Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová.Foto: TASR - Martin Baumann
V máji 2018 sa rozhodla kandidovať na post prezidentky SR. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019.
Bratislava 21. júna (TASR) - Po prezidentských voľbách v roku 2019 sa stala prvou ženou v úrade prezidenta Slovenskej republiky (SR) a vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou, ktorá zastávala na Slovensku tento úrad. V poradí piata hlava štátu sa prezidentských právomocí oficiálne ujala po inaugurácii 15. júna 2019. V stredu 21. júna bude mať prezidentka SR Zuzana Čaputová 50 rokov.
Zuzana Čaputová, rodená Strapáková, sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. V rokoch 1991 - 1996 absolvovala štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.
Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Pracovala aj ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.
Na snímke generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Vladimír Puchala (vpravo) víta novozvolenú prezidentku SR Zuzanu Čaputovú v sídle TASR v Bratislave 9. mája 2019.Foto: TASR Jaroslav Novák
V rokoch 2001 - 2017 spolupracovala s občianskym združením Via Iuris, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
Zuzana Čaputová sa výrazne angažovala v kauze pezinskej skládky. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie.
Za líderstvo v kauze pezinskej skládky udelili v roku 2016 Zuzane Čaputovej Goldmanovu environmentálnu cenu, nazývanú aj Nobelova cena za ekológiu. Ako programová riaditeľka Via Iuris sa angažovala aj za zrušenie Mečiarových amnestií.
V septembri 2017 oznámila odchod z tímu Via Iuris a pokračovanie v advokátskej praxi, v rámci ktorej sa naďalej venovala environmentálnym témam. V decembri toho istého roku oznámila vstup do politického hnutia Progresívne Slovensko, kde ju v januári 2018 zvolili za podpredsedníčku.
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prehliadky Čestej stráže po príchode do Prezidentského paláca v Bratislave 15. júna 2019.Foto: TASR - Michal Svítok
V máji 2018 sa rozhodla kandidovať na post prezidentky SR. Hárky s viac ako 18.400 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru odovzdala 24. januára 2019.
Prvé kolo prezidentských volieb, ktoré sa konalo 16. marca 2019, vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov. Jej hlavný protikandidát a eurokomisár Maroš Šefčovič dosiahol 18,66 percenta hlasov.
V druhom kole prezidentských volieb 30. marca 2019 jej svoj hlas odovzdalo 1.056.582 voličov (58,41 percenta). Maroš Šefčovič presvedčil 752.403 voličov (41,59 percenta). Zuzana Čaputová sa tak stala víťazkou prezidentských volieb.
V máji 2019 požiadala o zrušenie členstva v Progresívnom Slovensku. Do prezidentského úradu nastúpila 15. júna 2019 po svojej inaugurácii.
Prezidentke SR patria podľa zákona o štátnych vyznamenaniach nasledujúce štátne vyznamenania: Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
