Bratislava 4. decembra (TASR) - Od 1. januára budúceho roka dôjde k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Odvod mal prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora.

Zostatok uhradeného osobitného odvodu zostane štátnym finančným aktívom, pričom pri použití týchto zdrojov sa bude postupovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Finančné prostriedky sa môžu použiť na činnosť Rozvojového fondu Slovenska, ktorá bude zameraná na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR, a tým sa zabezpečí, aby banky mali možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu.

Foto: TASR/AP

Doteraz banky ročne platili v rámci bankového odvodu približne 150 miliónov eur, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v ekonomike, boli vedené na účte štátnych finančných aktív. Na základe memoranda vlády s bankami by mali banky zvýšiť financovanie štátnych infraštruktúrnych projektov o minimálne 500 miliónov eur a poskytnúť nové financovanie súkromnému sektoru približne za jednu miliardu eur. Okrem toho zdroje, ktoré sa nazbierali a boli na účte štátnych finančných aktív, sa vo výške jednej miliardy eur presunú do Rozvojového fondu Slovenska.

V rámci zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý požiadal o odklad splátok, za zlyhaného, a ustanovenia, že sa takýto odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra. Banky tak budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.

Zabezpečiť by sa však malo, aby dlžník, spotrebiteľ, ktorému bol povolený odklad splátok pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej zmeny a tento odklad trvá aj po nadobudnutí jej účinnosti, a v podobnom prípade aj dlžník, ktorým je malý alebo iný podnikateľ – fyzická osoba, nebol považovaný za zlyhaného. Takýto odklad splátok a odklad splácania úveru by sa nemali považovať za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra.

Prezidentka podpísala posun účinnosti zákona o ekologickej poľnovýrobe

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Vyplýva to z novely, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Predloženie návrhu zákona si vyžiadala novela euronariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby," uviedol v dôvodovej správe agrorezort.

Zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe zavádza vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním v kontrolnom ústave. Účinnosť pôvodne nadobudnúť už 1. januára 2021.

Zákon súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom EÚ a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe návrhu zákona.

Prezidentka podpísala úpravu dotácií na obstaranie nájomných bytov

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov bežného štandardu sa stanovia pásma. Dotácia má byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 štvorcových metrov (m2) a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je priemerná podlahová plocha nájomných bytov od 52 do 60 m2. Vyplýva to z novely zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu stanovil rezort výstavby ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Ďalšie pásmo sa týka stavebných úprav nájomných bytov – na tie môže štát poskytnúť dotáciu do 80 % obstarávacích nákladov. Štát poskytne dotácie aj na obstaranie technickej vybavenosti či na odstránenie systémovej poruchy.

Foto: TASR/Dano Veselský

Pri obstarávaní nájomných bytov bežného alebo nižšieho štandardu môže štát dotácie znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie. Môže ju však aj zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese alebo štartovací byt. Štát môže tiež pristúpiť k zvýšeniu dotácie o päť percent, ak je zhotoviteľom nájomného bytu registrovaný sociálny podnik.

Legislatíva tiež upravuje rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať podľa rezortu pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Úpravy majú nastať aj pri podiele bytov, ktoré majú byť navrhnuté univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Pôvodne navrhnutý 10-percentný podiel bytov sa pozmeňujúcim návrhom z výborov zvýšil na 15 %.

Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa má vytvoriť možnosť zabezpečiť bývanie pre ľudí, ktorí pracujú pre žiadateľa alebo jemu podriadené organizácie a pritom nepatria do takzvanej nízkopríjmovej kategórie. Ide napríklad o úradníkov, učiteľov, pracovníkov mestských podnikov, mestských policajtov, sociálnych pracovníkov a podobne. Cieľom je, aby títo ľudia mali bývanie v dostupnej vzdialenosti.

Celý zákon okrem bodu o podiele bytov pre zdravotne postihnutých nadobudne účinnosť 1. januára 2021. Spomínaný bod bude platiť až od 1. januára 2023. Dotácie vyjdú štát na 20 miliónov eur ročne.

Prezidentka podpísala zvýšenie limitov úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania

Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) sa zvýši. Cieľom je podporiť výstavbu nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona o ŠFRB, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov, súčasná legislatíva však ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Limit úveru na byt pre fyzické osoby by sa mal zvýšiť z 90.000 eur na 120.000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom (VÚC) alebo neziskovou organizáciou sa má zmeniť limit 90.000 eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu.

Limit sa zvyšuje aj pri úvere na modernizáciu bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy z 500 eur na 800 eur na m2 podlahovej plochy bytu.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb sa má zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 200 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa zvýši limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti.

Pre potreby regulácie sa do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC nebudú od 1. januára 2021 započítavať všetky úvery zo ŠFRB. Dlh obce alebo VÚC v roku 2021 sa tak bude posudzovať podľa týchto kritérií, teda prvýkrát sa toto ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2021 bude uplatňovať v roku 2021 pri vyhodnotení dlhu obce alebo vyššieho územného celku k 31. decembru 2020 a bude sa teda od 1. januára 2021 vzťahovať aj na všetky aktuálne prijaté a nesplatené úvery zo ŠFRB.

Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý k novele parlament rovnako schválil, nastanú zmeny pri podiele bytov navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav. Pôvodne navrhovaný 10-percentný podiel bytov sa zvýši na 15 %.

Prezidentka podpísala odklad vzniku informačného systému sociálnych služieb

Foto: TASR

Zavedenie jednotného systému zberu údajov o sociálnych službách sa odloží o jeden rok. Namiesto spustenia od 1. januára budúceho roka by mal začať fungovať od 1. januára 2022. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Vytvorenie právnych podmienok pre vznik nového informačného systému schválila ešte predchádzajúca vláda v septembri minulého roka. Zámerom bolo, aby sa skvalitnil zber údajov z tejto oblasti, čo malo následne prispieť k skvalitneniu procesu strednodobého plánovania rozvoja sociálnych služieb a s nimi súvisiaceho spolufinancovania.

Jeho spustenie sa však posúva. "Dôvodom je skutočnosť, že vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 zaviazala pripraviť nový zákon o sociálnych službách, pričom je pravdepodobné, že novým zákonom prijaté legislatívne úpravy, najmä v oblasti posudzovania odkázanosti na pomoc a financovania pomoci pre odkázanú osobu, budú mať vplyv aj na obsah a štruktúru jednotlivých evidencií, ktoré majú byť vedené v informačnom systéme," uvádza sa v dôvodovej správe k novele.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR zároveň pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní štátnych informačných systémov. "Preto je nevyhnutné účinnosť informačného systému odsunúť s cieľom prehodnotenia jeho obsahu, s prihliadnutím na zámery vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, ako aj s cieľom prípadného získania výhodnejších cenových ponúk pre štát pre zákazku na tvorbu tohto informačného systému," konštatuje dôvodová správa.

Prezidentka podpísala predĺženie programu dotácií na nájomné pre podnikateľov

Podnikatelia, ktorým protipandemické opatrenia štátu obmedzili príjem a svoje priestory majú prenajaté, môžu požiadať o dotáciu z Ministerstva hospodárstva (MH) SR na nájomné aj v druhej vlne pandémie. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Rovnako ako v prvej vlne je výška dotácie rovnaká ako zľava, ktorú poskytne prenajímateľ. Dlžnú sumu musia nájomcovia prenajímateľom začať splácať nasledujúci mesiac po skončení mimoriadnej situácie, najneskôr od apríla budúceho roka, a to bez ohľadu na to, či sa pandémia skončí alebo nie.

Rezort hospodárstva v dôvodovej správe k novele upozornil, že v súvislosti s opätovným zvýšením šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sú prijímané nové opatrenia s cieľom zamedzenia šírenia pandémie. "Tieto opatrenia majú významný negatívny vplyv aj na maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, ktoré sú povinne zatvorené, alebo ich činnosť bola významne obmedzená. V tomto dôsledku prevádzky fungujúce v nájmoch z dôvodu opätovného zníženia príjmu nie sú schopné vyplácať zmluvné nájomné," uviedlo MH.

Maximálna výška dotácie je 50 % z nájomného, a to v prípade, že rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ. Nájomca by v takomto prípade neplatil nič a prenajímateľ bude mať uhradenú polovicu nájomného. Dotáciu však MH podmienilo vznikom nájomného vzťahu pred prvým augustom tohto roka. Prípadná zmena výšky nájomného, ku ktorej došlo po 31. auguste tohto roka, výšku dotácie neovplyvní.

Novelou sa tiež upravuje nový dotačný titul poskytovania dotácií v pôsobnosti MH SR. A to tak, aby sa podpora a pomoc dostala na základe vyhlásenej výzvy čo najširšiemu okruhu osôb, ktorým boli spôsobené škody, ktoré vznikli ako priame následky, alebo nepriame následky pandémie z dôvodu ochorenia COVID-19.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá má zatraktívniť námornú dopravu

Foto: TASR/AP

Námorná doprava by sa mala zatraktívniť pre budúce generácie. Predísť sa tak má nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v európskom námornom sektore. Vyplýva to z novely zákona o námornej plavbe, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Novela má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie (EÚ) v oblasti prípravy a osvedčovania členov lodnej posádky a uľahčenia pohybu členov lodnej posádky v rámci EÚ transpozíciou európskej smernice.

"Cieľom je zachovať a zlepšiť vysokú úroveň námornej bezpečnosti a ochrany mora pred znečistením zvyšovaním úrovne vedomostí a zručností námorníkov a uľahčiť pohyb námorníkov v rámci Európskej únie, čím sa okrem iného pomáha zatraktívniť námornú dopravu pre budúce generácie, a tým predísť nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v európskom námornom sektore," konštatuje sa v novele.

Prezidentka podpísala novelu zákona o miestnych daniach

Osoby nad 62 rokov už nebudú musieť každoročne žiadať obec o odpustenie alebo zníženie dane. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Seniori tak môžu byť automaticky oslobodení od platenia miestnej dane bez potreby o to žiadať. Novela sa týka len tých obcí a miest, v ktorých platí všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o odpustení dane.

Foto: TASR/AP

Zákon v súčasnosti umožňuje obciam a mestám prijať VZN, ktorým pre vybrané skupiny občanov umožnia znížiť alebo úplne upustiť od dane zo stavieb alebo dane z bytov. Daňovník musí obci preukázať splnenie podmienok.

Takýto nárok majú aj osoby nad 62 rokov, platí im natrvalo, respektíve do zrušenia prijatého VZN. Poslanci preto navrhli, aby seniori neboli viac povinní si uplatňovať nárok na odpustenie dane. Má sa tak znížiť administratívna záťaž obce aj samotných daňovníkov.

"Upustenie od každoročných žiadostí o odpustenie dane sa aj naďalej týka len tých obcí a miest, ktoré to daňovníkom umožňujú na základe schváleného VZN," zdôraznili predkladatelia.

Zákon má byť účinný od 1. januára 2021.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá upravuje pravidlá rezerv v rozpočte

Transparentnosť verejných financií sa má posilniť. Prispieť by k tomu mala novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá upravuje pravidlá pri rezervách v rozpočte. Zamedziť má najmä tomu, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli súčasťou oficiálnych prognóz. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Cieľom novely je aj úprava podmienok poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov, ako aj stanovením povinnosti zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Súčasná legislatíva neupravuje taxatívny výpočet rozpočtových rezerv, ktoré sa vytvárajú v štátnom rozpočte, a nevymedzuje obsah informácie o čerpaní rezerv štátneho rozpočtu. Zároveň platná právna úprava v rámci vymedzenia štátnych finančných aktív, ktoré spravuje Ministerstvo financií (MF) SR, bližšie nereguluje nakladanie s nimi vo vzťahu k finančným operáciám, ktorými sú aj realizované návratné finančné výpomoci.

Prezidentka podpísala novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Veteráni protikomunistického odboja a ich príbuzní majú získať jednorazový príplatok k dôchodku v symbolickej výške 1989 eur.

Veteránom sa má tiež zvýšiť príplatok k dôchodku zo súčasných päť na desať eur za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody. Vyplácanie príplatkov sa má po novom týkať aj kňazov a rehoľníkov, ktorí boli internovaní v kláštoroch počas tzv. akcií K a R. Kňazi a rehoľníci by mali tiež získať jednorazový príplatok vo výške 1989 eur.

Osoby, ktoré získajú nárok na príplatky, sa budú môcť obrátiť na Ústav pamäti národa, pričom vyplácať ich následne má Sociálna poisťovňa. Ústav eviduje a priznáva politickým väzňom postavenie veterána protikomunistického odboja. Príplatok pre príbuzných sa týka sirôt, vdov a vdovcov, ktorí prišli o svojho príbuzného v čase jeho perzekúcie.

Nárok na jednorazový príplatok vo výške 1989 eur vznikne aj pozostalým osobám po veteránovi protikomunistického odboja, ktorý nezomrel počas obmedzenia na osobnej slobode.

Foto: TASR/Archív

Zdokumentované prípady podľa predkladateľky návrhu Anny Andrejuvovej (OĽANO) hovoria, že mnohí sa z dôvodu perzekúcií nemohli uplatniť vo svojej profesii, pracovali na menej platených pozíciách. Ich dôchodok je následkom toho extrémne nízky.

„Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napríklad z nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom," dodala Andrejuvová s tým, že 75 percent z nich má viac ako 80 rokov.

Príplatok by mali dostávať aj osoby, ktoré boli najmenej tri mesiace internované v centralizovaných kláštoroch. Nárok na príplatky má podľa Andrejuvovej približne 80 kňazov a rehoľníkov. Prvé príplatky by sa mohli vyplatiť 1. januára 2021, odkedy má byť nová legislatíva účinná.

Zavedú sa nové skutkové podstaty dopingu, prezidentka podpísala novelu zákona

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu zákona o športe, ktorou sa do legislatívy doplnia nové skutkové podstaty dopingu súvisiace s ochranou informátorov, tzv. whistleblowerov. Ide napríklad o odrádzanie od oznámenia dopingu príslušnému orgánu alebo pomstu za oznámenie dopingu zo strany športovca alebo inej osoby.

Zmeny sa majú zaviesť na základe požiadaviek nového Svetového antidopingového programu, a to najmä v podobe návrhu Svetového antidopingového kódexu 2021, čiže Kódexu 2021.

Foto: TASR/AP

Požiadavky majú byť implementované najneskôr do 1. januára 2021. V opačnom prípade by Slovensko podľa predkladateľov novely nadobudlo status nesúladu, ktorého dôsledkom by mohlo byť aj vyradenie našich športovcov z medzinárodných súťaží.

Súčasný zákon o športe má teda obsahovať len nevyhnutné zásahy v oblasti antidopingu. „Vzhľadom na neustály vývoj pravidiel Svetového antidopingového programu navrhujeme zúženie úpravy antidopingu v zákone o športe v takom rozsahu, aby všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k plneniu požiadaviek Svetového antidopingového programu a boja proti dopingu vyplývali najmä z platných predpisov Svetového antidopingového programu," uviedli predkladatelia.

Zriadiť sa majú nové komisie na konanie vo veci dopingu na prvom stupni a na druhom stupni, ktoré majú byť nezávislé finančne aj inštitucionálne od národných športových zväzov aj od národnej antidopingovej agentúry.

Prezidentka tiež podpísala novelu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorou sa mení aj zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Dôvodom novelizácie zákona má byť odstránenie výhrad Európskej komisie z 27. novembra 2019, pričom ide najmä o odstránenie nesúladu, ktorý vyplynul z nesprávneho prekladu niektorých častí článkov.