Bratislava 17. júla (TASR) - Príprava významných investícií sa na Slovensku upraví po novom. Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal opozíciou kritizovanú novelu z dielne zákonodarcov Smeru-SD.
V právnej norme videl medzery aj podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Únia miest Slovenska (ÚMS) spolu s poslancami hnutia OĽaNO žiadali prezidenta, aby právnu normu nepodpisoval. Za zásadný problém považovali najmä to, že zákon berie pri výstavbe významných investícií právomoci obciam a mestám.
"V súvislosti s podpísaním tohto zákona k jeho článku II pripomíname, že obce sú naďalej účastníkmi územného konania a stavebného konania," reagoval hovorca prezidenta Marek Trubač. Na ich požiadavky prihliadne podľa neho obvodný úrad v sídle kraja ako stavebný úrad v súvislosti s výstavbou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo stavby, ktorá je významnou investíciou.
Novelu pripravila trojica poslancov Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro (všetci Smer-SD). Zavádzajú ňou novinku, na základe ktorej sa kategória významných investícií rozšíri na všetky druhy stavieb. Za významnú investíciu sa bude považovať stavba s investičnými nákladmi najmenej 100 miliónov eur a minimálne 300 novovytvorenými pracovnými miestami.
Poslanci touto právnou normou zároveň novelizujú aj stavebný zákon. A to tak, že pri významnej investícii už nebude potrebné záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu v územnom konaní. Výnimkou sú banské stavby, a to na návrh Richarda Rašiho a Jána Senka (obaja Smer-SD). Jedným z kritérií na určenie toho, že ide o významnú investíciu, je rozhodnutie vlády. Pôsobnosť stavebného úradu bude vykonávať obvodný úrad v sídle kraja. Podľa predkladateľov ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Podľa opozície však novela odoberá právomoci mestám a obciam pri rozhodovaní o významných investíciách a rozširuje možnosti vlády pri vyvlastňovaní. Viacerí poslanci upozorňovali na to, že ak zákon prejde, samosprávy už nebudú môcť urobiť nič s výstavbou ropovodu či kasína, ak o nich rozhodne vláda ako o významnej investícii.
Vicepremiér Vážny upozorňoval, že by sa možno nemali z rozhodovacieho procesu o významných investíciách tak natvrdo vylučovať obce. K podporovateľom zákona sa prihlásila napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), podľa ktorej novela prispeje k zefektívneniu prípravy a realizácie významných investícií.
Lekárom by sa mali zvýšiť platy v ďalšej etape
Ilustračné fotoFoto: TASR/Oliver Ondráš Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal dnes novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá okrem iného garantuje ďalšiu etapu zvyšovania platov lekárov. Novela vychádza z dohody medzi ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Platy lekárov by sa tak mali navyšovať postupne a na dvakrát. Poslanci normu schválili 26. júna 80 hlasmi.
"V podstate plníme iba sľuby predchádzajúcej vlády a napĺňame memorandum," uviedol pred časom štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Viliam Čislák. Potrebné financie na zvýšenie platov si podľa jeho slov nemocnice musia nájsť samy, na tento účel nie sú vyčlenené žiadne zvláštne zdroje. "Riaditelia boli na to upozornení," konštatoval s tým, že je to na nich a musia sa správať flexibilne. Doplnil, že nemocnice by nemali potrebné peniaze hľadať v zdrojoch určených na zdravotnú starostlivosť.
Platy lekárov sa tak budú zvyšovať na dvakrát. Po prvý raz k januáru 2014, kedy by sa mzdy neatestovaných lekárov navýšili na 1,25-násobok priemernej mzdy a mzdy atestovaných na 2,1-násobok. V ďalšom roku dôjde ešte k zvýšeniu základných platov atestovaných lekárov, a to na úroveň 2,3-násobku priemernej mzdy. Celkovo by si tento krok mal po úplnom navýšení vyžiadať náklady vyše 30 miliónov eur ročne.
Podľa memoranda, ktoré znamenalo koniec akcie hromadných výpovedí lekárov koncom roka 2011, sa platy lekárov a zubárov pracujúcich v nemocniciach mali zvyšovať trikrát. K januáru 2012 mali dosiahnuť úroveň 1,05- až 1,6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, k júlu toho roka 1,2- až 1,9-násobku a od januára 2013 to malo byť pôvodne 1,25- až 2,3-násobku priemernej mzdy. Prvé dve etapy zvyšovania upravila novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z roku 2011. O tretej, ktorú žiadali lekári, však hovorilo iba memorandum, a nie právna norma.
Nezamestnaní dohodári zaplatia na zdravotných odvodoch menej
Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván Nezamestnaní dohodári či samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s nízkym príjmom, ktorí sú zároveň poistencami štátu, budú platiť od októbra tohto roka nižšie odvody na zdravotné poistenie. Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú poslanci schválili 26. júna 2013.
Norma navrhuje, aby sa na tých, ktorí majú príjem vyšší ako 15-násobok životného minima, a tak už nie sú poistencami štátu, nevzťahoval minimálny vymeriavací základ. Ak takýto poistenec v súčasnosti zarobí viac ako 2918,7 eura, musí si od januára poistné platiť sám.
Zmena výpočtu poistného má pomôcť odstrániť neprimeranú finančnú záťaž pre takéto skupiny poistencov. "Napríklad, ak poberateľ dôchodku bude mať kapitálový príjem vo výške 3500 eur, jeho minimálny vymeriavací základ by bol vo výške 4716 eur," poukázalo ministerstvo zdravotníctva. Po novom sa odvody v takýchto prípadoch majú platiť zo skutočne zarobenej sumy.
Právna norma upravuje aj problematiku cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Novela po vzore európskej smernice, ktorú preberá, stanovuje, že slovenskí pacienti majú mať nárok na preplatenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rámci ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. Zdravotná poisťovňa im má takýto výkon uhradiť, pokiaľ o to následne požiadajú, do výšky úhrady nákladov v SR. Zoznam výkonov, na ktoré bude dopredu potrebný súhlas, určí ministerská vyhláška.
V prípade nemocničnej zdravotnej starostlivosti bude musieť úhradu dopredu odsúhlasiť zdravotná poisťovňa. Vo viacerých prípadoch, keď napríklad nie je liečba dostupná na Slovensku, preplácajú poistencom takéto náklady poisťovne aj v súčasnosti. "Ak je súhlas poskytnutý, majú poistenci na území štátu, kam za zdravotnou starostlivosťou vycestovali, nárok na rovnaké zaobchádzanie a rovnakú cenu ako tí miestni," píše sa v návrhu.
Ľudia môžu do zahraničia za zdravotnou starostlivosťou vycestovať aj bez súhlasu poisťovne, v takomto prípade si však náklady budú musieť, tak ako teraz, zaplatiť sami. Predchádzajúci súhlas nebude potrebný, ak uplynula lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre poistenca zaradeného na zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť.
Vrátil parlamentu novelu zákona o odpadoch
Prezident SR Ivan Gašparovič vrátil späť Národnej rade (NR) SR novelu zákona o odpadoch. Navrhuje, aby ju poslanci pri opätovnom prerokovaní neprijali ako celok.
Zmena mala od septembra umožniť držiteľom neexistujúcich vozidiel ich vyradenie z evidencie vozidiel na základe čestného prehlásenia, že ich autá už neexistujú. V súčasnosti to nie je možné.
Ak držiteľ starého vozidla, ktoré podľa neho už neexistuje, nevie preukázať, ako s ním naložil, by mohol po novom požiadať obvodný úrad životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii takéhoto vozidla. Musel by však zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu maximálne 150 eur.
Gašparovič s takýmto vyraďovaním starých vozidiel nesúhlasí. "Ide o plošné riešenie bez ustanovenia kritérií na ich likvidáciu a na ich vyradenie z evidencie a riešenie bez časového obmedzenia. Jediným kritériom je, že držiteľ starého vozidla nevie preukázať, ako s ním naložil," upozorňuje s tým, že ide o subjektívne hľadisko.
Podľa neho sa bez akýchkoľvek objektívnych zákonných kritérií ukladá obvodnému úradu životného prostredia vydať žiadateľovi potvrdenie o neexistencii starého vozidla. Ako dodal, novela tak predstavuje riziko uprednostnenia iných hľadísk pred ekologickým riešením autorizovaného spracovania starých vozidiel, a teda je rizikom pre ďalšie neúmerné zaťažovanie životného prostredia. Zároveň sa tým zavedie trvalá dvojkoľajnosť pri riešení nakladania so starým vozidlom, ktoré je odpadom.
Ďalšie nebezpečenstvo vidí v tom, že by sa takto vyradené vozidlo mohlo ďalej používať bez technických, emisných a iných kontrol, prípadne demontovať na neautorizovaných šrotoviskách.
Prezidentovi sa nepozdáva ani výška poplatku do Environmentálneho fondu. Tá sa mu zdá oproti sankcii, ktorú môže v súčasnosti uložiť obvodný úrad životného prostredia držiteľom starých vozidiel za porušenie zákona, nízka. Takáto pokuta sa môže vyšplhať do 663,87 eura. Podľa aktuálnych ustanovení musí napríklad držiteľ starého vozidla, ktoré je odpadom, bezodkladne zabezpečiť jeho kompletné odovzdanie osobe vykonávajúcej ich zber prípadne ich spracovateľovi.
Gašparovič zároveň pripomína stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré dlhodobo upozorňuje na riziká spojené so zjednodušením vyraďovania starých vozidiel z evidencie. Zdôrazňuje pritom najmä verejný záujem o priaznivé životné prostredie.
