Zdravotné poisťovne budú vracať pacientom za lieky viac peňazí, vybraným potravinám klesne od 1. januára daň z pridanej hodnoty z 20 % na 10 %. Pozrite, ktoré ďalšie zákony prezident podpísal.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) - Vybraným druhom potravín klesne od 1. januára budúceho roka daň z pridanej hodnoty (DPH) zo súčasných 20 % na 10 %. Vyplýva to z novely zákona o DPH, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Sadzba dane sa zníži na čerstvé alebo chladné mäso z hovädzích zvierat, okrem mäsa z divých hovädzích zvierat. Tiež na čerstvé alebo chladné mäso z domácich svíň, oviec alebo kôz. Výnimkou je mäso z divých oviec a kôz. Na zozname s nižšou DPH je tiež čerstvé alebo chladené mäso a jedlé droby z domácej hydiny a domácich králikov. DPH klesne aj na čerstvé alebo chladené sladkovodné ryby, rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb, okrem ozdobných rýb. S 10-% DPH sa bude od januára 2016 predávať aj mlieko, maslo a čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu.
Cieľom zákona je pokles cien týchto potravín a ich väčšia dostupnosť pre ľudí. Okrem toho sa má takto podporiť potravinárska produkcia a chov zvierat na Slovensku.
Pomery v slovenskej armáde sa budú od januára meniť. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý okrem iného zavádza dva nové druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a krátkodobú štátnu službu. Zmeny sa prejavia aj v platoch vojakov.
Do stálej štátnej služby budú môcť byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe majú byť profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. "V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie," vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Ďalšou zmenou je, že vojaci, ktorí splnia nárok na výsluhový dôchodok, budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť. Zákon tiež počíta s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl ako napríklad letovodom, pilotom a tiež príslušníkom Vojenského spravodajstva.
"Balík peňazí vyčlenený na mzdové náklady sa pritom nezmení. Príplatky nebudú rásť na úkor iných vojakov, ani nebudú znamenať škrty na iných miestach. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou bezpečnostnej situácie a rizík. Zároveň bude motiváciou pre nedostatkové vysokokvalifikované špecializácie," zdôraznila Balleková.
Poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi presadili, že aj na vojakov sa bude vzťahovať ochrana, ak oznámia protispoločenskú činnosť alebo korupciu. "Chceme chrániť aj vojakov ako oznamovateľov protispoločenskej činnosti a korupcie, ktorí nahlásia polícii a zamestnávateľovi takéto konanie svojich nadriadených alebo podriadených," vysvetlil Martvoň. Ak by bol vojak na základe oznámenia korupcie prepustený, a príslušné orgány rozhodnú, že ide o neoprávnené prepustenie, v zákone bude povinnosť ozbrojeným silám prijať ho späť na pôvodné miesto.
Právna norma tiež prináša nový druh vojenských vyznamenaní, a to vojenskú medailu "Za zranenie v boji". Medaila sa bude udeľovať profesionálnemu vojakovi Ozbrojených síl SR, vojakovi cudzích ozbrojených síl, občanovi SR alebo občanovi iného štátu, ktorý utrpel v priamom bojovom strete s protivníkom zranenie alebo činnosťou protivníka došlo k poškodeniu jeho zdravia.
Ministerstvo si od zákona sľubuje zatraktívnenie vojenskej služby a nastavenie podmienok tak, aby bolo povolanie vojaka celoživotné.
Zdravotné poisťovne budú v rámci ochranného limitu na doplatky vracať pacientom za lieky viac peňazí ako v súčasnosti. Limit sa zníži a zároveň sa bude týkať všetkých dôchodcov aj detí do šesť rokov. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov od Richarda Rašiho, Jozefa Valockého a Vladimíra Baláža (všetci Smer-SD), ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Rozšírenie limitu je súčasťou druhého sociálneho balíčka kabinetu Roberta Fica (Smer-SD).
Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Každý kvartál im pošlú naspäť doplatky, ktoré presiahnu ochranný limit. Ten sa u starobných dôchodcov zníži zo súčasných 45 na 25 eur, u invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP z 30 na 25 eur. V prípade dôchodcov sa bude limit po novom týkať všetkých bez ohľadu na výšku dôchodku. U detí bude limit vo výške 8 eur, postihnutým deťom vrátia všetky doplatky.
"Tento krok ochráni pred vysokými doplatkami za lieky občanov s najnižšími príjmami. Na základe toho zaplatia na doplatkoch za lieky výrazne menej ako doteraz," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. Od novembra tak starobní a invalidní dôchodcovia, ako aj držitelia preukazu zdravotne ťažko postihnutých nebudú platiť za lieky viac ako 100 eur ročne.
"V roku 2014 zdravotné poisťovne vyplatili za doplatky na lieky sumu 1,8 milióna eur 68.000 poistencom. Predpokladá sa, že po zavedení nových limitov spoluúčasti podmienky splní približne 420.000 poistencov a zdravotné poisťovne vyplatia takmer 10 miliónov eur," píše sa v novele. Peniaze majú po novom vracať už za tretí kvartál tohto roku.
Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Spôsob, ako sa finančné prostriedky za doplatky dostanú k pacientom, sa nemení. Občania nemusia kontaktovať zdravotné poisťovne, tie im automaticky vrátia peniaze do 90 dní od skončenia kvartálu. Od zavedenia ochranného limitu vrátili poistencom na doplatkoch milióny eur.
Rádiá dostanú povinné kvóty na hranie slovenskej hudby. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Súkromné rádiá budú musieť v roku 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti. Výnimku budú mať tie stanice, ktorých programové zameranie takéto kvóty úplne vylučuje.
Do stanoveného podielu sa budú započítavať iba tie pesničky, ktoré odznejú v éteri od 06.00 do 24.00 h. Tým sa zabráni, aby sa zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom čase. Za slovenské hudobné dielo sa považuje také, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo textu má alebo mal trvalý pobyt na území SR, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.
Novela má tiež zlepšiť prístup sluchovo a zrakovo postihnutých ľudí k vysielaným programom. Kábloví a televízni prevádzkovatelia budú musieť poskytovať k programom či reláciám aj titulky, tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasové komentovanie pre nevidiacich.
Zabezpečiť titulkami alebo hlasovým komentovaním budú musieť aj slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave aj ich distributéri. Nebude sa to vzťahovať na diela verejne rozširované pred 1. januárom 2016. Ako presne budú titulky vyzerať, má riešiť vyhláška ministerstva.
Ministerstvo považuje za správne, že aspoň štvrtina vysielanej hudby v našich rádiách bude mať slovenský text alebo slovenského autora. "Túto novelu zákona chápeme ako vedomú podporu slovenskej hudby a jej tvorcov a ako službu slovenským poslucháčom," uviedol rezort kultúry.
Pomery v slovenskej armáde sa budú od januára meniť. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý okrem iného zavádza dva nové druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a krátkodobú štátnu službu. Zmeny sa prejavia aj v platoch vojakov.
Do stálej štátnej služby budú môcť byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe majú byť profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. "V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie," vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Ďalšou zmenou je, že vojaci, ktorí splnia nárok na výsluhový dôchodok, budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť. Zákon tiež počíta s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl ako napríklad letovodom, pilotom a tiež príslušníkom Vojenského spravodajstva.
"Balík peňazí vyčlenený na mzdové náklady sa pritom nezmení. Príplatky nebudú rásť na úkor iných vojakov, ani nebudú znamenať škrty na iných miestach. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou bezpečnostnej situácie a rizík. Zároveň bude motiváciou pre nedostatkové vysokokvalifikované špecializácie," zdôraznila Balleková.
Poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi presadili, že aj na vojakov sa bude vzťahovať ochrana, ak oznámia protispoločenskú činnosť alebo korupciu. "Chceme chrániť aj vojakov ako oznamovateľov protispoločenskej činnosti a korupcie, ktorí nahlásia polícii a zamestnávateľovi takéto konanie svojich nadriadených alebo podriadených," vysvetlil Martvoň. Ak by bol vojak na základe oznámenia korupcie prepustený, a príslušné orgány rozhodnú, že ide o neoprávnené prepustenie, v zákone bude povinnosť ozbrojeným silám prijať ho späť na pôvodné miesto.
Právna norma tiež prináša nový druh vojenských vyznamenaní, a to vojenskú medailu "Za zranenie v boji". Medaila sa bude udeľovať profesionálnemu vojakovi Ozbrojených síl SR, vojakovi cudzích ozbrojených síl, občanovi SR alebo občanovi iného štátu, ktorý utrpel v priamom bojovom strete s protivníkom zranenie alebo činnosťou protivníka došlo k poškodeniu jeho zdravia.
Ministerstvo si od zákona sľubuje zatraktívnenie vojenskej služby a nastavenie podmienok tak, aby bolo povolanie vojaka celoživotné.
Zabezpečiť navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných, alebo iných zbierok. To je cieľ zákona o archívoch a registratúrach, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska s účinnosťou od novembra.
Zákon preberá vlaňajšiu smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Podmienkou navrátenia je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne bohatstvo.
Smernica chce docieliť účinnejšiu spoluprácu členských štátov. Ich ústredným orgánom ustanovuje povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.
Zákon zavádza úľavy pre podnikateľské subjekty na úseku správy ich registratúry. Snaží sa skvalitniť služby subjektov podnikajúcich v oblasti správy registratúry, sprísňuje výkon živnosti v tejto oblasti. Prináša však aj povinnosti ministerstvu vnútra, najmä vo vzťahu k posudzovaniu trvalej dokumentárnej hodnoty registratúrnych záznamov, výkonu štátneho odborného dozoru, ako aj vedeniu novej ústrednej evidencie pečatí a pečatidiel.
Lyžiari a snoubordisti mladší ako 15 rokov budú na zjazdovke od 15. novembra povinne nosiť ochrannú prilbu. Túto povinnosť zavádza novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Nosenie prilby má prispieť k zníženiu úrazovosti a zvýšeniu bezpečnosti na lyžiarskych tratiach.
Komplexná úprava zákona z roku 2002 je reakciou na zmeny, ktoré sa medzitým udiali v oblasti horskej záchrany najmä s ohľadom na narastajúci počet ťažkých úrazov na lyžiarskych tratiach. Do úloh horských záchranárov sa dostala aj služobná kynológia, ktorá je pri nasadení psov pri lavínach špecifická a odlišná od iných druhov záchrannej kynológie. Vzhľadom na odľahlosť a neprístupnosť terénu pre policajtov budú záchranári súčinní pri dokumentovaní nehôd s vážnymi následkami. O priebehu a príčine záchrannej činnosti budú môcť vyhotoviť obrazový alebo iný záznam.
Členovia HZS tiež budú oprávnení využívať bezplatne a prednostne lanovky v prípade, ak budú vykonávať preventívnu činnosť pri lavínovom ohrození.
Novela vymedzuje aj povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a zariadení pre osobnú lanovú dopravu. Tí môžu určiť pravidlá správania na lyžiarskej trati s ohľadom na miestne podmienky lyžiarskeho strediska.
Rozširujú sa tiež výnimky z povinnosti uhradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním. HZS v budúcnosti nebude vymáhať pohľadávky od pozostalých. Ministerstvo vnútra to odôvodňuje tým, že by to nebolo v súlade s morálnymi zásadami, keďže okrem straty rodinného príslušníka dochádza aj k finančnému sťaženiu ich životnej situácie. "Ide približne o 18 osôb v kalendárnom roku, pričom finančné náklady na túto činnosť sú zanedbateľné," vysvetľuje rezort.
Poslanci zároveň cez pozmeňujúci návrh rozšírili územnú pôsobnosť HZS o ďalšie horské oblasti, a to o Bukovské vrchy, Javorníky, Kremnické vrchy, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy a Moravsko-sliezske Beskydy. Okrem toho do pôsobnosti záchrannej služby už v súčasnosti patria Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Stredné Beskydy, Veľká Fatra, Vysoké Tatry a Západné Tatry.
Keďže Horská záchranná služba bude potrebovať na pokrytie nových oblastí čas, toto rozšírenie územnej pôsobnosti nadobudne účinnosť až v januári 2017.
Presadzovať a chrániť práva a záujmy svojich členov, ochraňovať ich stavovskú česť a podieľať sa na zvyšovaní ich odbornej úrovne je cieľom Slovenskej asociácie horských sprievodcov. Jej vznik odobril prezident SR Andrej Kiska, ktorý podpísal vládnu novelu zákona o Horskej záchrannej službe.
Pôjde o samosprávnu neštátnu stavovskú inštitúciu so sídlom vo Vysokých Tatrách. Orgánmi tejto právnickej osoby budú predseda, predsedníctvo a snem. Úlohou asociácie bude najmä zastupovať svojich členov vo vzťahu k štátnym orgánom či orgánom územnej samosprávy, odborná príprava osôb na výkon horskej sprievodcovskej činnosti, vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti osôb vykonávajúcich horskú sprievodcovskú činnosť či poskytovanie informačných a poradenských služieb.
Pod horskou sprievodcovskou činnosťou sa rozumie sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja a horolezeckej výzbroje, a to na turistických chodníkoch a trasách alebo mimo nich. Horskú sprievodcovskú činnosť môže vykonávať fyzická osoba s platným osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon tejto činnosti, ktoré bolo vydané touto asociáciou. Osvedčenie má mať platnosť tri roky.
Odborná spôsobilosť sa získava úspešným vykonaním vstupného testu a osobitnou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred komisiou zloženou z členov asociácie. Ak žiadateľ neuspeje na vstupnom teste, nemôže absolvovať osobitnú odbornú prípravu. Po získaní odbornej spôsobilosti musí sprievodca absolvovať ďalšiu odbornú prípravu každé tri roky.
Ustanovujúci snem novej asociácie zvolá výkonný orgán Slovenskej asociácie horských sprievodcov tak, aby sa uskutočnil do 28. februára 2016.
Sadzba dane sa zníži na čerstvé alebo chladné mäso z hovädzích zvierat, okrem mäsa z divých hovädzích zvierat. Tiež na čerstvé alebo chladné mäso z domácich svíň, oviec alebo kôz. Výnimkou je mäso z divých oviec a kôz. Na zozname s nižšou DPH je tiež čerstvé alebo chladené mäso a jedlé droby z domácej hydiny a domácich králikov. DPH klesne aj na čerstvé alebo chladené sladkovodné ryby, rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb, okrem ozdobných rýb. S 10-% DPH sa bude od januára 2016 predávať aj mlieko, maslo a čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu.
Cieľom zákona je pokles cien týchto potravín a ich väčšia dostupnosť pre ľudí. Okrem toho sa má takto podporiť potravinárska produkcia a chov zvierat na Slovensku.
Právna istota pri úkonoch vykonávaných pred notárom sa má zvýšiť
Pomery v slovenskej armáde sa budú od januára meniť. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý okrem iného zavádza dva nové druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a krátkodobú štátnu službu. Zmeny sa prejavia aj v platoch vojakov.
Do stálej štátnej služby budú môcť byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe majú byť profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. "V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie," vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Ďalšou zmenou je, že vojaci, ktorí splnia nárok na výsluhový dôchodok, budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť. Zákon tiež počíta s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl ako napríklad letovodom, pilotom a tiež príslušníkom Vojenského spravodajstva.
"Balík peňazí vyčlenený na mzdové náklady sa pritom nezmení. Príplatky nebudú rásť na úkor iných vojakov, ani nebudú znamenať škrty na iných miestach. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou bezpečnostnej situácie a rizík. Zároveň bude motiváciou pre nedostatkové vysokokvalifikované špecializácie," zdôraznila Balleková.
Poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi presadili, že aj na vojakov sa bude vzťahovať ochrana, ak oznámia protispoločenskú činnosť alebo korupciu. "Chceme chrániť aj vojakov ako oznamovateľov protispoločenskej činnosti a korupcie, ktorí nahlásia polícii a zamestnávateľovi takéto konanie svojich nadriadených alebo podriadených," vysvetlil Martvoň. Ak by bol vojak na základe oznámenia korupcie prepustený, a príslušné orgány rozhodnú, že ide o neoprávnené prepustenie, v zákone bude povinnosť ozbrojeným silám prijať ho späť na pôvodné miesto.
Právna norma tiež prináša nový druh vojenských vyznamenaní, a to vojenskú medailu "Za zranenie v boji". Medaila sa bude udeľovať profesionálnemu vojakovi Ozbrojených síl SR, vojakovi cudzích ozbrojených síl, občanovi SR alebo občanovi iného štátu, ktorý utrpel v priamom bojovom strete s protivníkom zranenie alebo činnosťou protivníka došlo k poškodeniu jeho zdravia.
Ministerstvo si od zákona sľubuje zatraktívnenie vojenskej služby a nastavenie podmienok tak, aby bolo povolanie vojaka celoživotné.
Ochranný limit na doplatky za lieky sa bude týkať všetkých dôchodcov
Zdravotné poisťovne budú v rámci ochranného limitu na doplatky vracať pacientom za lieky viac peňazí ako v súčasnosti. Limit sa zníži a zároveň sa bude týkať všetkých dôchodcov aj detí do šesť rokov. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov od Richarda Rašiho, Jozefa Valockého a Vladimíra Baláža (všetci Smer-SD), ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Rozšírenie limitu je súčasťou druhého sociálneho balíčka kabinetu Roberta Fica (Smer-SD).
Viacerým dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým vracajú poisťovne peniaze za lieky od roku 2011. Každý kvartál im pošlú naspäť doplatky, ktoré presiahnu ochranný limit. Ten sa u starobných dôchodcov zníži zo súčasných 45 na 25 eur, u invalidných dôchodcov a držiteľov preukazu ZŤP z 30 na 25 eur. V prípade dôchodcov sa bude limit po novom týkať všetkých bez ohľadu na výšku dôchodku. U detí bude limit vo výške 8 eur, postihnutým deťom vrátia všetky doplatky.
"Tento krok ochráni pred vysokými doplatkami za lieky občanov s najnižšími príjmami. Na základe toho zaplatia na doplatkoch za lieky výrazne menej ako doteraz," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. Od novembra tak starobní a invalidní dôchodcovia, ako aj držitelia preukazu zdravotne ťažko postihnutých nebudú platiť za lieky viac ako 100 eur ročne.
"V roku 2014 zdravotné poisťovne vyplatili za doplatky na lieky sumu 1,8 milióna eur 68.000 poistencom. Predpokladá sa, že po zavedení nových limitov spoluúčasti podmienky splní približne 420.000 poistencov a zdravotné poisťovne vyplatia takmer 10 miliónov eur," píše sa v novele. Peniaze majú po novom vracať už za tretí kvartál tohto roku.
Ochranný limit sa vzťahuje na všetky lieky, ktorých úhradu čiastočne hradí poisťovňa. Spôsob, ako sa finančné prostriedky za doplatky dostanú k pacientom, sa nemení. Občania nemusia kontaktovať zdravotné poisťovne, tie im automaticky vrátia peniaze do 90 dní od skončenia kvartálu. Od zavedenia ochranného limitu vrátili poistencom na doplatkoch milióny eur.
Povinné kvóty na hranie slovenskej hudby
Rádiá dostanú povinné kvóty na hranie slovenskej hudby. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii z dielne ministerstva kultúry, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Súkromné rádiá budú musieť v roku 2016 vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Takýto podiel má dosiahnuť na každom zo svojich okruhov. Z toho aspoň jednu pätinu majú tvoriť nové pesničky. Teda tie, ktoré sú vysielané do piatich rokov od svojho prvého uvedenia na verejnosti. Výnimku budú mať tie stanice, ktorých programové zameranie takéto kvóty úplne vylučuje.
Do stanoveného podielu sa budú započítavať iba tie pesničky, ktoré odznejú v éteri od 06.00 do 24.00 h. Tým sa zabráni, aby sa zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom čase. Za slovenské hudobné dielo sa považuje také, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo textu má alebo mal trvalý pobyt na území SR, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.
Novela má tiež zlepšiť prístup sluchovo a zrakovo postihnutých ľudí k vysielaným programom. Kábloví a televízni prevádzkovatelia budú musieť poskytovať k programom či reláciám aj titulky, tlmočenie do posunkovej reči pre nepočujúcich a hlasové komentovanie pre nevidiacich.
Zabezpečiť titulkami alebo hlasovým komentovaním budú musieť aj slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave aj ich distributéri. Nebude sa to vzťahovať na diela verejne rozširované pred 1. januárom 2016. Ako presne budú titulky vyzerať, má riešiť vyhláška ministerstva.
Ministerstvo považuje za správne, že aspoň štvrtina vysielanej hudby v našich rádiách bude mať slovenský text alebo slovenského autora. "Túto novelu zákona chápeme ako vedomú podporu slovenskej hudby a jej tvorcov a ako službu slovenským poslucháčom," uviedol rezort kultúry.
Pomery v armáde sa zmenia, vzniknú dva nové druhy štátnej služby
Pomery v slovenskej armáde sa budú od januára meniť. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nový zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý okrem iného zavádza dva nové druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a krátkodobú štátnu službu. Zmeny sa prejavia aj v platoch vojakov.
Do stálej štátnej služby budú môcť byť profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej po 17 rokoch jej trvania. V stálej štátnej službe majú byť profesionálni vojaci až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov. "V novom zákone je preto napríklad rozšírená tabuľka hodnostných platov o ďalšie dva stupne. To znamená, že vojakom budú stúpať platy v porovnaní s dnešným stavom dlhší čas, čím ich chce rezort obrany motivovať, aby zotrvali v službe dlhšie," vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Ďalšou zmenou je, že vojaci, ktorí splnia nárok na výsluhový dôchodok, budú môcť na vlastnú žiadosť odísť a služobný úrad bude povinný ich žiadosti vyhovieť. Zákon tiež počíta s možnosťou úpravy príplatkov niektorým príslušníkom ozbrojených síl ako napríklad letovodom, pilotom a tiež príslušníkom Vojenského spravodajstva.
"Balík peňazí vyčlenený na mzdové náklady sa pritom nezmení. Príplatky nebudú rásť na úkor iných vojakov, ani nebudú znamenať škrty na iných miestach. Navrhovaná zmena súvisí so zmenou bezpečnostnej situácie a rizík. Zároveň bude motiváciou pre nedostatkové vysokokvalifikované špecializácie," zdôraznila Balleková.
Poslanci Smeru-SD Anton Martvoň a Otto Brixi presadili, že aj na vojakov sa bude vzťahovať ochrana, ak oznámia protispoločenskú činnosť alebo korupciu. "Chceme chrániť aj vojakov ako oznamovateľov protispoločenskej činnosti a korupcie, ktorí nahlásia polícii a zamestnávateľovi takéto konanie svojich nadriadených alebo podriadených," vysvetlil Martvoň. Ak by bol vojak na základe oznámenia korupcie prepustený, a príslušné orgány rozhodnú, že ide o neoprávnené prepustenie, v zákone bude povinnosť ozbrojeným silám prijať ho späť na pôvodné miesto.
Právna norma tiež prináša nový druh vojenských vyznamenaní, a to vojenskú medailu "Za zranenie v boji". Medaila sa bude udeľovať profesionálnemu vojakovi Ozbrojených síl SR, vojakovi cudzích ozbrojených síl, občanovi SR alebo občanovi iného štátu, ktorý utrpel v priamom bojovom strete s protivníkom zranenie alebo činnosťou protivníka došlo k poškodeniu jeho zdravia.
Ministerstvo si od zákona sľubuje zatraktívnenie vojenskej služby a nastavenie podmienok tak, aby bolo povolanie vojaka celoživotné.
Nezákonne vyvezené kultúrne bohatstvo sa má vrátiť späť na Slovensko
Zabezpečiť navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných, alebo iných zbierok. To je cieľ zákona o archívoch a registratúrach, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska s účinnosťou od novembra.
Zákon preberá vlaňajšiu smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Podmienkou navrátenia je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne bohatstvo.
Smernica chce docieliť účinnejšiu spoluprácu členských štátov. Ich ústredným orgánom ustanovuje povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.
Zákon zavádza úľavy pre podnikateľské subjekty na úseku správy ich registratúry. Snaží sa skvalitniť služby subjektov podnikajúcich v oblasti správy registratúry, sprísňuje výkon živnosti v tejto oblasti. Prináša však aj povinnosti ministerstvu vnútra, najmä vo vzťahu k posudzovaniu trvalej dokumentárnej hodnoty registratúrnych záznamov, výkonu štátneho odborného dozoru, ako aj vedeniu novej ústrednej evidencie pečatí a pečatidiel.
Deti do 15 rokov budú povinne nosiť na zjazdovkách prilbu
Lyžiari a snoubordisti mladší ako 15 rokov budú na zjazdovke od 15. novembra povinne nosiť ochrannú prilbu. Túto povinnosť zavádza novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Nosenie prilby má prispieť k zníženiu úrazovosti a zvýšeniu bezpečnosti na lyžiarskych tratiach.
Komplexná úprava zákona z roku 2002 je reakciou na zmeny, ktoré sa medzitým udiali v oblasti horskej záchrany najmä s ohľadom na narastajúci počet ťažkých úrazov na lyžiarskych tratiach. Do úloh horských záchranárov sa dostala aj služobná kynológia, ktorá je pri nasadení psov pri lavínach špecifická a odlišná od iných druhov záchrannej kynológie. Vzhľadom na odľahlosť a neprístupnosť terénu pre policajtov budú záchranári súčinní pri dokumentovaní nehôd s vážnymi následkami. O priebehu a príčine záchrannej činnosti budú môcť vyhotoviť obrazový alebo iný záznam.
Členovia HZS tiež budú oprávnení využívať bezplatne a prednostne lanovky v prípade, ak budú vykonávať preventívnu činnosť pri lavínovom ohrození.
Novela vymedzuje aj povinnosti a oprávnenia prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a zariadení pre osobnú lanovú dopravu. Tí môžu určiť pravidlá správania na lyžiarskej trati s ohľadom na miestne podmienky lyžiarskeho strediska.
Rozširujú sa tiež výnimky z povinnosti uhradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním. HZS v budúcnosti nebude vymáhať pohľadávky od pozostalých. Ministerstvo vnútra to odôvodňuje tým, že by to nebolo v súlade s morálnymi zásadami, keďže okrem straty rodinného príslušníka dochádza aj k finančnému sťaženiu ich životnej situácie. "Ide približne o 18 osôb v kalendárnom roku, pričom finančné náklady na túto činnosť sú zanedbateľné," vysvetľuje rezort.
Poslanci zároveň cez pozmeňujúci návrh rozšírili územnú pôsobnosť HZS o ďalšie horské oblasti, a to o Bukovské vrchy, Javorníky, Kremnické vrchy, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy a Moravsko-sliezske Beskydy. Okrem toho do pôsobnosti záchrannej služby už v súčasnosti patria Belianske Tatry, Malá Fatra, Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Stredné Beskydy, Veľká Fatra, Vysoké Tatry a Západné Tatry.
Keďže Horská záchranná služba bude potrebovať na pokrytie nových oblastí čas, toto rozšírenie územnej pôsobnosti nadobudne účinnosť až v januári 2017.
Na Slovensku vznikne Slovenská asociácia horských sprievodcov
Presadzovať a chrániť práva a záujmy svojich členov, ochraňovať ich stavovskú česť a podieľať sa na zvyšovaní ich odbornej úrovne je cieľom Slovenskej asociácie horských sprievodcov. Jej vznik odobril prezident SR Andrej Kiska, ktorý podpísal vládnu novelu zákona o Horskej záchrannej službe.
Pôjde o samosprávnu neštátnu stavovskú inštitúciu so sídlom vo Vysokých Tatrách. Orgánmi tejto právnickej osoby budú predseda, predsedníctvo a snem. Úlohou asociácie bude najmä zastupovať svojich členov vo vzťahu k štátnym orgánom či orgánom územnej samosprávy, odborná príprava osôb na výkon horskej sprievodcovskej činnosti, vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti osôb vykonávajúcich horskú sprievodcovskú činnosť či poskytovanie informačných a poradenských služieb.
Pod horskou sprievodcovskou činnosťou sa rozumie sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja a horolezeckej výzbroje, a to na turistických chodníkoch a trasách alebo mimo nich. Horskú sprievodcovskú činnosť môže vykonávať fyzická osoba s platným osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon tejto činnosti, ktoré bolo vydané touto asociáciou. Osvedčenie má mať platnosť tri roky.
Odborná spôsobilosť sa získava úspešným vykonaním vstupného testu a osobitnou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred komisiou zloženou z členov asociácie. Ak žiadateľ neuspeje na vstupnom teste, nemôže absolvovať osobitnú odbornú prípravu. Po získaní odbornej spôsobilosti musí sprievodca absolvovať ďalšiu odbornú prípravu každé tri roky.
Ustanovujúci snem novej asociácie zvolá výkonný orgán Slovenskej asociácie horských sprievodcov tak, aby sa uskutočnil do 28. februára 2016.