Bratislava 1. júna (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska ani druhýkrát nepodpísal novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest. Právnu normu, ktorá umožní uskutočňovanie časti prác na pozemkoch pod diaľnicami, aj keď sa ešte neukončil ich vyvlastňovací proces, vrátil parlamentu v polovici mája (18.5.).

Navrhoval pritom, aby ju Národná rada (NR) SR pri opätovnom prerokovaní neprijala ako celok. Poslanci však veto hlavy štátu ešte v ten deň prelomili, novela tak bude platiť aj bez podpisu prezidenta.

Táto norma podľa hlavy štátu predstavuje významný zásah do základného práva vlastniť majetok. Argumentáciu predkladateľa i praktické dôvody na schválenie zákona považoval za "nedostatočné a neobhájiteľné".

"Je neprijateľné, aby sa manažérske chyby Národnej diaľničnej spoločnosti, respektíve Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pri príprave a realizácii jedného konkrétneho projektu výstavby riešili takým legislatívnym spôsobom, ktorý nie je v súlade s ústavou. A navyše, nevyplynul z nevyhnutnosti vyvolanej náhlymi a nepredvídateľnými skutkovými a právnymi okolnosťami," argumentoval prezident.

Hlavným impulzom pre vypracovanie a prijatie zákona boli totiž problémy s výkupom pozemkov potrebných na výstavbu obchvatu Bratislavy. Prezident je pritom presvedčený, že zákon umožňuje obmedziť vlastnícke právo spôsobom, ktorý nemožno kvalifikovať ako obmedzenie v nevyhnutnej miere. Myslí si tiež, že skrátené legislatívne konanie, v ktorom bol zákon prijatý, nebolo odôvodnené.

Novela, ktorú parlament po prvý raz schválil 16. mája, zavádza do praxe nový právny inštitút predbežnej držby. Práve ten má umožniť pred ukončením vyvlastňovacieho procesu vykonávať vopred vymedzené a odstrániteľné práce v nevyhnutnom rozsahu na pozemkoch pod cestami.

Novelu pripravil minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) s tým, že jej cieľom je zefektívnenie procesu povoľovania a výstavby vybraných diaľnic a ciest. Zároveň sa však podľa rezortu dopravy majú zachovať adekvátne možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené.

Inštitút predbežnej držby podľa rezortu v žiadnom prípade neupravuje podmienky vyvlastnenia. Predbežnú držbu možno podľa novely priznať iba vtedy, ak verejný záujem na dosiahnutie účelu vyvlastnenia prevažuje nad zachovaním doterajších práv vyvlastňovaného. Zároveň môže byť povolený iba taký rozsah prác, po ktorých je možné vrátiť vyvlastňovanú nehnuteľnosť do pôvodného stavu.

Súčasne sa novelou zavádza, že odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnej držbe nemá odkladný účinok a zároveň sa vylučuje možnosť správneho súdu priznať odkladný účinok žalobe proti rozhodnutiu o predbežnej držbe. Vyvlastňovaný má však za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. "V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady," dodalo ministerstvo dopravy.