štáty alebo Čína nebudú postupovať rovnakým tempom," povedal Pellegrini. Takáto situácia by podľa neho viedla EÚ do znevýhodneného postavenia vo svete.
Upozornil však, že snaha EÚ zachrániť životné prostredie a zabrzdiť klimatické zmeny, ktoré môžu spôsobiť devastáciu prostredia vhodného pre život, musí byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
