Na stretnutí sa nevyhli ani diskusii o tom, aké by malo byť Slovensko a aby tvrdenia o lepšom živote bolo naozaj cítiť v každom jednom regióne.
Autor TASR
Bratislava 7. decembra (TASR) – Preberanie úradov vyšších územných celkov (VÚC), obavy a na čo sa ich nové, prípadne staronové vedenia tešia, ale zároveň priority jednotlivých krajov - aj to boli témy, o ktorých vo štvrtok diskutoval prezident SR Andrej Kiska s predsedami samosprávnych krajov. Tých pozval do Grasalkovičovho paláca na spoločný obed. Chýbal len predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
"Každá župa má možno trochu svoje problémy, ale niektoré problémy sú spoločné. Čo županov, myslím si, spája, je problematika ciest, úroveň zdravotníctva, nemocníc, peniaze, ktoré na to sú. Ale sú to aj školy," uviedol Kiska. Podľa neho si stále mnoho ľudí neuvedomuje, čo všetko majú kraje vo svojich kompetenciách a aké je nielen pre jednotlivé kraje, ale pre celú krajinu dôležité mať dobré vedenie krajov a župných poslancov.
Na stretnutí sa podľa prezidenta nevyhli ani diskusii o tom, aké by malo byť Slovensko a aby tvrdenia o lepšom živote bolo naozaj cítiť "v každom jednom regióne, osade, mestečku, dedine a ideálne v každej rodine". Krajina totiž stále zlyháva v mnohých smeroch a voči mnohým jej obyvateľom. Aj preto je podľa Kisku pred predsedami krajov, obzvlášť pred novými, množstvo výziev a práce.
Tí sú na prácu, ako aj vzájomnú spoluprácu pripravení. "Spolupráca je podľa mňa nutná, lebo niektoré projekty, hlavne z národnej úrovne, vieme ovplyvniť jedine tým, že sa spojíme a budeme vysvetľovať na vládnej úrovni, že to treba nejako riešiť," myslí si predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Otvorená je ako dobrým radám staronových predsedov krajov, tak radeniu a spolupráci s novými vedeniami samosprávnych krajov.
Súhlasí s ňou aj predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. "Spolupracovať budem rád, s každým jedným županom," uviedol Trnka. Dôležitosť pritom vidí aj v spolupráci a v rokovaniach s prezidentom, vládou a ďalšími štátnymi predstaviteľmi. "Vždy je lepšie, keď sa o problémoch hovorí v širšom kruhu, nielen keď sa o probléme rozpráva v rámci kraja," doplnil Trnka, ktorý má pripravené aj konkrétne kroky a opatrenia týkajúce sa výsadne zlepšenia "svojho" kraja.
Rovnako je na prácu a spoluprácu pripravený aj nový predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter. "Chceme spolupracovať so všetkými, či je to vláda, poslanci, občania, neziskovky alebo cirkevné spoločenstvá, na tom, aby sme spolu dokázali zmeniť veci v župe, aby to bol dobrý kraj, aby sa z neho neoplatilo odchádzať," podotkol Lunter. Ako jednu z priorít vidí dobudovanie ciest, poukazujúc pritom na fakt, že tam, kde sú rýchlostné cesty vybudované, je nezamestnanosť nižšia.
Predsedami krajov sú Juraj Droba (Bratislavský kraj), Jozef Viskupič (Trnavský kraj), Jaroslav Baška (Trenčiansky kraj), Milan Belica (Nitriansky kraj), Erika Jurinová (Žilinský kraj), Ján Lunter (Banskobystrický kraj), Milan Majerský (Prešovský kraj), Rastislav Trnka (Košický kraj).
V kresle zostanú tentoraz päť rokov. Od roku 2022 budú opäť predsedovia volení iba na štyri roky. Predĺženie funkčného obdobia poslúži na to, aby sa krajské a komunálne voľby mohli konať súčasne.
"Každá župa má možno trochu svoje problémy, ale niektoré problémy sú spoločné. Čo županov, myslím si, spája, je problematika ciest, úroveň zdravotníctva, nemocníc, peniaze, ktoré na to sú. Ale sú to aj školy," uviedol Kiska. Podľa neho si stále mnoho ľudí neuvedomuje, čo všetko majú kraje vo svojich kompetenciách a aké je nielen pre jednotlivé kraje, ale pre celú krajinu dôležité mať dobré vedenie krajov a župných poslancov.
Na stretnutí sa podľa prezidenta nevyhli ani diskusii o tom, aké by malo byť Slovensko a aby tvrdenia o lepšom živote bolo naozaj cítiť "v každom jednom regióne, osade, mestečku, dedine a ideálne v každej rodine". Krajina totiž stále zlyháva v mnohých smeroch a voči mnohým jej obyvateľom. Aj preto je podľa Kisku pred predsedami krajov, obzvlášť pred novými, množstvo výziev a práce.
Tí sú na prácu, ako aj vzájomnú spoluprácu pripravení. "Spolupráca je podľa mňa nutná, lebo niektoré projekty, hlavne z národnej úrovne, vieme ovplyvniť jedine tým, že sa spojíme a budeme vysvetľovať na vládnej úrovni, že to treba nejako riešiť," myslí si predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Otvorená je ako dobrým radám staronových predsedov krajov, tak radeniu a spolupráci s novými vedeniami samosprávnych krajov.
Súhlasí s ňou aj predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. "Spolupracovať budem rád, s každým jedným županom," uviedol Trnka. Dôležitosť pritom vidí aj v spolupráci a v rokovaniach s prezidentom, vládou a ďalšími štátnymi predstaviteľmi. "Vždy je lepšie, keď sa o problémoch hovorí v širšom kruhu, nielen keď sa o probléme rozpráva v rámci kraja," doplnil Trnka, ktorý má pripravené aj konkrétne kroky a opatrenia týkajúce sa výsadne zlepšenia "svojho" kraja.
Rovnako je na prácu a spoluprácu pripravený aj nový predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter. "Chceme spolupracovať so všetkými, či je to vláda, poslanci, občania, neziskovky alebo cirkevné spoločenstvá, na tom, aby sme spolu dokázali zmeniť veci v župe, aby to bol dobrý kraj, aby sa z neho neoplatilo odchádzať," podotkol Lunter. Ako jednu z priorít vidí dobudovanie ciest, poukazujúc pritom na fakt, že tam, kde sú rýchlostné cesty vybudované, je nezamestnanosť nižšia.
Predsedami krajov sú Juraj Droba (Bratislavský kraj), Jozef Viskupič (Trnavský kraj), Jaroslav Baška (Trenčiansky kraj), Milan Belica (Nitriansky kraj), Erika Jurinová (Žilinský kraj), Ján Lunter (Banskobystrický kraj), Milan Majerský (Prešovský kraj), Rastislav Trnka (Košický kraj).
V kresle zostanú tentoraz päť rokov. Od roku 2022 budú opäť predsedovia volení iba na štyri roky. Predĺženie funkčného obdobia poslúži na to, aby sa krajské a komunálne voľby mohli konať súčasne.