Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po pondelňajšom stretnutí s nemeckým kolegom Joachimom Gauckom v Berlíne sa vyjadril aj k slovenského predsedníctvu, z ktorého sme vyšli so cťou.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. decembra (TASR) - Svet nespí, ale my ako EÚ trochu pokrivkávame. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska po svojej prednáške v pondelok (12.12.) na pôde Nadácie Konrada Adenauera v Berlíne.
"Môžeme hovoriť o bezpečnosti, o nezamestnanosti mladých, o Energetickej únii atď. Mňa najviac mrzí, že my, krajiny EÚ, si medzi sebou nevymieňame svoje najlepšie skúsenosti, nie sme ochotní sa učiť a počúvať sa navzájom a tam vidím obrovský priestor," zdôraznil slovenský prezident.
Ako uviedol, práve počas stretnutí s podnikateľmi z iných krajín, s premiérmi, či na rôznych start-upových konferenciách si uvedomuje, ako nám veľmi chýba zdieľanie toho všetkého, čo v jednotlivých krajinách máme a v dôsledku čoho by sme sa navzájom ako EÚ stali konkurencieschopnými a obstáli v tomto svete, ktorý nespí.
Kríza identity
Slovensko ako moderná krajina prešlo v porovnaní s dlhoročnou históriou iných štátov obrovským dramatickým vývojom a ja súhlasím s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom, že by sme to teraz mali trochu predýchať, keďže integrácia prebiehala rýchlo a u nás na Slovensku zrazu dochádzame k tomu, že začína narastať kríza identity. Slovenský prezident Andrej Kiska to vyhlásil v pondelok (12.12.) na pôde Nadácie Konrada Adenauera v Berlíne.
"Táto rýchla integrácia v spolupráci s populizmom politikov spôsobuje nárast nacionalizmu, nárast extrémizmu. Mladí ľudia si hľadajú nejakú identitu. Podľa nedávnych prieskumov 30 percent mladých ľudí na Slovensku by volilo stranu, ktorá je extrémistická, ja ju volám fašistická, ale nie preto, že by naši mladí ľudia boli fašisti alebo extrémisti, ale upínajú sa na tieto strany, lebo majú vzdor, sú nespokojní so situáciou a majú krízu vlastnej identity," uviedol slovenský prezident.
Andreja Kisku mrzí, že niekedy chýba empatia aj z pohľadu Európskej komisie. "Keď predstavuje svoje nové inovatívne nápady, chýba to, čo to vyvolá, čo sa stane v jednotlivých krajinách v rámci EÚ, keď nejaké signály vychádzajú, či priamo nenahrávajú do karát extrémistom, ľuďom proti EÚ," dodal.
Predsedníctvo so cťou
Prvýkrát sme ako krajina mali možnosť predsedať EÚ a myslím si, že sme spravili všetko pre to, aby sme z toho vyšli so cťou. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska v pondelok (12.12.) po stretnutí s nemeckým kolegom Joachimom Gauckom v Berlíne.
"Na rozdiel možno od krajín, ktoré už viackrát predsedali EÚ, sme to zobrali skutočne veľmi poctivo, zobrali sme to s plným nasadením síl. Napriek tomu, že doba je veľmi ťažká, prebrali sme predsedníctvo v čase brexitu, v čase otriasania demokracií v jednotlivých krajinách, tak si myslím, že vychádzame z tohto predsedníctva so cťou," uviedol prezident Kiska
"Môžeme hovoriť o bezpečnosti, o nezamestnanosti mladých, o Energetickej únii atď. Mňa najviac mrzí, že my, krajiny EÚ, si medzi sebou nevymieňame svoje najlepšie skúsenosti, nie sme ochotní sa učiť a počúvať sa navzájom a tam vidím obrovský priestor," zdôraznil slovenský prezident.
Ako uviedol, práve počas stretnutí s podnikateľmi z iných krajín, s premiérmi, či na rôznych start-upových konferenciách si uvedomuje, ako nám veľmi chýba zdieľanie toho všetkého, čo v jednotlivých krajinách máme a v dôsledku čoho by sme sa navzájom ako EÚ stali konkurencieschopnými a obstáli v tomto svete, ktorý nespí.
Kríza identity
Slovensko ako moderná krajina prešlo v porovnaní s dlhoročnou históriou iných štátov obrovským dramatickým vývojom a ja súhlasím s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom, že by sme to teraz mali trochu predýchať, keďže integrácia prebiehala rýchlo a u nás na Slovensku zrazu dochádzame k tomu, že začína narastať kríza identity. Slovenský prezident Andrej Kiska to vyhlásil v pondelok (12.12.) na pôde Nadácie Konrada Adenauera v Berlíne.
"Táto rýchla integrácia v spolupráci s populizmom politikov spôsobuje nárast nacionalizmu, nárast extrémizmu. Mladí ľudia si hľadajú nejakú identitu. Podľa nedávnych prieskumov 30 percent mladých ľudí na Slovensku by volilo stranu, ktorá je extrémistická, ja ju volám fašistická, ale nie preto, že by naši mladí ľudia boli fašisti alebo extrémisti, ale upínajú sa na tieto strany, lebo majú vzdor, sú nespokojní so situáciou a majú krízu vlastnej identity," uviedol slovenský prezident.
Andreja Kisku mrzí, že niekedy chýba empatia aj z pohľadu Európskej komisie. "Keď predstavuje svoje nové inovatívne nápady, chýba to, čo to vyvolá, čo sa stane v jednotlivých krajinách v rámci EÚ, keď nejaké signály vychádzajú, či priamo nenahrávajú do karát extrémistom, ľuďom proti EÚ," dodal.
Predsedníctvo so cťou
Prvýkrát sme ako krajina mali možnosť predsedať EÚ a myslím si, že sme spravili všetko pre to, aby sme z toho vyšli so cťou. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska v pondelok (12.12.) po stretnutí s nemeckým kolegom Joachimom Gauckom v Berlíne.
"Na rozdiel možno od krajín, ktoré už viackrát predsedali EÚ, sme to zobrali skutočne veľmi poctivo, zobrali sme to s plným nasadením síl. Napriek tomu, že doba je veľmi ťažká, prebrali sme predsedníctvo v čase brexitu, v čase otriasania demokracií v jednotlivých krajinách, tak si myslím, že vychádzame z tohto predsedníctva so cťou," uviedol prezident Kiska
