Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident SR namieta, že schválením zákona došlo k narušeniu vyváženosti postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií. Poukazuje na výhodnejšie postavenie Kancelárie Národnej rady SR.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. októbra (TASR) - Zákonom o štátnej službe by sa mal zaoberať Ústavný súd (ÚS) SR. Prezident SR Andrej Kiska v pondelok (23.10.) ÚS SR totiž požiadal, aby zákon preskúmal. Ide o právnu normu, ktorú parlament schválil napriek tomu, že ju Kiska vrátil s pripomienkami na opätovné prerokovanie. Prezident SR namieta, že schválením zákona došlo k narušeniu vyváženosti postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií. Poukazuje na výhodnejšie postavenie Kancelárie Národnej rady (NR) SR.
"V ústavných systémoch demokratických krajín slúži systém bŕzd a protiváh okrem iného na znižovanie rizika zneužitia moci. Niet žiadneho ústavne akceptovaného dôvodu na to, aby sa vytvárali nerovnaké podmienky výkonu štátnej služby tak, ako vyplývajú zo zákona o štátnej službe," napísal prezident.
Poukazuje, že doterajšie postavenie kancelárií Národnej rady, prezidenta, Ústavného súdu, verejného ochrancu práv a Najvyššieho kontrolného úradu bolo v otázke kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe a odmeňovania štátnych zamestnancov rovnocenné. Zmena zákona však podľa neho narušila doterajšiu rovnováhu medzi kanceláriami. A to tým, že sa podľa Kisku zvýhodnilo vo viacerých aspektoch postavenie Kancelárie NR SR.
Prezident sa nazdáva, že toto zvýhodnenie nie je v súlade s Ústavou SR. Vytvára totiž podľa neho hierarchiu medzi jednotlivými kanceláriami. Navyše ním dochádza k diskriminácii štátnych zamestnancov iných kancelárií, poukazuje hlava štátu. Podľa prezidenta ide konkrétne o odlišné pravidlá pre Kanceláriu NR SR oproti iným kanceláriám pri kontrole dodržiavania zákona o štátnej službe, pri ustanovení podrobností o výberových konaniach a pri platových tarifách štátnych zamestnancov.
Tieto ustanovenia zrovnoprávňujú podľa prezidenta kanceláriu parlamentu len s vládou. "Úrad vlády SR tak má napríklad vykonávať kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe a vykonávacích predpisov vo všetkých služobných úradoch okrem Kancelárie NR SR. Rovnako to má platiť aj v prípade ustanovenia podrobností o výberových konaniach, kde jedine Kancelária Národnej rady spomedzi všetkých služobných úradov v SR nemá podliehať ich jednotnej úprave," pripomína prezident.
Poslanci NR SR schválili zmeny vo februári tohto roka, pričom odmietli Kiskove výhrady, ktorý už vtedy upozorňoval na narúšanie vyváženosti postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií. Základným cieľom právnej normy je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Zákon z dielne Úradu vlády SR má teda zabezpečiť odpolitizovanú štátnu správu.
V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa zriadila Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Právna norma nahrádza doterajšiu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov z roku 2009, ktorá bola novelizovaná 21-krát.
"V ústavných systémoch demokratických krajín slúži systém bŕzd a protiváh okrem iného na znižovanie rizika zneužitia moci. Niet žiadneho ústavne akceptovaného dôvodu na to, aby sa vytvárali nerovnaké podmienky výkonu štátnej služby tak, ako vyplývajú zo zákona o štátnej službe," napísal prezident.
Poukazuje, že doterajšie postavenie kancelárií Národnej rady, prezidenta, Ústavného súdu, verejného ochrancu práv a Najvyššieho kontrolného úradu bolo v otázke kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe a odmeňovania štátnych zamestnancov rovnocenné. Zmena zákona však podľa neho narušila doterajšiu rovnováhu medzi kanceláriami. A to tým, že sa podľa Kisku zvýhodnilo vo viacerých aspektoch postavenie Kancelárie NR SR.
Prezident sa nazdáva, že toto zvýhodnenie nie je v súlade s Ústavou SR. Vytvára totiž podľa neho hierarchiu medzi jednotlivými kanceláriami. Navyše ním dochádza k diskriminácii štátnych zamestnancov iných kancelárií, poukazuje hlava štátu. Podľa prezidenta ide konkrétne o odlišné pravidlá pre Kanceláriu NR SR oproti iným kanceláriám pri kontrole dodržiavania zákona o štátnej službe, pri ustanovení podrobností o výberových konaniach a pri platových tarifách štátnych zamestnancov.
Tieto ustanovenia zrovnoprávňujú podľa prezidenta kanceláriu parlamentu len s vládou. "Úrad vlády SR tak má napríklad vykonávať kontrolu dodržiavania zákona o štátnej službe a vykonávacích predpisov vo všetkých služobných úradoch okrem Kancelárie NR SR. Rovnako to má platiť aj v prípade ustanovenia podrobností o výberových konaniach, kde jedine Kancelária Národnej rady spomedzi všetkých služobných úradov v SR nemá podliehať ich jednotnej úprave," pripomína prezident.
Poslanci NR SR schválili zmeny vo februári tohto roka, pričom odmietli Kiskove výhrady, ktorý už vtedy upozorňoval na narúšanie vyváženosti postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií. Základným cieľom právnej normy je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Zákon z dielne Úradu vlády SR má teda zabezpečiť odpolitizovanú štátnu správu.
V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa zriadila Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca. Právna norma nahrádza doterajšiu úpravu štátnozamestnaneckých vzťahov z roku 2009, ktorá bola novelizovaná 21-krát.
