Podľa poslanca NR SR R. Procházku svoj význam v tomto smere osvedčil Michal Kováč.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. apríla (TASR) - Krajina potrebuje prezidenta ako-kedy, no aj my máme príklad z histórie, keď hlava štátu osvedčila svoj význam. Počas stredajšej (24. 4.) verejnej diskusie troch prezidentských kandidátov v rámci Bratislavských Hanusových dní to vyhlásil Radoslav Procházka s tým, že mal na mysli prezidenta Michala Kováča.
"Postavil sa Lexovi a Mečiarovi a zošikovala sa za ním politická opozícia voči Vladimírovi Mečiarovi," vysvetlil. Procházka zároveň priznáva, že funkcia prezidenta je do istej miery monarchistický relikt, no zároveň podľa neho ide o podprahovú potrebu spoločenstva mať totemickú inštitúciu, symbolického reprezentanta a inštitúciu, ktorá je nositeľom majestátu a toho najlepšieho v danom štáte. "Prezident je funkcia, kde by sa moc mala snúbiť s autoritou. Ak moc vykonáva človek bez autority, ľudí to demotivuje," myslí si.
Ján Čarnogurský je presvedčený, že prezident má v republike viacero významov. "V pokojných a normálnych časoch stojí na čele štátu a svojimi prejavmi a reakciami usmerňuje štát správnym smerom. Druhá vec je, že keď je štát v krízových situáciách, význam prezidenta stúpa a má navrhovať riešenia a východiská z krízy," myslí si.
Bývalý šéf KDH je tiež za takú zmenu Ústavy SR, aby v čase, keď nejaká vláda padne, exekutívna moc prešla do rúk prezidenta. Ten ju po schválení programového vyhlásenia novej vlády automaticky odovzdá novému kabinetu. "V takomto prípade by vládna kríza nebola možná," vyhlásil. V súčasnosti platí, že ak vláda z nejakého dôvodu skončí, svoju činnosť vykonáva až do vymenovania novej.
Andrej Kiska je presvedčený, že prezident musí bojovať za občanov a chrániť ich záujmy. "My sme zatiaľ nemali šťastie na aktívnych prezidentov. Ak je len ceremoniárom a chodí klásť vence, každý občan sa pýta, na čom je nám táto funkcia," povedal.
"Postavil sa Lexovi a Mečiarovi a zošikovala sa za ním politická opozícia voči Vladimírovi Mečiarovi," vysvetlil. Procházka zároveň priznáva, že funkcia prezidenta je do istej miery monarchistický relikt, no zároveň podľa neho ide o podprahovú potrebu spoločenstva mať totemickú inštitúciu, symbolického reprezentanta a inštitúciu, ktorá je nositeľom majestátu a toho najlepšieho v danom štáte. "Prezident je funkcia, kde by sa moc mala snúbiť s autoritou. Ak moc vykonáva človek bez autority, ľudí to demotivuje," myslí si.
Ján Čarnogurský je presvedčený, že prezident má v republike viacero významov. "V pokojných a normálnych časoch stojí na čele štátu a svojimi prejavmi a reakciami usmerňuje štát správnym smerom. Druhá vec je, že keď je štát v krízových situáciách, význam prezidenta stúpa a má navrhovať riešenia a východiská z krízy," myslí si.
Bývalý šéf KDH je tiež za takú zmenu Ústavy SR, aby v čase, keď nejaká vláda padne, exekutívna moc prešla do rúk prezidenta. Ten ju po schválení programového vyhlásenia novej vlády automaticky odovzdá novému kabinetu. "V takomto prípade by vládna kríza nebola možná," vyhlásil. V súčasnosti platí, že ak vláda z nejakého dôvodu skončí, svoju činnosť vykonáva až do vymenovania novej.
Andrej Kiska je presvedčený, že prezident musí bojovať za občanov a chrániť ich záujmy. "My sme zatiaľ nemali šťastie na aktívnych prezidentov. Ak je len ceremoniárom a chodí klásť vence, každý občan sa pýta, na čom je nám táto funkcia," povedal.