Sereď 9. septembra (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová otvorila v pondelok v Múzeu holokaustu v Seredi symbolickým zapálením sviečky Stretnutie generácií. Na pôde bývalého pracovného tábora sa okolo 400 žiakov škôl z celého Slovenska stretlo so skupinou preživších, ktorí prišli do Serede tlmočiť mladej generácii svoje skúsenosti a odovzdať posolstvo. Podujatie sa koná pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia.

"V deviaty septembrový deň v roku 1941 začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskriminovaním, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť. Udalosť, ktorá rasovému a náboženskému prenasledovaniu dala legálnu podobu a ktorej smutné výročie si dnes pripomíname, sa neodohrala na inom kontinente, ani v inej v krajine. Jej stopy sú aj tu, na tomto mieste, v tomto meste," povedala prezidentka vo svojom príhovore. Uviedla, že nechcú hľadať a označovať vinníkov. Vina sa dá podľa jej slov odpustiť aj oľutovať a to sa už v histórii opakovane stalo. "Čo sa ale odpustiť ani oľutovať nedá, je zodpovednosť, pretože tá je konštantná," konštatovala prezidentka.

Foto: TASR Henrich Mišovič

Dodala, že hoci celé protižidovské zákonodarstvo vznikalo aj pod tlakom nacistického Nemecka, vychádzalo z domácej politiky totalitného režimu, ktorý si k svojej existencii vždy potrebuje nájsť nepriateľa. A ako sa ukazuje, hľadanie nepriateľa nemusí byť príznačné len pre totalitné režimy. "Buďme preto aj dnes pozorní, keď niekto šíri nenávisť voči menšinám ako svoj program. A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo," upozornila prezidentka. "Ani v dobe, ktorú si pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy. Mnohí len uverili propagande," dodala Čaputová. Je podľa nej neustále dôležité prinášať svedectvo o holokauste, "Lebo to nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých".

Na Stretnutie generácií Múzeum holokaustu pozvalo školy okrem iného z Novej Bane, Martina, Rimavskej Soboty, Bratislavy, Vrábľov či Nitry a zhruba dve desiatky preživších. Medzi nimi bol aj Juraj Furst, žijúci v Izraeli. "Využívam túto možnosť stretnúť sa s mladými, lebo nás už nie je veľa, ktorí môžeme o holokauste hovoriť z vlastnej skúsenosti," povedal. Furst bol aj pri otvorení múzea v roku 2016 a mal slávnostný pohovor za všetkých preživších. Deti boli pripravené pýtať sa. "Nie všetko sa naučíme v škole, počuť to od ľudí, ktorí holokaust prežili, je najlepšie, ako sa dozvedieť, čím si prešli," povedala Ema Ivičová zo Základnej školy na Topoľovej ulici v Nitre.

Foto: TASR Henrich Mišovič

Prezidentka Čaputová si v sprievode vedúceho múzea Martina Korčoka pozrela aj dva z piatich barakov, ktoré múzeum spravuje a postupne ich mení na expozície o holokauste a vzdelávacie zázemie. Sviečky na chanuke zapálila aj s ďalšími šiestimi účastníkmi podujatia.