Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) - Slováci a Slovenky, ako aj ďalší občania SR boli vo svojich špičkových výkonoch za posledné desaťročia trvalými účastníkmi vývoja európskeho ducha. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v príhovore na ceremoniáli udeľovania štátnych vyznamenaní pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky. Upozornila však aj na zlyhania. Vyzdvihla schopnosť pozitívnej občianskej mobilizácie.
Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov. Naopak, pri boji s korupciou, uplatňovaní princípov právneho štátu či ochrane prírody a krajiny nekráčali podľa nej vždy dopredu.
Ako pripomenula, v 90. rokoch Slovenská republika vypadla z prvej vlny rozširovania Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, pretože vnútropolitické pomery krajiny neboli kompatibilné s európskym prostredím a jeho hodnotami. "Slovensko však rýchlo dokázalo vyrovnať integračný deficit a v prijímaní reforiem sme načas patrili dokonca medzi európskych lídrov," dodala.
V príhovore vyzdvihla angažovanú verejnosť. "Je a vždy bude protiváhou proti tendenciám, ktoré môžu našu demokraciu oslabovať. Či už ide o vedomú snahu alebo o dôsledok rozdeľovania spoločnosti šírením neznášanlivosti a nenávisti," skonštatovala.
Štátne vyznamenania prezidentka podľa svojich slov udelila ľuďom, ktorí v období neslobody "vzdorovali tomu, čo sa zdalo byť neodvratné". Rovnako sú medzi ocenenými ľudia, ktorí prispeli k dnešnej demokratickej tvári Slovenska. Ocenenými sú aj ľudia, ktorí dokázali využiť svoj talent, športová osobnosť, ľudia kultúry a umenia. "Všetci spolu reprezentujete rozvoj našej krajiny. Reprezentujete posun od spoločenstva, ktoré musí brániť svoju existenciu až po spoločnosť, ktorá je súčasťou moderných európskych kultúrnych a vzdelaných národov," prihovorila sa laureátom.
Prezidentka ocenila aj prítomnosť predstaviteľov susedných krajín na ceremónii. Svedčí to podľa nej o tom, že slovenský príbeh je súčasťou spoločného príbehu strednej Európy. Po druhej svetovej vojne boli podľa nej krajiny strednej Európy mocensky unesené na východ. Po roku 1989 sa podľa nej vrátili do civilizácie, ktorá je založená na ľudských právach, právnom štáte a demokracii.
Vyzdvihla, že Slováci uskutočnili návrat spolu s Čechmi v spoločnom štátnom zväzku. Priateľstvo a silné vedomie spolupatričnosti podľa nej spája aj napriek tomu, že pred tridsiatimi rokmi sa národy vybrali vlastnou cestou.
"Ak historické osobnosti našich dejín snívali o tom, že stredná Európa bude rodinou rovnoprávnych a slobodných národov, tak my tento sen žijeme. Ak nie sme – a často oprávnene – spokojní s tým, ako ho žijeme, nie je to už spôsobené žiadnym vonkajším diktátom, ale iba našimi vlastnými zlyhaniami. A tie môžeme aj vlastnými silami napraviť," vyhlásila prezidentka.
Zároveň upozornila, že pre ukrajinský ľud je zvrchovanosť hodnotou, ktorú musia brániť za cenu tisícov obetí a utrpenia miliónov mužov, žien a detí. Ocenila postoj zastúpených krajín o podpore Ukrajiny.
Slováci boli podľa prezidentky účastníkmi zápasu o rozširovanie priestoru slobody, zápasu o rešpekt voči menšinám, zápasu o uchovanie duchovného rozmeru životov. Naopak, pri boji s korupciou, uplatňovaní princípov právneho štátu či ochrane prírody a krajiny nekráčali podľa nej vždy dopredu.
Ako pripomenula, v 90. rokoch Slovenská republika vypadla z prvej vlny rozširovania Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, pretože vnútropolitické pomery krajiny neboli kompatibilné s európskym prostredím a jeho hodnotami. "Slovensko však rýchlo dokázalo vyrovnať integračný deficit a v prijímaní reforiem sme načas patrili dokonca medzi európskych lídrov," dodala.
V príhovore vyzdvihla angažovanú verejnosť. "Je a vždy bude protiváhou proti tendenciám, ktoré môžu našu demokraciu oslabovať. Či už ide o vedomú snahu alebo o dôsledok rozdeľovania spoločnosti šírením neznášanlivosti a nenávisti," skonštatovala.
Štátne vyznamenania prezidentka podľa svojich slov udelila ľuďom, ktorí v období neslobody "vzdorovali tomu, čo sa zdalo byť neodvratné". Rovnako sú medzi ocenenými ľudia, ktorí prispeli k dnešnej demokratickej tvári Slovenska. Ocenenými sú aj ľudia, ktorí dokázali využiť svoj talent, športová osobnosť, ľudia kultúry a umenia. "Všetci spolu reprezentujete rozvoj našej krajiny. Reprezentujete posun od spoločenstva, ktoré musí brániť svoju existenciu až po spoločnosť, ktorá je súčasťou moderných európskych kultúrnych a vzdelaných národov," prihovorila sa laureátom.
Prezidentka ocenila aj prítomnosť predstaviteľov susedných krajín na ceremónii. Svedčí to podľa nej o tom, že slovenský príbeh je súčasťou spoločného príbehu strednej Európy. Po druhej svetovej vojne boli podľa nej krajiny strednej Európy mocensky unesené na východ. Po roku 1989 sa podľa nej vrátili do civilizácie, ktorá je založená na ľudských právach, právnom štáte a demokracii.
Vyzdvihla, že Slováci uskutočnili návrat spolu s Čechmi v spoločnom štátnom zväzku. Priateľstvo a silné vedomie spolupatričnosti podľa nej spája aj napriek tomu, že pred tridsiatimi rokmi sa národy vybrali vlastnou cestou.
"Ak historické osobnosti našich dejín snívali o tom, že stredná Európa bude rodinou rovnoprávnych a slobodných národov, tak my tento sen žijeme. Ak nie sme – a často oprávnene – spokojní s tým, ako ho žijeme, nie je to už spôsobené žiadnym vonkajším diktátom, ale iba našimi vlastnými zlyhaniami. A tie môžeme aj vlastnými silami napraviť," vyhlásila prezidentka.
Zároveň upozornila, že pre ukrajinský ľud je zvrchovanosť hodnotou, ktorú musia brániť za cenu tisícov obetí a utrpenia miliónov mužov, žien a detí. Ocenila postoj zastúpených krajín o podpore Ukrajiny.
