Bratislava 13. mája (TASR) - Prerokovaním novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti začali poslanci druhý rokovací deň siedmej schôdze Národnej rady (NR) SR. Okrem debaty o viacerých vládnych návrhoch v skrátenom legislatívnom konaní čaká popoludní poslancov aj prerokovanie výročných správ. Medzi nimi je aj správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorú si príde vypočuť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.



Z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že počas koronakrízy by mohli na Slovensku vzniknúť epidemiologické ambulancie pre pacientov s ochorením COVID-19. Návrh, ktorým sa má meniť viacero zákonov, reguluje aj zriaďovanie mobilných odberových miest.

Popoludní majú poslanci rokovať o viacerých správach, medzi nimi je aj správa o činnosti verejného ochrancu práv za minulý rok, ktorá má prísť na rad od 14. hodiny. Vypočuť by si ju mala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Svojou účasťou na zasadnutí chce hlava štátu naplniť prísľub Márii Patakyovej, že ak jej to pracovné povinnosti dovolia, správu o činnosti jej úradu si príde vypočuť, pretože je presvedčená, že by sa im malo venovať viac pozornosti zo strany predstaviteľov verejnej moci.

Poslanci majú prerokovať aj správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok, Správu komisárky pre deti za rok 2019 či výročnú správu Slovenského pozemkového fondu, ako aj výročnú správu Národnej banky Slovenska za minulý rok.

Slovensko stále rieši nedostatok pitnej vody, tvrdí V. Marcinková

Slovensko stále rieši problém nedostatku pitnej vody, a to najmä v rómskych komunitách. Počas diskusie o správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za minulý rok to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková (Za ľudí). Ombudsmanka Mária Patakyová správu v stredu prezentovala pred parlamentom. Prišla si ju vypočuť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, aby zdôraznila potrebu venovať úradu viac pozornosti zo strany predstaviteľov verejnej moci.

"Ukazuje sa, že tento nedostatok je kľúčový v pandemickom období," poznamenala poslankyňa v diskusii v parlamente. S nedostatkom vody súvisí podľa Marcinkovej aj nedostatok hygieny, čo má dopad na to, že človek si nevie nájsť prácu a deti si v škole ťažko nachádzajú prijatie. "Obmedzený prístup k vode je vážnou sociálnou prekážkou k integrácii," doplnila.

Poslanec Ján Herák (OĽaNO) poukázal na to, že v detských domovoch, ktoré sa v správe ombudsmanky spomínajú, majú plné kapacity. Myslí si, že mnohé pracovníčky neoprávnene a neľudsky konali pri odobratí dieťaťa od rodičov. Herák je podľa svojich slov proti tomu, aby sa deti odoberali. Pripúšťa to len v prípade ich sexuálneho či fyzického zneužívania. Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO) v diskusii povedal, že správu o činnosti ombudsmanky v hlasovaní nepodporí. Pripomenul, že v správe nenašiel ani zmienku o ochrane nenarodených detí.

"Každý by mal mať právo na bývanie, aby sme boli ako kultivovaná spoločnosť, ale nie na bezplatné bývanie," skonštatoval v diskusii poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD). Súhlasí tiež s tým, že každý by mal mať právo na prácu. "Avšak napriek všetkým snahám existujú ľudia, ktorí sú alergickí na prácu a s týmto treba tiež niečo robiť," podotkol Petrák v pléne.

Kancelária verejného ochrancu práv zaznamenala za minulý rok 130 porušení základných práv a slobôd. Ombudsmanka v správe skonštatovala, že zbytočné prieťahy, a to najmä v súdnych konaniach, sú opakovane najčastejším problémom týkajúcim sa porušovania základných ľudských práv a slobôd.