Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kiska v utorok reagoval na rozhodnutie senátu Ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý mu prikázal vymenovať troch ústavných sudcov z celkom siedmich zvolených kandidátov.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) – Prezident SR Andrej Kiska ukončil spor ohľadom obsadenia uvoľnených miest sudcov Ústavného súdu SR. Tak reagovala hlava štátu na upozornenie predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS), že prezident nemôže vymenovať súčasne za ústavných sudcov Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú, pretože obaja kandidáti boli nominovaní na jedno sudcovské miesto
„Prezident Andrej Kiska ukončil tento spor, teraz je na rade vláda a Národná rada, a majú jedinečnú možnosť upraviť pravidlá výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu,” uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan v reakcii na list, ktorý Kiskovi zaslal Danko.
Kiska v utorok (12.12.) vyhlásil, že sa rozhodol ukončiť tri roky trvajúci spor s Národnou radou SR a vo štvrtok (14.12.) vymenuje za ústavných sudcov Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovú a Miroslava Duriša. Danko ho v liste upozornil na nesúlad, ktorý nastal. „Vo včerajšom (utorkovom, pozn. TASR) oznámení pána prezidenta nastal nesúlad, pretože vyhlásil, že za sudcov Ústavného súdu SR vymenuje okrem pána Duriša aj oboch kandidátov, ktorí boli nominovaní na jedno uvoľnené miesto,“ upozornil šéf parlamentu.
Danko vysvetlil, že kandidáti na celkom štyri uvoľnené miesta na Ústavnom súde sa v parlamente volili na dvakrát. Národná rada SR najprv navrhla na tri neobsadené miesta uznesením z 3. apríla 2014 Imricha Volkaia, Evu Fulcovú, Janu Baricovú, Jána Bernáta a Miroslava Duriša. Uznesením z 15. mája 2014 do tohto zoznamu pribudol Juraj Sopoliga. Z tohto dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých Národnou radou prezident vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú. Ostáva mu teda vymenovať z týchto kandidátov ešte dvoch ďalších sudcov.
V priebehu roka 2015 sa uvoľnilo ďalšie miesto sudcu Ústavného súdu, na ktoré parlament uznesením z 2. decembra 2015 navrhol Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Z týchto dvoch kandidátov má prezident vybrať jedného, pripomína Danko. Kisku požiadal, aby tieto skutočnosti zvážil a prispel tak k plnej funkčnosti Ústavného súdu.
Kiska v utorok reagoval na rozhodnutie senátu Ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý mu prikázal vymenovať troch ústavných sudcov z celkom siedmich zvolených kandidátov. Vyhlásil, že nález odmieta vykonať, pretože má podľa neho rad formálnych aj vecných chýb. Spor s Národnou radou SR sa napriek tomu rozhodol ukončiť, a to uplatnením svojej výlučnej právomoci.
Prvý senát Ústavného súdu v náleze konštatoval, že situáciu s menovaním ústavných sudcov vracia na úplný začiatok, t. j. všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu. Vyriešil tak hroziaci stav, kedy by Kiska na menovanie dvoch ústavných sudcov mal iba päť kandidátov, čo nie je dvojnásobné množstvo, ako predpokladá Ústava SR. „V konečnom dôsledku ide súčasne o to, aby prezident mal čo najširší výber kandidátov a aby tento výber mohol zostať úplný,“ zdôvodnil senát pod vedením Petra Brňáka.
Prečítajte si: Danko: Prezident nemôže naraz vymenovať Mamojku a Laššákovú
„Prezident Andrej Kiska ukončil tento spor, teraz je na rade vláda a Národná rada, a majú jedinečnú možnosť upraviť pravidlá výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu,” uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan v reakcii na list, ktorý Kiskovi zaslal Danko.
Kiska v utorok (12.12.) vyhlásil, že sa rozhodol ukončiť tri roky trvajúci spor s Národnou radou SR a vo štvrtok (14.12.) vymenuje za ústavných sudcov Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovú a Miroslava Duriša. Danko ho v liste upozornil na nesúlad, ktorý nastal. „Vo včerajšom (utorkovom, pozn. TASR) oznámení pána prezidenta nastal nesúlad, pretože vyhlásil, že za sudcov Ústavného súdu SR vymenuje okrem pána Duriša aj oboch kandidátov, ktorí boli nominovaní na jedno uvoľnené miesto,“ upozornil šéf parlamentu.
Danko vysvetlil, že kandidáti na celkom štyri uvoľnené miesta na Ústavnom súde sa v parlamente volili na dvakrát. Národná rada SR najprv navrhla na tri neobsadené miesta uznesením z 3. apríla 2014 Imricha Volkaia, Evu Fulcovú, Janu Baricovú, Jána Bernáta a Miroslava Duriša. Uznesením z 15. mája 2014 do tohto zoznamu pribudol Juraj Sopoliga. Z tohto dvojnásobného počtu kandidátov navrhnutých Národnou radou prezident vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú. Ostáva mu teda vymenovať z týchto kandidátov ešte dvoch ďalších sudcov.
V priebehu roka 2015 sa uvoľnilo ďalšie miesto sudcu Ústavného súdu, na ktoré parlament uznesením z 2. decembra 2015 navrhol Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Z týchto dvoch kandidátov má prezident vybrať jedného, pripomína Danko. Kisku požiadal, aby tieto skutočnosti zvážil a prispel tak k plnej funkčnosti Ústavného súdu.
Kiska v utorok reagoval na rozhodnutie senátu Ústavného súdu zo 6. decembra, ktorý mu prikázal vymenovať troch ústavných sudcov z celkom siedmich zvolených kandidátov. Vyhlásil, že nález odmieta vykonať, pretože má podľa neho rad formálnych aj vecných chýb. Spor s Národnou radou SR sa napriek tomu rozhodol ukončiť, a to uplatnením svojej výlučnej právomoci.
Prvý senát Ústavného súdu v náleze konštatoval, že situáciu s menovaním ústavných sudcov vracia na úplný začiatok, t. j. všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu. Vyriešil tak hroziaci stav, kedy by Kiska na menovanie dvoch ústavných sudcov mal iba päť kandidátov, čo nie je dvojnásobné množstvo, ako predpokladá Ústava SR. „V konečnom dôsledku ide súčasne o to, aby prezident mal čo najširší výber kandidátov a aby tento výber mohol zostať úplný,“ zdôvodnil senát pod vedením Petra Brňáka.
