Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starostlivosť o krajanov by podľa slovenského prezidenta Ivan Gašparoviča mala prejsť pod rezort zahraničia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. apríla (TASR) - Na Úrade Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) pracujú ľudia, ktorí nedokážu, nechcú alebo úmyselne si neplnia svoje povinnosti. Konštatoval to dnes prezident SR Ivan Gašparovič, podľa ktorého nastal čas takýchto ľudí vymeniť. Starostlivosť o krajanov by navyše podľa neho mala prejsť pod rezort diplomacie, ktorý vedie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
"Sám som pani bývalej premiérke (Ivete Radičovej) písal listy, že spolupráca nie je dobrá a že treba hľadať ozaj nápravu najmä vo vedení. Žiaľ, nepodarilo sa nám to dosiahnuť, som presvedčený, že je tu už situácia, kedy prvý krok by mal byť práve k tejto náprave. Treba zmeniť ľudí," povedal prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí s predstaviteľmi Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ).
Zahraniční Slováci v posledných rokoch podľa hlavy štátu často nenachádzali pochopenie a podporu pri riešení ich problémov. Do budúcnosti preto treba podľa Gašparoviča niektoré nastavenia zmeniť. "Ja si myslím, že najlepšie bude, keď starostlivosť o zahraničných Slovákov sa vráti k ministerstvu zahraničných vecí, ktoré bude konkrétne sám minister dozorovať. Bude to prehľadnejšie, zodpovednejšie a je taká aj požiadavka od našich zahraničných Slovákov," podotkol prezident.
Výhrady voči vedeniu úradu krajanov potvrdil aj predseda SZSZ Vladimír Skalský. "Kedysi sme lobovali za to, aby takýto úrad vznikol, považujeme ho za svoje duchovné dieťa. Myslím, že sa v ostatnom období naozaj spreneveril svojim úlohám, že sú tam klientelistické kauzy, že je tam veľmi problematická komunikácia s krajanmi, že je tam zbyrokratizovaný a nie veľmi dobre vedený grantový systém," zhrnul Skalský.
SZSZ sa v tomto roku neobrátil na úrad so žiadosťou o dotáciu na svoje projekty. ÚSŽZ argumentoval v minulosti tým, že združenie má problémy so zdokladovaním efektívnosti nakladania s dotáciami z predchádzajúceho obdobia. Skalský však hovorí, že grantový systém bol nastavený účelovo. Podľa jeho slov mali zo zoznamu žiadateľov byť vylúčení žiadatelia so sídlom na území SR, čo sa dotklo iba SZSZ. "Myslím si, že je to ilustratívny prípad toho, ako účelovo a zlovoľne ten úrad v niektorých veciach postupoval," doplnil Skalský.
Hovorca ÚSŽZ Tomáš Šarluška však tvrdí, že Skalský zámerne zavádza hlavu štátu, pričom ani nemá mandát vystupovať v mene všetkých zahraničných Slovákov. Navyše finančná kontrola mala preukázať, že riadne nevyúčtoval štátne dotácie vo výške 150.000 eur a dopustiť sa mal aj iných podvodov, pre ktoré ho údajne žaluje napríklad aj Matica slovenská.
"Zdá sa nám neobjektívne očakávať, že súčasné vedenie ÚSŽZ môže všetky nedostatky bývalého vedenia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí z posledných rokov, ktoré spomína prezident SR a ktoré konštatovali viaceré finančné kontroly Úradu vlády SR, odstrániť v priebehu jedného roka (od výmeny vedenia ÚSŽZ, pozn. TASR)," doplnil Šarluška. Predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák plánuje preto požiadať Gašparoviča o osobné prijatie s cieľom poskytnúť objektívne informácie o súčasnom stave v tejto oblasti.
"Sám som pani bývalej premiérke (Ivete Radičovej) písal listy, že spolupráca nie je dobrá a že treba hľadať ozaj nápravu najmä vo vedení. Žiaľ, nepodarilo sa nám to dosiahnuť, som presvedčený, že je tu už situácia, kedy prvý krok by mal byť práve k tejto náprave. Treba zmeniť ľudí," povedal prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí s predstaviteľmi Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ).
Zahraniční Slováci v posledných rokoch podľa hlavy štátu často nenachádzali pochopenie a podporu pri riešení ich problémov. Do budúcnosti preto treba podľa Gašparoviča niektoré nastavenia zmeniť. "Ja si myslím, že najlepšie bude, keď starostlivosť o zahraničných Slovákov sa vráti k ministerstvu zahraničných vecí, ktoré bude konkrétne sám minister dozorovať. Bude to prehľadnejšie, zodpovednejšie a je taká aj požiadavka od našich zahraničných Slovákov," podotkol prezident.
Výhrady voči vedeniu úradu krajanov potvrdil aj predseda SZSZ Vladimír Skalský. "Kedysi sme lobovali za to, aby takýto úrad vznikol, považujeme ho za svoje duchovné dieťa. Myslím, že sa v ostatnom období naozaj spreneveril svojim úlohám, že sú tam klientelistické kauzy, že je tam veľmi problematická komunikácia s krajanmi, že je tam zbyrokratizovaný a nie veľmi dobre vedený grantový systém," zhrnul Skalský.
SZSZ sa v tomto roku neobrátil na úrad so žiadosťou o dotáciu na svoje projekty. ÚSŽZ argumentoval v minulosti tým, že združenie má problémy so zdokladovaním efektívnosti nakladania s dotáciami z predchádzajúceho obdobia. Skalský však hovorí, že grantový systém bol nastavený účelovo. Podľa jeho slov mali zo zoznamu žiadateľov byť vylúčení žiadatelia so sídlom na území SR, čo sa dotklo iba SZSZ. "Myslím si, že je to ilustratívny prípad toho, ako účelovo a zlovoľne ten úrad v niektorých veciach postupoval," doplnil Skalský.
Hovorca ÚSŽZ Tomáš Šarluška však tvrdí, že Skalský zámerne zavádza hlavu štátu, pričom ani nemá mandát vystupovať v mene všetkých zahraničných Slovákov. Navyše finančná kontrola mala preukázať, že riadne nevyúčtoval štátne dotácie vo výške 150.000 eur a dopustiť sa mal aj iných podvodov, pre ktoré ho údajne žaluje napríklad aj Matica slovenská.
"Zdá sa nám neobjektívne očakávať, že súčasné vedenie ÚSŽZ môže všetky nedostatky bývalého vedenia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí z posledných rokov, ktoré spomína prezident SR a ktoré konštatovali viaceré finančné kontroly Úradu vlády SR, odstrániť v priebehu jedného roka (od výmeny vedenia ÚSŽZ, pozn. TASR)," doplnil Šarluška. Predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák plánuje preto požiadať Gašparoviča o osobné prijatie s cieľom poskytnúť objektívne informácie o súčasnom stave v tejto oblasti.
