Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade podozrenia, že odmietli vykonať činnosť, spôsobili prieťahy alebo odborne pochybili, budú povinné o tom informovať ministerstvo spravodlivosti.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - Činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bude od júla pod väčšou verejnou kontrolou. Postarať sa o to má novela ich statusového zákona, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Zmeny tiež majú pomôcť týmto profesiám pri výkone ich činnosti.
Novelu pripravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré zavádza novú informačnú povinnosť pre súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo ďalšie orgány verejnej moci využívajúce služby znalcov, tlmočníkov či prekladateľov. V prípade podozrenia, že odmietli vykonať činnosť, spôsobili prieťahy alebo odborne pochybili, budú povinné o tom informovať ministerstvo.
Zavedenie takejto povinnosti by malo prispieť k tomu, aby ministerstvo získavalo potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov či prekladateľov a mohlo voči nim okamžite konať, vysvetlil hovorca rezortu Peter Bubla. Rozhodnutia ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka či prekladateľa, ako aj informácie o uložení sankcie budú po novom zverejňované na jeho webe.
Právna norma prináša aj možnosť pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prerušiť činnosť na vlastnú žiadosť, a to najviac trikrát. Maximálna dĺžka jedného prerušenia bude dva roky. V novele rezort precizuje aj úpravu vzdelania ako podmienky na zápis do zoznamu znalcov. Potrebným vzdelaním bude po novom iba vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ak je ho možné v danom odbore dosiahnuť, prípadne najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore.
V novele zákona ministerstvo reaguje aj na podnety od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom. Poukazujú na to, že znalečné alebo tlmočné je im uhrádzané s časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov. Rezort navrhol 30-dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa.
Ďalšou novinkou je, že znalci budú môcť použiť informácie získané pri svojej činnosti na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Pre takéto prípady rezort odstraňuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť. To môže pomôcť ďalšiemu rozvoju a vzdelávaniu znalcov. V návrhu sa tiež spresňuje, čo všetko má obsahovať a ako má vyzerať znalecký posudok či preklad. Má sa tým zamedziť, aby dochádzalo k rôznym interpretáciám. Ministerstvo tiež zavádza možnosť vyhotovovať znalecké posudky a preklady v elektronickej podobe.
Novelu pripravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré zavádza novú informačnú povinnosť pre súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo ďalšie orgány verejnej moci využívajúce služby znalcov, tlmočníkov či prekladateľov. V prípade podozrenia, že odmietli vykonať činnosť, spôsobili prieťahy alebo odborne pochybili, budú povinné o tom informovať ministerstvo.
Zavedenie takejto povinnosti by malo prispieť k tomu, aby ministerstvo získavalo potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov či prekladateľov a mohlo voči nim okamžite konať, vysvetlil hovorca rezortu Peter Bubla. Rozhodnutia ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka či prekladateľa, ako aj informácie o uložení sankcie budú po novom zverejňované na jeho webe.
Právna norma prináša aj možnosť pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov prerušiť činnosť na vlastnú žiadosť, a to najviac trikrát. Maximálna dĺžka jedného prerušenia bude dva roky. V novele rezort precizuje aj úpravu vzdelania ako podmienky na zápis do zoznamu znalcov. Potrebným vzdelaním bude po novom iba vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, ak je ho možné v danom odbore dosiahnuť, prípadne najvyššie vzdelanie, ktoré je možné získať v danom odbore.
V novele zákona ministerstvo reaguje aj na podnety od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom. Poukazujú na to, že znalečné alebo tlmočné je im uhrádzané s časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov. Rezort navrhol 30-dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku za znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa.
Ďalšou novinkou je, že znalci budú môcť použiť informácie získané pri svojej činnosti na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely. Pre takéto prípady rezort odstraňuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť. To môže pomôcť ďalšiemu rozvoju a vzdelávaniu znalcov. V návrhu sa tiež spresňuje, čo všetko má obsahovať a ako má vyzerať znalecký posudok či preklad. Má sa tým zamedziť, aby dochádzalo k rôznym interpretáciám. Ministerstvo tiež zavádza možnosť vyhotovovať znalecké posudky a preklady v elektronickej podobe.
