Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neformálny summit EÚ - západný Balkán sa uskutoční vo štvrtok (17.5.) v bulharskej metropole Sofia.
Autor TASR
Bratislava 16. mája (TASR) – Summit EÚ a západného Balkánu nebude o rozširovaní EÚ, nebudú prijímané takéto rozhodnutia, rokovania sa budú pohybovať skôr v technickej rovine, budú o prepojenosti s krajinami západného Balkánu. Mal by byť vyslaný jasný signál, že Únia vidí budúcnosť týchto krajín v EÚ. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) to uviedol v stredu na Výbore Národnej rady SR pre európske záležitosti. Predstavil na ňom stanoviská, s ktorými bude reprezentovať SR na summite v bulharskej Sofii.
Pripomenul, že v týchto krajinách sú veľmi aktívni iní hráči, ako je Čína, Rusko a EÚ by preto mala primerane vyvažovať tieto záujmy. "Na druhej strane za Slovensko pripomeniem, že SR je dlhoročným podporovateľom rozširovania EÚ smerom na západný Balkán, ale nemôže to byť ako doteraz, že s niektorými krajinami otvárame kapitoly, nútime ich nejakým spôsobom plniť podmienky, ktoré jednotlivé kapitoly obsahujú, ale keď niektorá z krajín splní všetko, čo v danej kapitole je, tak už nepristupujeme k otvoreniu ďalšej," konštatoval premiér, pričom poukázal na to, že tým nevysielame krajinám pozitívne signály, aby sme ich motivovali.
Diskutovať sa bude aj o spoločných bezpečnostných výzvach, organizovanom zločine či hybridnej vojne.
Slovensko, rovnako ako Španielsko, patrí medzi krajiny, ktoré neuznávajú Kosovo. V dôsledku toho, si španielsky premiér Mariano Rajoy odmieta spoločne sadnúť za stôl s predstaviteľom Kosova. "Nikto nežiada, aby sme prijali Kosovo, Slovensko nemieni na tom nič meniť," uviedol Pellegrini. Dodal, že by nebol dobrý signál, ak by zajtrajšie rokovania prebehli v inom formáte ako na úrovni 28 lídrov.
Premiér zároveň upozornil na to, že cieľom summitu nie je prijímať konkrétne závery.
V predvečer summitu sa uskutoční večera lídrov európskych krajín, na ktorej sa bude hovoriť okrem iného o digitálnej dimenzii a inováciách či o vývoji obchodných vzťahov s USA s odkazom na americké obchodné opatrenia týkajúce sa ciel na európsku oceľ a hliník. EÚ žiada Washington o trvalé oslobodenie od týchto sadzieb. V Sofii by mali lídri potvrdiť jednotu v tejto otázke. "Jediným naším receptom je zachovať jednotu členských krajín," uviedol.
Na stôl lídrov členských krajín EÚ sa dostane aj téma odstúpenia USA od jadrovej dohody s Iránom. SR sa podľa premiéra prikláňa k názoru, že EÚ by mala zotrvať v plnení týchto výziev a snažiť sa dohodu s Iránom udržať. V neposlednom rade sa budú lídri venovať aj migrácii. "Ide o veľmi citlivú politickú tému. SR považuje povinné kvóty za červenú čiaru, za ktorú nikdy nepôjde," zopakoval dlhodobý postoj Slovenska premiér, pričom zdôraznil, že diskusia by mala byť konštruktívnejšia.
Neformálny summit EÚ - západný Balkán sa uskutoční vo štvrtok (17.5.) v bulharskej metropole Sofia. Jeho cieľom je potvrdiť európsku perspektívu balkánskych krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale bez konkrétnych dátumov a záväzkov. Najvyšší lídri Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Srbska a Kosova budú rokovať s premiérmi a prezidentmi 28 členských krajín EÚ a najvyššími funkcionármi Únie.
Summit v Sofii je prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
Pripomenul, že v týchto krajinách sú veľmi aktívni iní hráči, ako je Čína, Rusko a EÚ by preto mala primerane vyvažovať tieto záujmy. "Na druhej strane za Slovensko pripomeniem, že SR je dlhoročným podporovateľom rozširovania EÚ smerom na západný Balkán, ale nemôže to byť ako doteraz, že s niektorými krajinami otvárame kapitoly, nútime ich nejakým spôsobom plniť podmienky, ktoré jednotlivé kapitoly obsahujú, ale keď niektorá z krajín splní všetko, čo v danej kapitole je, tak už nepristupujeme k otvoreniu ďalšej," konštatoval premiér, pričom poukázal na to, že tým nevysielame krajinám pozitívne signály, aby sme ich motivovali.
Diskutovať sa bude aj o spoločných bezpečnostných výzvach, organizovanom zločine či hybridnej vojne.
Slovensko, rovnako ako Španielsko, patrí medzi krajiny, ktoré neuznávajú Kosovo. V dôsledku toho, si španielsky premiér Mariano Rajoy odmieta spoločne sadnúť za stôl s predstaviteľom Kosova. "Nikto nežiada, aby sme prijali Kosovo, Slovensko nemieni na tom nič meniť," uviedol Pellegrini. Dodal, že by nebol dobrý signál, ak by zajtrajšie rokovania prebehli v inom formáte ako na úrovni 28 lídrov.
Premiér zároveň upozornil na to, že cieľom summitu nie je prijímať konkrétne závery.
V predvečer summitu sa uskutoční večera lídrov európskych krajín, na ktorej sa bude hovoriť okrem iného o digitálnej dimenzii a inováciách či o vývoji obchodných vzťahov s USA s odkazom na americké obchodné opatrenia týkajúce sa ciel na európsku oceľ a hliník. EÚ žiada Washington o trvalé oslobodenie od týchto sadzieb. V Sofii by mali lídri potvrdiť jednotu v tejto otázke. "Jediným naším receptom je zachovať jednotu členských krajín," uviedol.
Na stôl lídrov členských krajín EÚ sa dostane aj téma odstúpenia USA od jadrovej dohody s Iránom. SR sa podľa premiéra prikláňa k názoru, že EÚ by mala zotrvať v plnení týchto výziev a snažiť sa dohodu s Iránom udržať. V neposlednom rade sa budú lídri venovať aj migrácii. "Ide o veľmi citlivú politickú tému. SR považuje povinné kvóty za červenú čiaru, za ktorú nikdy nepôjde," zopakoval dlhodobý postoj Slovenska premiér, pričom zdôraznil, že diskusia by mala byť konštruktívnejšia.
Neformálny summit EÚ - západný Balkán sa uskutoční vo štvrtok (17.5.) v bulharskej metropole Sofia. Jeho cieľom je potvrdiť európsku perspektívu balkánskych krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale bez konkrétnych dátumov a záväzkov. Najvyšší lídri Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska, Srbska a Kosova budú rokovať s premiérmi a prezidentmi 28 členských krajín EÚ a najvyššími funkcionármi Únie.
Summit v Sofii je prvým podujatím na vysokej úrovni medzi EÚ a krajinami Balkánu za posledných 15 rokov. Posledné podobné stretnutie sa konalo v Solúne v roku 2003 a bolo potvrdením "veľkého tresku", rozšírenia EÚ o nové krajiny. Ďalší takýto summit je naplánovaný na prvú polovicu roka 2020, keď Rade EÚ bude predsedať Chorvátsko.
