Úrad vlády SR bude spravovať ústredný portál verejnej správy

Ústredný portál verejnej správy bude mať od septembra nového správcu. Namiesto ministerstva financií ním bude Úrad vlády (ÚV) SR. Novelu zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorá túto zmenu prináša, podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.

Dôvodom úpravy je zmena gestorstva projektov naviazaných na ústredný portál verejnej správy a financovaných z eurofondov. Úrad vlády bude zodpovedať za zabezpečenie a funkčnosť elektronickej komunikácie realizovanej prostredníctvom tohto portálu. Na ňom je zverejnený zoznam orgánov verejnej moci, s ktorými možno jeho prostredníctvom komunikovať, a zoznam sprístupnených služieb.

Po novom tak bude ÚV SR vykonávať správu, prevádzku a rozvoj štátnej dátovej siete Govnet aj ústredného portálu verejnej správy. Táto centralizácia má zabezpečiť ich stabilnú prevádzku a rozvoj. "Centralizovaný prístup si vyžaduje aj poskytovanie informácií občanom, ktorí na jednom mieste očakávajú všetky údaje o životných situáciách a úlohy verejnej správy v nich, o svojich právach aj povinnostiach, organizačné a lokalizačné oznamy," konštatuje ÚV v dôvodovej správe novely zákona.

Prezident podpísal tiež novelu zákona o kolektívnom investovaní. Jej cieľom je implementácia európskej smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov. V podmienkach Slovenskej republiky sa môžu do kategórie alternatívnych investičných fondov zaradiť existujúce špeciálne podielové fondy, prípadne fondy rizikového kapitálu. Cieľom smernice je zriadiť bezpečný a harmonizovaný rámec EÚ na monitorovanie a dohľad nad rizikami, ktoré by činnosť správcov alternatívnych investičných fondov mohla spôsobovať voči investorom, protistranám či iným účastníkom finančného trhu.

Prezident opäť odmietol zníženie trestov za drogy, klesnú aj bez jeho podpisu

Ivan Gašparovič nepodpísal novelu Trestného zákona, ktorá upravuje tresty pre zdravotníkov a znižuje tresty za drogy. Rozhodol sa tak preto, že Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákona neakceptovala dve zásadné pripomienky hlavy štátu. Novela Trestného zákona však bude od augusta platiť napriek tomu, že ju prezident nepodpísal.

Novela umožňuje viaceré tresty pre zdravotníkov, ktorí neprídu počas núdzového stavu do práce. Zdravotníkom za takéto konanie bude hroziť dvoj- až päťročné väzenie, peňažná sankcia či strata registrácie na dva roky. Pôvodne novela počítala so stratou registrácie na desať rokov, prezident to však namietal a parlament mu vyhovel.

Nesúhlasil však s ďalšími dvoma Gašparovičovými pripomienkami. Prezident nepresvedčil dostatok poslancov, že nie je správne znižovať trestnú sadzbu v prípade drogovej trestnej činnosti zo štyroch na tri roky, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest. Gašparovič neuspel ani s pripomienkou k paragrafu, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii.

Na základe novely bude môcť súd upustiť od potrestania páchateľa, ak ide o trestný čin, ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bola obeťou obchodovania s ľuďmi, trestného činu proti ľudskej dôstojnosti alebo detskej pornografie. "Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov," vysvetlil rezort.

Právna norma tiež umožní súdu uložiť ochranné liečenie aj v prípadoch, ak páchateľ spácha trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Táto zmena umožní súdu uložiť ochranné liečenia aj tým páchateľom, ktorí spáchali trestný čin v stave plnej príčetnosti, pričom skutok nebol spáchaný pod vplyvom návykovej látky, ani v súvislosti s jej zneužívaním. Novela tiež navrhuje rozšíriť katalóg trestných činov pre použitie informačno-technických prostriedkov, konkrétne odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky a pre použitie agenta o trestné činy extrémizmu.