Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský prezident dnes rokoval s predsedom Európskeho parlamentu.
Autor TASR
Brusel 4. marca (TASR) - Druhý deň oficiálnej návštevy v inštitúciách EÚ začal dnes slovenský prezident Andrej Kiska rokovaním s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Ťažiskom rozhovorov bola súčasná situácia v Európe, dôvera občanov v inštitúcie EÚ, realizácia Junckerovho investičného plánu a otázky slobodného pohybu v rámci schengenskeho priestoru.
Predseda EP poďakoval Slovensku za prejavy solidarity pri poskytovaní podpory pre iné členské krajiny v EÚ a v eurozóne, postihnuté finančnou a dlhovou krízou. Vyše 300-miliardový investičný plán by mal byť podľa neho stimulom pre hospodárske oživenie a veľkou šancou aj pre malé a stredné podniky.
Schulz pripomenul, že Ukrajina je súčasťou politiky východného susedstva EÚ, a uvítal ochotu SR pomáhať pri reformách zameraných na ekonomické oživenie Ukrajiny. V otázke Schengenu sa obaja politici zhodli na tom, že pri otázkach o posilňovaní bezpečnosti EÚ nesmie byť za žiadnych okolností ohrozená sloboda pohybu jej občanov.
Kiska aj pred predsedom EP zopakoval, že EÚ sama o sebe nie je problémom, ale riešením problémov európskych občanov, či už z hľadiska investícií do budúcnosti alebo znižovania nezamestnanosti.
"Je dôležité z pohľadu EÚ ako takej, že potenciál, ktorý v sebe má, musia lídri využiť v prospech toho, aby dokázali riešiť otázky, ktoré nás trápia," uviedol Kiska.
Prezident SR dodal, že so Schulzom sa zaoberali aj témou poklesu dôvery občanov vo vzťahu k euroinštitúciám, a priznal, že na Slovensku je táto dôvera pomerne vysoká, ale začína klesať.
Na otázku TASR, ako zabezpečiť, aby Slovensko z hľadiska účasti voličov nebolo na poslednom mieste v eurovoľbách, ako sa to stalo v troch posledných voľbách do EP, prezident uviedol, že ide o spoločnú zodpovednosť Slovenska a europarlamentu.
Kiska priznal, že vlaňajšia trinásťpercentná účasť Slovákov na eurovoľbách je naozaj slabý výsledok. Podľa jeho slov je paradoxom, že sa ľudia vzďaľujú euroinštutúciám, hoci tie čoraz viac ovplyvňujú náš každodenný život.
"V dnešnom rozhovore so Schulzom som povedal, že úlohy sú na oboch stranách. Z pohľadu Slovenska je to úloha prezidenta, vlády a parlamentu, ako dostatočne komunikovať s verejnosťou o tom, aké dôležité sú v skutočnosti európske inštitúcie a aký majú dopad na bežný život slovenského občana," uviedol Kiska. Na druhej strane je tu podľa neho aj úloha samotného Európskeho parlamentu a našich europoslancov, aby túto dôležitosť vedeli odkomunikovať širšej verejnosti.
Na otázku novinárov o tom, či Grécko stojí pred ďalším záchranným balíkom v hodnote niekoľkých desiatok miliárd eur, predseda EP reagoval, že je to otázka na gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Jeho vláda musí predovšetkým dodržať dané sľuby a vytvárať vhodnú klímu pre investície vedúce k hospodárskemu rastu a znižovaniu nezamestnanosti mladých ľudí, upozornil Schulz. Naznačil tiež, že veľkou šancou pre Grécko je účasť na budovaní energetickej únie, kde táto krajina môže na rozdiel od iných ponúknuť obrovský potenciál v podobe investícií do slnečnej a veternej energie.
Kiska pri tejto otázke pripomenul, že pre záchranu Grécka padla na Slovensku jedna vláda, a zopakoval, že dohody, ku ktorým sa Gréci zaviazali, sa musia plniť.
Predseda EP poďakoval Slovensku za prejavy solidarity pri poskytovaní podpory pre iné členské krajiny v EÚ a v eurozóne, postihnuté finančnou a dlhovou krízou. Vyše 300-miliardový investičný plán by mal byť podľa neho stimulom pre hospodárske oživenie a veľkou šancou aj pre malé a stredné podniky.
Schulz pripomenul, že Ukrajina je súčasťou politiky východného susedstva EÚ, a uvítal ochotu SR pomáhať pri reformách zameraných na ekonomické oživenie Ukrajiny. V otázke Schengenu sa obaja politici zhodli na tom, že pri otázkach o posilňovaní bezpečnosti EÚ nesmie byť za žiadnych okolností ohrozená sloboda pohybu jej občanov.
Kiska aj pred predsedom EP zopakoval, že EÚ sama o sebe nie je problémom, ale riešením problémov európskych občanov, či už z hľadiska investícií do budúcnosti alebo znižovania nezamestnanosti.
"Je dôležité z pohľadu EÚ ako takej, že potenciál, ktorý v sebe má, musia lídri využiť v prospech toho, aby dokázali riešiť otázky, ktoré nás trápia," uviedol Kiska.
Prezident SR dodal, že so Schulzom sa zaoberali aj témou poklesu dôvery občanov vo vzťahu k euroinštitúciám, a priznal, že na Slovensku je táto dôvera pomerne vysoká, ale začína klesať.
Na otázku TASR, ako zabezpečiť, aby Slovensko z hľadiska účasti voličov nebolo na poslednom mieste v eurovoľbách, ako sa to stalo v troch posledných voľbách do EP, prezident uviedol, že ide o spoločnú zodpovednosť Slovenska a europarlamentu.
Kiska priznal, že vlaňajšia trinásťpercentná účasť Slovákov na eurovoľbách je naozaj slabý výsledok. Podľa jeho slov je paradoxom, že sa ľudia vzďaľujú euroinštutúciám, hoci tie čoraz viac ovplyvňujú náš každodenný život.
"V dnešnom rozhovore so Schulzom som povedal, že úlohy sú na oboch stranách. Z pohľadu Slovenska je to úloha prezidenta, vlády a parlamentu, ako dostatočne komunikovať s verejnosťou o tom, aké dôležité sú v skutočnosti európske inštitúcie a aký majú dopad na bežný život slovenského občana," uviedol Kiska. Na druhej strane je tu podľa neho aj úloha samotného Európskeho parlamentu a našich europoslancov, aby túto dôležitosť vedeli odkomunikovať širšej verejnosti.
Na otázku novinárov o tom, či Grécko stojí pred ďalším záchranným balíkom v hodnote niekoľkých desiatok miliárd eur, predseda EP reagoval, že je to otázka na gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Jeho vláda musí predovšetkým dodržať dané sľuby a vytvárať vhodnú klímu pre investície vedúce k hospodárskemu rastu a znižovaniu nezamestnanosti mladých ľudí, upozornil Schulz. Naznačil tiež, že veľkou šancou pre Grécko je účasť na budovaní energetickej únie, kde táto krajina môže na rozdiel od iných ponúknuť obrovský potenciál v podobe investícií do slnečnej a veternej energie.
Kiska pri tejto otázke pripomenul, že pre záchranu Grécka padla na Slovensku jedna vláda, a zopakoval, že dohody, ku ktorým sa Gréci zaviazali, sa musia plniť.
