Bratislava 20. decembra (TASR) – Zlepšiť dostupnosť možnosti oddlženia pre tých, ktorí sa z vlastnej viny alebo iných dôvodov ocitli v dlhovej pasci a nevedia sa z nej dostať. To je hlavný cieľ novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právnu normu schválil parlament 141 hlasmi 29. novembra.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) uviedla, že vďaka týmto zmenám sa od marca 2017 stane takzvaný osobný bankrot dostupnejší pre viac ľudí. Ministerstvo chce podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Novela prináša i ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.

Žitňanská vysvetlila, že úpadok fyzických osôb dnes predstavuje na Slovensku významný ekonomicko-sociálny problém. Inštitút osobného bankrotu, ktorý bol zavedený v roku 2006, podľa ministerstva nenaplnil očakávania, a to z hľadiska počtu osôb, ktoré podali návrh na oddlženie.

Dlhov sa bude môcť po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív – konkurzom alebo cez splátkový kalendár. Pri konkurze odovzdá na speňaženie majetok a súd následne rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.

Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov. Takzvané nedotknuteľné pohľadávky bude pritom musieť splácať aj po oddlžení. Napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví a pod. Vzhľadom na ich povahu či dôvod vzniku totiž nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať, zdôvodnil rezort.

Osobný bankrot však má byť dostupnejší aj vďaka zníženiu nákladov potrebných na začatie konania o oddlžení. Ministerstvo znižuje preddavok na odmenu správcu zo súčasných 650 na 500 eur. Nemá sa tiež viac vyžadovať žiaden minimálny majetok na pokrytie nákladov konkurzného konania, ktorý v súčasnosti musí byť v hodnote minimálne 1650 eur.

Nemajetným s nákladmi na oddlženie pomôže štát. Preddavok na odmenu správcu bude môcť dlžníkovi poskytnúť Centrum právnej pomoci s tým, že v nasledujúcich troch rokoch po oddlžení mu ich dlžník splatí. Centrum bude môcť zároveň v oveľa väčšej miere pomáhať ľuďom v prípade, že sa rozhodnú pre osobný bankrot.

Rezort chce v tejto súvislosti posilniť pracoviská centra, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Cieľom je vytvoriť tímy zložené z právnikov, sociálnych pracovníkov, ktoré v prípade potreby prevedú ľudí celým procesom osobného bankrotu.

Z pripomienkového konania vzišiel návrh na zavedenie tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Toto opatrenie má podľa ministerstva významne zvýšiť ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania. Každý dlžník, ktorý využije osobný bankrot, bude mať právo na ponechanie si sumy zodpovedajúcej tzv. nepostihnuteľnej hodnote obydlia. Túto sumu ustanovuje vláda SR nariadením.

Ak obydlie dlžníka nebude dosahovať ani túto hodnotu, v konkurze sa ani nebude predávať. Ak ju presiahne, na bankový účet sa dlžníkovi vyplatí časť z výťažku zo speňaženia obydlia zodpovedajúca nepostihnuteľnej hodnote obydlia. Z tohto účtu potom bude môcť mesačne čerpať v nasledujúcich rokoch určenú sumu.

Exekúcie bude riešiť jeden súd

Exekúcie budú efektívnejšie a mali by byť aj férovejšie. Exekučnú agendu bude riešiť jediný exekučný súd na Slovensku, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici. Tieto zmeny prinesie novela Exekučného poriadku, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Právna norma je súčasťou reformného balíka, s ktorým prišla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Zmeny v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnom poriadku) majú od apríla popri zefektívnení exekúcií priniesť väčšie požiadavky na exekútorov, oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Novinkou je napríklad i zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcie.

Tým, že exekučnú agendu sústreďuje rezort na banskobystrický okresný súd, sa odbremenia ostatné súdy. Majú sa tak venovať tomu, na čo sú určené - riešeniu sporov. Ministerka Žitňanská tak očakáva zrýchlenie súdnych konaní ako takých.

Férovejším exekučným konaniam má napomôcť pretrhnutie väzby medzi oprávneným a súdnym exekútorom, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov a rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja. Novela tiež stanovuje, že výška odmeny exekútora pri vymáhaní peňažných nárokov sa určí ako percento z vymoženej sumy. Zároveň bude platiť, že odmena exekútora nesmie presiahnuť výšku vymáhaného nároku.

Na exekútorov budú zároveň kladené väčšie požiadavky. Ich výber bude po novom náhodný a zaradení do neho budú môcť byť iba tí, ktorí splnia isté podmienky: v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť aj materiálno-technicky a personálne vybavený podľa zadefinovaných podmienok. Splnenie podmienok má garantovať Slovenská komora exekútorov, tá ich bude postupne preverovať.

Zmeny v Exekučnom poriadku sa dotknú aj disciplinárnej zodpovednosti exekútorov. Ak exekútor nevyplatí veriteľovi prijaté peňažné prostriedky do siedmich dní od ich prijatia, dopustí sa závažného disciplinárneho previnenia. Ak sa tak stane opakovane, bude odvolaný z funkcie.

Ministerstvo sa snaží zjednodušiť aj odklad exekúcie. Dlžník tak bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie zo "sociálnych dôvodov", napr. ak sa dostane do ťažkej životnej situácie, ktorá mu bráni plniť si záväzky z exekúcie. Odklad mu na základe žiadosti povolí priamo exekútor na tri mesiace aj bez súhlasu oprávneného.

Nebude tak už nevyhnutné, aby o tomto rozhodoval súd. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže dlžník využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok. Novela rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Po novom, ak sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 roka v prípade právnickej osoby nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.

Novela otvára ustanovenia o centrálnej evidencii exekúcií. V nej má byť zverejnená informácia o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky v exekúcii. Ministerstvo sľubuje, že účastník exekučného konania si bude môcť jednoducho vyhľadať a skontrolovať stav exekúcie, resp. stav vymáhania pohľadávky.

Exekútor bude garantovať, že to, čo vymohol, je tam evidované a že tieto údaje sú aj správne. Rovnako majú byť v systéme zverejňovania súdnych rozhodnutí zverejňované aj vydané poverenia na vykonanie exekúcií. Tieto majú byť zverejňované v neanonymizovanej podobe. Teda medzi už zverejňovanými súdnymi rozhodnutiami môže ktokoľvek vyhľadať aj informáciu, voči komu je vedená exekúcia.