Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Autor TASR
,aktualizované Lancut/Rzeszów/Bratislava 14. október (TASR) – Prezidenti krajín Vyšehradskej skupiny (V4) si dnes na začiatku summitu uctili minútou ticha zosnulého slovenského exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa takýchto summitov zúčastňoval v rokoch 1993-1998 ako prvý prezident SR.
Prezidentský summit, ktorý organizuje Poľsko ako predsedajúca krajina zoskupenia, sa začal dnes. Konať sa bude na zámku Lancut a v meste Rzeszów v Poľsku. Slovensko reprezentuje prezident Andrej Kiska. Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Summit otvoril poľský prezident Andrzej Duda, ktorý je zároveň jeho hostiteľom. "Pred 25 rokmi sme začínali spoluprácu. Vtedy bola naším hlavným cieľom integrácia štátov do európskych štruktúr," povedal Duda, pričom dodal, že v súčasnosti sú už všetky krajiny členmi ako Európskej únie, tak aj Severoatlantickej aliancie (NATO).
Zároveň uviedol, že v 90. rokoch existovalo riziko, že štáty V4 zostanú v sivej zóne bezpečnosti medzi západom a východom. "Cieľom našich aktivít bolo najmä vyrovnať rozdiely medzi západom a východom," povedal Duda.
V prvej časti rokovania sa prezidenti venujú situácii mladej generácie v krajinách vyšehradského zoskupenia. Zamerajú sa podľa poľského prezidenta najmä na to, ako zlepšiť perspektívy mladých, teda ich zárobky, možnosti osobného rozvoja, podporu rodiny, vedeckého výskumu, vzdelávania, športu a cestovného ruchu.
"Veľkú úlohu zohráva podpora start-upov," zdôraznil prezident Duda. Podľa jeho slov musia urobiť všetko pre to, aby vytvorili vhodné podmienky na perspektívu ich rozvoja vo vlastných krajinách a zabránili tak ich odlivu do zahraničia.
Ďalej budú hlavy štátov rokovať o európskej identite, jej tradíciách, hodnotách a kultúre. "Musíme si postaviť otázku: Aká je Európa, do ktorej chceme patriť? Čo je základom európskej identity?" pýtal sa poľský prezident.
V rámci posledného rokovania sa budú prezidenti venovať aj energetickej bezpečnosti štátov V4. Podľa prezidenta Dudu by prioritou zoskupenia malo byť reálne diverzifikovanie dodávok energie tak, aby zabezpečili najmä bezpečnosť občanov. Zúčastniť by sa ho mal taktiež podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Poľský prezident Andrzej Duda, slovenský prezident Andrej Kiska, český prezident Miloš Zeman a maďarský prezident János Áder dnes navštívia v rámci programu taktiež novootvorené Múzeum rodiny Ulmovcov v Markowej. Múzeum venuje celú svoju expozíciu Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas 2. svetovej vojny.
V tomto zložení sa prezidenti stretli už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v decembri 2015 v maďarskom Balatonfürede. Vtedy sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú, že je potrebné posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.
Historicky asi v žiadnom období nemala Vyšehradská štvorka (V4) tak zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch. Po prvom rokovaní prezidentov krajín V4 na summite v Poľsku na zámku Lańcut to dnes povedal slovenský prezident Andrej Kiska.
"Preto som aj dnes na našom stretnutí vyzval, aby sme spoločne ako prezidenti pôsobili na všetkých najvyšších politikov, aby nepoužívali V4 ako štít pre svoje vnútropolitické zámery. Signál, ktorý z tohto stretnutia nás prezidentov určite musí vyjsť a určite aj vyjde, je, že všetci vidíme V4 v jednej spoločnej a silnej Európe," uviedol prezident Kiska.
Prezident si myslí, že V4 vznikla ako projekt primknutia sa k západnej Európe, k EÚ a svoje ciele aj splnila. "Dnes stojíme zase pred ďalšími úlohami," upozornil.
Prezidentský summit, ktorý organizuje Poľsko ako predsedajúca krajina zoskupenia, sa začal dnes. Koná sa na zámku Lańcut a v meste Rzeszów v Poľsku. Slovensko reprezentuje prezident Andrej Kiska. Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Prezidenti si na začiatku summitu uctili minútou ticha zosnulého slovenského exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa takýchto summitov zúčastňoval v rokoch 1993-1998 ako prvý prezident SR.
V prvej časti rokovania sa prezidenti venovali situácii mladej generácie v krajinách vyšehradského zoskupenia. Čaká ich ešte rokovanie o európskej identite a energetickej bezpečnosti štátov V4, ktorého sa má zúčastniť taktiež podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Poľský prezident Andrzej Duda, slovenský prezident Andrej Kiska, český prezident Miloš Zeman a maďarský prezident János Áder sú v týchto chvíľach na návšteve novootvoreného Múzea rodiny Ulmovcov v Markowej. Múzeum venuje celú svoju expozíciu Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas 2. svetovej vojny.
V tomto zložení sa prezidenti stretli už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v decembri 2015 v maďarskom Balatonfürede. Vtedy sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú, že je potrebné posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.
14.-15. februára 1991 - Prezidenti ČSFR a Poľska, Václav Havel a Lech Walesa, ako aj predseda maďarskej vlády József Antall podpísali druhý deň na stretnutí v severomaďarskom meste Vyšehrad deklaráciu o úzkej spolupráci vtedy troch krajín na ceste k európskej integrácii. Vzniklo tak zoskupenie V3, ktoré sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 rozšírilo na V4.
11.-12. januára 1994 - Za účasti amerického prezidenta Billa Clintona sa v Prahe uskutočnilo stretnutie prezidentov - Václava Havla (ČR), Michala Kováča (SR), Árpáda Göncza (Maďarsko) a Lecha Walesu (Poľsko), predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4. Rokovali o záveroch vrcholnej schôdzky NATO. Stretnutie deklarovalo aj podporu USA pre proces ekonomickej transformácie, budovanie demokratických inštitúcií a vytvorenie priaznivého investičného prostredia v strednej Európe.
3. decembra 1999 - Prezidenti krajín V4 Rudolf Schuster (SR), Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko) a Aleksander Kwašniewski (Poľsko) sa zišli vo vysokotatranskom Gerlachove na Slovensku. Rokovali o otázkach európskej integrácie a vzájomnej konsolidácii postupových krokov pri prístupových rozhovoroch do EÚ.
19. januára 2001 - Schôdzka hláv štátov V4, na ktorej sa zúčastnili prezidenti Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski, Václav Havel a Rudolf Schuster, sa konala v poľských Katoviciach. Najvyšší predstavitelia na zámku Pszczyne zhodnotili fungovanie V4 a jej perspektívy do budúcnosti. Venovali sa aj otázke ašpirácií na členstvo v EÚ, pričom v tejto súvislosti si deklarovali vzájomnú podporu a solidaritu.
22. augusta 2002 - Prezidenti ČR, Maďarska a Poľska, Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski sa zišli na zámku vo východočeských Častoloviciach na summite krajín V4. Slovenský prezident Rudolf Schuster sa pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavnou témou bola situácia po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli strednú Európu.
3. novembra 2003 - Prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, Václav Klaus, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski a Rudolf Schuster sa stretli v Budapešti. Zhodli sa na tom, že v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky je potrebné naďalej pokračovať aj po zavŕšení integračného procesu do EÚ.
12. marca 2004 - Na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera pricestovali do Košíc na summit V4 prezidenti Poľska, ČR a Maďarska, Aleksander Kwašniewski, Václav Klaus a Ferenc Mádl. Témou rokovaní bola situácia v EÚ. Prezident Rudolf Schuster po summite vyjadril presvedčenie, že obmedzenia a prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl do dvoch rokov Európska únia zruší.
30. septembra 2005 - Summit prezidentov členských štátov Vyšehradskej štvorky Alexandra Kwašniewského (Poľsko), Václava Klausa (ČR), Ivana Gašparoviča (SR) a Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) sa začal plenárnym zasadnutím najvyšších predstaviteľov v horskom stredisku Wisla v poľských Beskydách. Summit bol venovaný najmä otázke ďalšieho prehĺbenia regionálnej spolupráce a situácii v EÚ po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a v Holandsku. Prezident SR Ivan Gašparovič sa na tomto podujatí zúčastnil po prvý raz od svojho uvedenia do funkcie.
15.-16. septembra 2006 - O minulosti aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky rokovali na českom prezidentskom zámku v Lánoch prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska, Václav Klaus, Ivan Gašparovič, Lech Kaczynski a László Sólyom. Spoločný rozhovor za okrúhlym stolom sa týkal aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu.
20.-21. septembra 2007 - V maďarskom Keszthelyi sa uskutočnilo stretnutie prezidentov V4. Prezidenti Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska, Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom, zhodnotili tri roky členstva svojich krajín v Európskej únii. Druhou nosnou témou ich rokovania bola doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do Schengenu.
12.-13. septembra 2008 - V slovenských Piešťanoch sa konalo stretnutie hláv štátov V4 Ivana Gašparoviča (SR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Lecha Kaczynského (PR). Prezidenti prediskutovali otázky týkajúce sa európskej susedskej politiky, rozširovania EÚ a možnosti spolupráce V4 v rámci spoločných rozvojových projektov. Nevyhli sa ani otázkam nelegálnej migrácie, cezhraničnej kriminality.
10.-12. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič bol hosťom summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky v poľskom meste Sopot. Predmetom rokovania prezidentov Lecha Kaczynského (PR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Ivana Gašparoviča boli výsledky poľského predsedníctva V4 a plány ďalšej spolupráce, ako aj aktuálne otázky energetickej bezpečnosti a ekonomickej krízy. Na druhom dni summitu sa zúčastnil aj najvyšší slovinský ústavný činiteľ Danilo Türk.
5.-6. novembra 2010 - Summit hláv štátov Vyšehradskej štvorky sa uskutočnil v Karlových Varoch. Zúčastnili sa na ňom český prezident Václav Klaus, prezident SR Ivan Gašparovič, novozvolený maďarský prezident Pál Schmitt a taktiež novozvolený najvyšší predstaviteľ Poľska Bronislaw Komorowski. Všetkých sprevádzali manželky. Účastníci vrcholnej schôdzky neprijali nijakú dohodu či spoločné vyhlásenie, zhodli sa však na tom, že zoskupenie V4 má aj po dvoch desaťročiach existencie svoj význam a budúcnosť.
7.-8. októbra 2011 - Na Korvínovej univerzite v maďarskej metropole Budapešti sa konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy začalo stretnutie prezidentov členských štátov V4 Pála Schmitta (Maďarsko), Václava Klausa (ČR), Bronislawa Komorowského (Poľsko) a Ivana Gašparoviča (SR). Summit pokračoval na kráľovskom zámku na Vyšehrade, jeho účastníci si pripomenuli 20. výročie založenia V4 a diskutovali o aktuálnom stave v EÚ. Prezidenti zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie, zhodli sa na tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a V4 aj naďalej zostáva formou účinnej kooperácie.
5.-6. mája 2012 - Na Štrbskom Plese sa konalo rokovanie prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4), avšak bez účasti novozvoleného prezidenta Maďarskej republiky Jánosa Ádera, ktorého zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Najvyšší predstavitelia štátov sa venovali posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Prezidenti s prvými dámami popoludní absolvovali aj výlet lanovkou na Lomnický štít. Druhý deň sadili stromčeky na brehu jazera Štrbské pleso. Prvé dámy počas rokovaní prezidentov mohli na kočoch v sprievode starostu obce Štrba Michala Sýkoru obdivovať okolie Štrbského plesa a vypočuli si aj hudobné vystúpenie folklórneho súboru Vagonár z Popradu. Oboznámili sa nielen s tradičnou slovenskou ľudovou tvorbou, ale navštívili aj tzv. jazierka lásky. Dňa 6. mája navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.
4. júna 2014 - Prezidenti krajín Vyšehradskej skupiny a Nemecka diskutovali naživo vo varšavskom Kráľovskom zámku v Poľsku pred televíznymi kamerami so študentmi a mladými ľuďmi narodenými v "revolučnom" roku 1989. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil nápad poľského prezidenta Bronislawa Komorowského pozvať na spoločné stretnutie hláv štátov aj mladých ľudí narodených v období revolučných zmien v bývalom východnom bloku.
16. júna 2014 - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa 15. júna 2014 v Bratislave slávnostne ujal funkcie, v rámci svojej prvej pracovnej zahraničnej návštevy pricestoval do Budapešti. Na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 25. výročia udalostí, ktoré viedli k demokratickým spoločenským zmenám v Maďarsku, ho spolu s najvyššími predstaviteľmi ďalších krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka pozval prezident Maďarska János Áder. Budapeštianska schôdzka, na ktorú pricestoval aj najvyšší predstaviteľ Českej republiky Miloš Zeman, jeho poľský kolega Bronislaw Komorowski a nemecký prezident Joachim Gauck, sa začala ceremóniou pri hroboch politických obetí revolúcie z roku 1956 na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne. Slovenský prezident okrem spomienkovej slávnosti a spoločného pracovného obeda prezidentov absolvoval aj bilaterálne rokovania s maďarským a potom aj s poľským partnerom. V závere dňa sa Kiska neformálne stretol i s českým a nemeckým prezidentom.
9. októbra 2014 - Prezident SR Andrej Kiska sa zúčastnil na pozvanie svojho nemeckého kolegu Joachima Gaucka na spomienkových oslavách v Lipsku pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu. Spoločné stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky a Nemecka sa konalo v rámci plánovanej série podujatí.
16.-17. novembra 2014 - Krajiny V4 spoločne ponúkli Ukrajine pomoc pri reformách, ktoré ju čakajú. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska po stretnutí prezidentov krajín V4 s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom v Bratislave. Prezidenti sa spoločne presunuli do Historickej budovy Slovenského národného divadla (SND), kde sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Odporcovia českého prezidenta Miloša Zemana sprevádzali popoludní 17. novembra jeho prejav v Prahe na Albertove, kde sa presunuli zo Slovenska spoločne prezidenti Slovenska, Nemecka, Maďarska, Poľska. Jedným z vajec, ktoré hádzali na pódium, trafili do hlavy nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý bol otrasený, ale v programe pokračoval. Ochranka sa pokúšala chrániť prezidentov na pódiu pred letiacimi predmetmi dáždnikmi, ale niektoré tam aj tak dopadli.
11.-12. decembra 2014 - Prepojenie by sa podľa prezidentov malo zrealizovať predovšetkým formou diaľnic a plynovodov. Diaľnice by mali posilniť konkurencieschopnosť stredoeurópskych štátov a nové potrubia znížiť závislosť regiónu od jedného zdroja zemného plynu. Na dvojdňový summit hláv štátov skupiny V4 v Prahe prezident ČR Miloš Zeman po prvý raz pozval aj prezidentov Rakúska a Slovinska. Český prezident okrem toho na summite propagoval projekt dostavby kanála Dunaj-Odra-Labe. Túto myšlienku podporuje jeho poľský partner Bronislaw Komorowski. Ostatní účastníci schôdzky, napríklad prezident SR Andrej Kiska, sa k tejto problematike odmietli vyjadriť.
8.-9. októbra 2015 - Z pohľadu signálov doma v súvislosti s migráciou je úlohou prezidentov trochu situáciu upokojovať, pretože ľudia majú strach. Vyhlásil to v druhý deň summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) prezident SR Andrej Kiska v maďarskom Balatonfürede. Na rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová. Najvyšší predstavitelia Maďarska - János Áder, Slovenska - Kiska, Česka - Miloš Zeman, Poľska - Andrzej Duda a prezidentka Chorvátska sa podľa maďarského prezidenta Ádera zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú. Prezidenti sa tiež zhodli na tom, že treba posilniť ochranu hraníc Európskej únie, treba zabezpečiť, aby vstup na územie únie bol kontrolovaný. EÚ musí zabezpečiť finančné zdroje pre fungovanie migračných táborov. Posilniť by sa mala spolupráca rezortov vnútra s cieľom potlačenia prevádzačstva, tlmočil Áder názor prezidentov summitu V4.
Prezidentský summit, ktorý organizuje Poľsko ako predsedajúca krajina zoskupenia, sa začal dnes. Konať sa bude na zámku Lancut a v meste Rzeszów v Poľsku. Slovensko reprezentuje prezident Andrej Kiska. Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Summit otvoril poľský prezident Andrzej Duda, ktorý je zároveň jeho hostiteľom. "Pred 25 rokmi sme začínali spoluprácu. Vtedy bola naším hlavným cieľom integrácia štátov do európskych štruktúr," povedal Duda, pričom dodal, že v súčasnosti sú už všetky krajiny členmi ako Európskej únie, tak aj Severoatlantickej aliancie (NATO).
Zároveň uviedol, že v 90. rokoch existovalo riziko, že štáty V4 zostanú v sivej zóne bezpečnosti medzi západom a východom. "Cieľom našich aktivít bolo najmä vyrovnať rozdiely medzi západom a východom," povedal Duda.
V prvej časti rokovania sa prezidenti venujú situácii mladej generácie v krajinách vyšehradského zoskupenia. Zamerajú sa podľa poľského prezidenta najmä na to, ako zlepšiť perspektívy mladých, teda ich zárobky, možnosti osobného rozvoja, podporu rodiny, vedeckého výskumu, vzdelávania, športu a cestovného ruchu.
"Veľkú úlohu zohráva podpora start-upov," zdôraznil prezident Duda. Podľa jeho slov musia urobiť všetko pre to, aby vytvorili vhodné podmienky na perspektívu ich rozvoja vo vlastných krajinách a zabránili tak ich odlivu do zahraničia.
Ďalej budú hlavy štátov rokovať o európskej identite, jej tradíciách, hodnotách a kultúre. "Musíme si postaviť otázku: Aká je Európa, do ktorej chceme patriť? Čo je základom európskej identity?" pýtal sa poľský prezident.
V rámci posledného rokovania sa budú prezidenti venovať aj energetickej bezpečnosti štátov V4. Podľa prezidenta Dudu by prioritou zoskupenia malo byť reálne diverzifikovanie dodávok energie tak, aby zabezpečili najmä bezpečnosť občanov. Zúčastniť by sa ho mal taktiež podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Poľský prezident Andrzej Duda, slovenský prezident Andrej Kiska, český prezident Miloš Zeman a maďarský prezident János Áder dnes navštívia v rámci programu taktiež novootvorené Múzeum rodiny Ulmovcov v Markowej. Múzeum venuje celú svoju expozíciu Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas 2. svetovej vojny.
V tomto zložení sa prezidenti stretli už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v decembri 2015 v maďarskom Balatonfürede. Vtedy sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú, že je potrebné posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.
Kiska: Politici by nemali používať V4 ako štít pre svoje vnútropolitické zámery
Historicky asi v žiadnom období nemala Vyšehradská štvorka (V4) tak zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch. Po prvom rokovaní prezidentov krajín V4 na summite v Poľsku na zámku Lańcut to dnes povedal slovenský prezident Andrej Kiska.
"Preto som aj dnes na našom stretnutí vyzval, aby sme spoločne ako prezidenti pôsobili na všetkých najvyšších politikov, aby nepoužívali V4 ako štít pre svoje vnútropolitické zámery. Signál, ktorý z tohto stretnutia nás prezidentov určite musí vyjsť a určite aj vyjde, je, že všetci vidíme V4 v jednej spoločnej a silnej Európe," uviedol prezident Kiska.
Prezident si myslí, že V4 vznikla ako projekt primknutia sa k západnej Európe, k EÚ a svoje ciele aj splnila. "Dnes stojíme zase pred ďalšími úlohami," upozornil.
Prezidentský summit, ktorý organizuje Poľsko ako predsedajúca krajina zoskupenia, sa začal dnes. Koná sa na zámku Lańcut a v meste Rzeszów v Poľsku. Slovensko reprezentuje prezident Andrej Kiska. Prezidenti sa stretli, aby zvýšili význam V4 a aby zosumarizovali úspechy k jej 25. výročiu.
Prezidenti si na začiatku summitu uctili minútou ticha zosnulého slovenského exprezidenta Michala Kováča, ktorý sa takýchto summitov zúčastňoval v rokoch 1993-1998 ako prvý prezident SR.
V prvej časti rokovania sa prezidenti venovali situácii mladej generácie v krajinách vyšehradského zoskupenia. Čaká ich ešte rokovanie o európskej identite a energetickej bezpečnosti štátov V4, ktorého sa má zúčastniť taktiež podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Poľský prezident Andrzej Duda, slovenský prezident Andrej Kiska, český prezident Miloš Zeman a maďarský prezident János Áder sú v týchto chvíľach na návšteve novootvoreného Múzea rodiny Ulmovcov v Markowej. Múzeum venuje celú svoju expozíciu Poliakom, ktorí zachraňovali Židov počas 2. svetovej vojny.
V tomto zložení sa prezidenti stretli už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v decembri 2015 v maďarskom Balatonfürede. Vtedy sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú, že je potrebné posilniť ochranu hraníc Európskej únie a zabezpečiť, aby bol vstup na územie únie kontrolovaný.
Výberová chronológia stretnutí prezidentov členských krajín V4
14.-15. februára 1991 - Prezidenti ČSFR a Poľska, Václav Havel a Lech Walesa, ako aj predseda maďarskej vlády József Antall podpísali druhý deň na stretnutí v severomaďarskom meste Vyšehrad deklaráciu o úzkej spolupráci vtedy troch krajín na ceste k európskej integrácii. Vzniklo tak zoskupenie V3, ktoré sa po rozdelení ČSFR v roku 1993 rozšírilo na V4.
11.-12. januára 1994 - Za účasti amerického prezidenta Billa Clintona sa v Prahe uskutočnilo stretnutie prezidentov - Václava Havla (ČR), Michala Kováča (SR), Árpáda Göncza (Maďarsko) a Lecha Walesu (Poľsko), predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4. Rokovali o záveroch vrcholnej schôdzky NATO. Stretnutie deklarovalo aj podporu USA pre proces ekonomickej transformácie, budovanie demokratických inštitúcií a vytvorenie priaznivého investičného prostredia v strednej Európe.
3. decembra 1999 - Prezidenti krajín V4 Rudolf Schuster (SR), Václav Havel (ČR), Árpád Göncz (Maďarsko) a Aleksander Kwašniewski (Poľsko) sa zišli vo vysokotatranskom Gerlachove na Slovensku. Rokovali o otázkach európskej integrácie a vzájomnej konsolidácii postupových krokov pri prístupových rozhovoroch do EÚ.
19. januára 2001 - Schôdzka hláv štátov V4, na ktorej sa zúčastnili prezidenti Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski, Václav Havel a Rudolf Schuster, sa konala v poľských Katoviciach. Najvyšší predstavitelia na zámku Pszczyne zhodnotili fungovanie V4 a jej perspektívy do budúcnosti. Venovali sa aj otázke ašpirácií na členstvo v EÚ, pričom v tejto súvislosti si deklarovali vzájomnú podporu a solidaritu.
22. augusta 2002 - Prezidenti ČR, Maďarska a Poľska, Václav Havel, Ferenc Mádl a Aleksander Kwašniewski sa zišli na zámku vo východočeských Častoloviciach na summite krajín V4. Slovenský prezident Rudolf Schuster sa pre chorobu nemohol zúčastniť. Hlavnou témou bola situácia po rozsiahlych povodniach, ktoré postihli strednú Európu.
3. novembra 2003 - Prezidenti Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, Václav Klaus, Ferenc Mádl, Aleksander Kwašniewski a Rudolf Schuster sa stretli v Budapešti. Zhodli sa na tom, že v spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky je potrebné naďalej pokračovať aj po zavŕšení integračného procesu do EÚ.
12. marca 2004 - Na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera pricestovali do Košíc na summit V4 prezidenti Poľska, ČR a Maďarska, Aleksander Kwašniewski, Václav Klaus a Ferenc Mádl. Témou rokovaní bola situácia v EÚ. Prezident Rudolf Schuster po summite vyjadril presvedčenie, že obmedzenia a prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl do dvoch rokov Európska únia zruší.
30. septembra 2005 - Summit prezidentov členských štátov Vyšehradskej štvorky Alexandra Kwašniewského (Poľsko), Václava Klausa (ČR), Ivana Gašparoviča (SR) a Lászlóa Sólyoma (Maďarsko) sa začal plenárnym zasadnutím najvyšších predstaviteľov v horskom stredisku Wisla v poľských Beskydách. Summit bol venovaný najmä otázke ďalšieho prehĺbenia regionálnej spolupráce a situácii v EÚ po neúspešných referendách o euroústave vo Francúzsku a v Holandsku. Prezident SR Ivan Gašparovič sa na tomto podujatí zúčastnil po prvý raz od svojho uvedenia do funkcie.
15.-16. septembra 2006 - O minulosti aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky rokovali na českom prezidentskom zámku v Lánoch prezidenti Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska, Václav Klaus, Ivan Gašparovič, Lech Kaczynski a László Sólyom. Spoločný rozhovor za okrúhlym stolom sa týkal aj problematiky Európskej únie, napríklad termínu vstupu stredoeurópskych krajín do schengenského priestoru či otázok okolo budúceho zavedenia eura. Krajiny V4 s nevôľou prijali správy o odklade vstupu nových členov únie do Schengenu.
20.-21. septembra 2007 - V maďarskom Keszthelyi sa uskutočnilo stretnutie prezidentov V4. Prezidenti Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska, Ivan Gašparovič, Václav Klaus, Lech Kaczynski a László Sólyom, zhodnotili tri roky členstva svojich krajín v Európskej únii. Druhou nosnou témou ich rokovania bola doprava a voľný pohyb osôb po vstupe krajín V4 do Schengenu.
12.-13. septembra 2008 - V slovenských Piešťanoch sa konalo stretnutie hláv štátov V4 Ivana Gašparoviča (SR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Lecha Kaczynského (PR). Prezidenti prediskutovali otázky týkajúce sa európskej susedskej politiky, rozširovania EÚ a možnosti spolupráce V4 v rámci spoločných rozvojových projektov. Nevyhli sa ani otázkam nelegálnej migrácie, cezhraničnej kriminality.
10.-12. septembra 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič bol hosťom summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky v poľskom meste Sopot. Predmetom rokovania prezidentov Lecha Kaczynského (PR), Václava Klausa (ČR), Lászlóa Sólyoma (MR) a Ivana Gašparoviča boli výsledky poľského predsedníctva V4 a plány ďalšej spolupráce, ako aj aktuálne otázky energetickej bezpečnosti a ekonomickej krízy. Na druhom dni summitu sa zúčastnil aj najvyšší slovinský ústavný činiteľ Danilo Türk.
5.-6. novembra 2010 - Summit hláv štátov Vyšehradskej štvorky sa uskutočnil v Karlových Varoch. Zúčastnili sa na ňom český prezident Václav Klaus, prezident SR Ivan Gašparovič, novozvolený maďarský prezident Pál Schmitt a taktiež novozvolený najvyšší predstaviteľ Poľska Bronislaw Komorowski. Všetkých sprevádzali manželky. Účastníci vrcholnej schôdzky neprijali nijakú dohodu či spoločné vyhlásenie, zhodli sa však na tom, že zoskupenie V4 má aj po dvoch desaťročiach existencie svoj význam a budúcnosť.
7.-8. októbra 2011 - Na Korvínovej univerzite v maďarskej metropole Budapešti sa konferenciou Ekonomický potenciál a vyhliadky strednej Európy začalo stretnutie prezidentov členských štátov V4 Pála Schmitta (Maďarsko), Václava Klausa (ČR), Bronislawa Komorowského (Poľsko) a Ivana Gašparoviča (SR). Summit pokračoval na kráľovskom zámku na Vyšehrade, jeho účastníci si pripomenuli 20. výročie založenia V4 a diskutovali o aktuálnom stave v EÚ. Prezidenti zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie, zhodli sa na tom, že pôvodné ciele – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie – boli naplnené a V4 aj naďalej zostáva formou účinnej kooperácie.
5.-6. mája 2012 - Na Štrbskom Plese sa konalo rokovanie prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4), avšak bez účasti novozvoleného prezidenta Maďarskej republiky Jánosa Ádera, ktorého zastupoval maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Balogh. Pozvanie okrem neho prijali prezidenti Českej republiky Václav Klaus a Poľskej republiky Bronislaw Komorowski. Najvyšší predstavitelia štátov sa venovali posilneniu regionálnej identity vyšehradského priestoru prostredníctvom rozvoja spolupráce v oblasti cestovného ruchu a prezentácie regiónu navonok. Prezidenti s prvými dámami popoludní absolvovali aj výlet lanovkou na Lomnický štít. Druhý deň sadili stromčeky na brehu jazera Štrbské pleso. Prvé dámy počas rokovaní prezidentov mohli na kočoch v sprievode starostu obce Štrba Michala Sýkoru obdivovať okolie Štrbského plesa a vypočuli si aj hudobné vystúpenie folklórneho súboru Vagonár z Popradu. Oboznámili sa nielen s tradičnou slovenskou ľudovou tvorbou, ale navštívili aj tzv. jazierka lásky. Dňa 6. mája navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.
4. júna 2014 - Prezidenti krajín Vyšehradskej skupiny a Nemecka diskutovali naživo vo varšavskom Kráľovskom zámku v Poľsku pred televíznymi kamerami so študentmi a mladými ľuďmi narodenými v "revolučnom" roku 1989. Prezident SR Ivan Gašparovič ocenil nápad poľského prezidenta Bronislawa Komorowského pozvať na spoločné stretnutie hláv štátov aj mladých ľudí narodených v období revolučných zmien v bývalom východnom bloku.
16. júna 2014 - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý sa 15. júna 2014 v Bratislave slávnostne ujal funkcie, v rámci svojej prvej pracovnej zahraničnej návštevy pricestoval do Budapešti. Na spomienkovú slávnosť pri príležitosti 25. výročia udalostí, ktoré viedli k demokratickým spoločenským zmenám v Maďarsku, ho spolu s najvyššími predstaviteľmi ďalších krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka pozval prezident Maďarska János Áder. Budapeštianska schôdzka, na ktorú pricestoval aj najvyšší predstaviteľ Českej republiky Miloš Zeman, jeho poľský kolega Bronislaw Komorowski a nemecký prezident Joachim Gauck, sa začala ceremóniou pri hroboch politických obetí revolúcie z roku 1956 na Keresztúrskom novom verejnom cintoríne. Slovenský prezident okrem spomienkovej slávnosti a spoločného pracovného obeda prezidentov absolvoval aj bilaterálne rokovania s maďarským a potom aj s poľským partnerom. V závere dňa sa Kiska neformálne stretol i s českým a nemeckým prezidentom.
9. októbra 2014 - Prezident SR Andrej Kiska sa zúčastnil na pozvanie svojho nemeckého kolegu Joachima Gaucka na spomienkových oslavách v Lipsku pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu. Spoločné stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky a Nemecka sa konalo v rámci plánovanej série podujatí.
16.-17. novembra 2014 - Krajiny V4 spoločne ponúkli Ukrajine pomoc pri reformách, ktoré ju čakajú. Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska po stretnutí prezidentov krajín V4 s prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenkom v Bratislave. Prezidenti sa spoločne presunuli do Historickej budovy Slovenského národného divadla (SND), kde sa uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Odporcovia českého prezidenta Miloša Zemana sprevádzali popoludní 17. novembra jeho prejav v Prahe na Albertove, kde sa presunuli zo Slovenska spoločne prezidenti Slovenska, Nemecka, Maďarska, Poľska. Jedným z vajec, ktoré hádzali na pódium, trafili do hlavy nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, ktorý bol otrasený, ale v programe pokračoval. Ochranka sa pokúšala chrániť prezidentov na pódiu pred letiacimi predmetmi dáždnikmi, ale niektoré tam aj tak dopadli.
11.-12. decembra 2014 - Prepojenie by sa podľa prezidentov malo zrealizovať predovšetkým formou diaľnic a plynovodov. Diaľnice by mali posilniť konkurencieschopnosť stredoeurópskych štátov a nové potrubia znížiť závislosť regiónu od jedného zdroja zemného plynu. Na dvojdňový summit hláv štátov skupiny V4 v Prahe prezident ČR Miloš Zeman po prvý raz pozval aj prezidentov Rakúska a Slovinska. Český prezident okrem toho na summite propagoval projekt dostavby kanála Dunaj-Odra-Labe. Túto myšlienku podporuje jeho poľský partner Bronislaw Komorowski. Ostatní účastníci schôdzky, napríklad prezident SR Andrej Kiska, sa k tejto problematike odmietli vyjadriť.
8.-9. októbra 2015 - Z pohľadu signálov doma v súvislosti s migráciou je úlohou prezidentov trochu situáciu upokojovať, pretože ľudia majú strach. Vyhlásil to v druhý deň summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) prezident SR Andrej Kiska v maďarskom Balatonfürede. Na rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovičová. Najvyšší predstavitelia Maďarska - János Áder, Slovenska - Kiska, Česka - Miloš Zeman, Poľska - Andrzej Duda a prezidentka Chorvátska sa podľa maďarského prezidenta Ádera zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národnobezpečnostnú. Prezidenti sa tiež zhodli na tom, že treba posilniť ochranu hraníc Európskej únie, treba zabezpečiť, aby vstup na územie únie bol kontrolovaný. EÚ musí zabezpečiť finančné zdroje pre fungovanie migračných táborov. Posilniť by sa mala spolupráca rezortov vnútra s cieľom potlačenia prevádzačstva, tlmočil Áder názor prezidentov summitu V4.
