Bratislava 22. decembra (TASR) - Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu nemocníc. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Nemocnice sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024.

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. Rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková.

Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. "Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť," píše sa ďalej v zákone.

Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. Napríklad pri V. úrovni má mať najmenej 90 percent poistencov čas dojazdu do nemocnice do 300 minút a najviac 1,5 percenta poistencov nad 350 minút. Počet poistencov v spádovom území nemocnice tejto úrovne má byť najmenej 5.000.000. Pri III. úrovni má mať väčšina poistencov čas dojazdu do nemocnice do 60 minút a minimum nad 90 minút. Počet poistencov v spádovom území v tejto úrovni má byť najmenej 450.000 poistencov, najviac 900.000.

Legislatíva stanovuje aj sankcie pri nespĺňaní podmienok, ak nedôjde včas k odstráneniu nesúladu. Stanovuje tiež povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorá bude musieť rezortu zdravotníctva pravidelne zasielať údaje o spotrebe ústavnej starostlivosti za každého poistenca.

V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1000 za rok. "Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice," píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.

Ministerstvo zdravotníctva viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.

Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.

Foto: TASR - Michal Svítok

Reforma nemocníc rieši aj minimálnu sieť všeobecných ambulantných lekárov

Na Slovensku sa zavedie nový spôsob definovania minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Prináša to zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahuje aj reformu nemocníc. V stredu ho podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

Nová legislatíva má zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov. Zmeny v praxi by mali občania pocítiť od roku 2023.

Ambulantná sieť sa má definovať na základe určených parametrov, výsledky sa majú monitorovať a vyhodnocovať pravidelne. Parametrami majú byť počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, ďalej kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov. Vzniknúť tak má klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové.

Rezort zdravotníctva má tieto informácie poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť to má k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu. Prospech z toho majú mať aj vyššie územné celky. Rezort očakáva, že by sa z nich mohli stať koordinátori siete poskytovateľov ambulantnej starostlivosti.

Zavedie sa tiež možnosť finančnej podpory na zriaďovanie nových ambulancií v nedostatkových okresoch formou jednorazového príspevku v sume približne 60.000 eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať aj úplne noví lekári, ale aj existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax. Rezort verí, že tento krok podporí mladých lekárov po ukončení štúdia, aby sa vrátili do svojho rodiska alebo do iných nedostatkových či rizikových regiónov.

V ďalších fázach zavádzania reformy sa má riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť má rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier, či napríklad zníženie administratívnej záťaže.

Foto: TASR - Dano Veselský

Čaputová dala zelenú reforme národných parkov, správa pozemkov prejde pod envirorezort

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v stredu reformu národných parkov (NP). TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Z novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa presunie pod rezort životného prostredia.

Presun pozemkov pod envirorezort má zabezpečiť jednotnú správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Autori novelizácie tvrdia, že pre štát nie je efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie.

Presun štátnych pozemkov sa bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na samostatné správy národných parkov na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Národného parku Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v štvrtom a piatom stupni ochrany. Prechod správy území v treťom a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Pre zjednotenie krokov prechodu správy pozemkov v národných parkoch a fungovania jednotnej správy v týchto územiach sa majú zriadiť správy jednotlivých národných parkov. Spravovať a obhospodarovať budú hnuteľný i nehnuteľný majetok štátu, ktorý bude predmetom prechodu správy. Budú mať obdobnú pôsobnosť ako Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR "s tým rozdielom, že ich územná pôsobnosť bude obmedzená a budú spravovať pozemky vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktoré budú predmetom prechodu správy". V prechodných ustanoveniach vymedzuje tiež obsah práv a povinností, ktoré správa národného parku ako nový správca nadobudne získaním správy pozemkov.

Foto: TASR/Branislav Račko

Nová legislatíva upravuje aj prechod správy pozemkov vrátane podielov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu. Novela spresňuje aj pojem organizácia ochrany prírody a krajiny. Dopĺňa sa tiež ustanovenie upravujúce zloženie rady národného parku.

Reforma má nadobudnúť účinnosť od 15. januára 2022, niektoré jej ustanovenia od apríla 2022.