To, čo považujeme obe strany za absolútne dôležité, je čo najskoršie nastolenie mieru, zdôraznila prezidentka v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. marca (TASR) - Slovensko i Lotyšsko jednoznačne stoja pri Ukrajine, pretože má plné právo brániť sa voči invázii Ruska. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla po pondelkovom rokovaní s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom. Témou stretnutia v Prezidentskom paláci bolo aj posilňovanie východnej hranice NATO a boj proti dezinformáciám.
"Slováci aj Lotyši majú historicky priamu skúsenosť s ruskou inváziou, teda so sovietskou okupáciou, ale rovnako zdieľame skúsenosť aj s ruskou propagandou. Je to veľká výzva pre obe krajiny," skonštatovala Čaputová. S Levitsom si vymieňali skúsenosti, ako pristupovať k boju s dezinformáciami tak, aby bola chránená sloboda slova, no aj bezpečnosť krajiny. Zhodli sa na potrebe regulácie na národnej a európskej úrovni.
Hoaxy a dezinformácie podľa Levitsa ohrozujú demokraciu a jej základy. "Lotyšsko už podniklo konkrétne kroky. Nedávno sme zakázali vyše 70 ruských propagandistických kanálov či programov a zdrojov cez internet," poznamenal.
"To, čo považujeme obe strany za absolútne dôležité, je čo najskoršie nastolenie mieru," zdôraznila prezidentka v súvislosti s vojnou na Ukrajine. So svojím lotyšským partnerom sa podľa nej zhodli na správnosti doterajšieho postupu v rámci pomoci Ukrajine. Obe krajiny podporujú tiež tvrdé sankcie voči Rusku.
Levits podotkol, že závery mimoriadneho samitu NATO predpokladajú zintenzívnenie pomoci NATO voči Ukrajine. Aliancia podľa neho musí tiež brať do úvahy aj to, že Bielorusko už nemožno považovať za nezávislú krajinu. Myslí si, že bude potrebný špeciálny tribunál, ktorý by umožnil trestne stíhať vojnové zločiny na Ukrajine.
Prezidenti ocenili posilnenie obrany východnej hranice Aliancie, vrátane vzniku bojovej skupiny na Slovensku. Čaputová hovorí o prirodzenej reakcii NATO na zmenu situácie v rámci Európy. Ocenila doplnenie slovenských spôsobilostí. Levits avizoval aj ďalšie kroky, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť krajín čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany Ruska. Zároveň poďakoval za výrazný slovenský príspevok v posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku.
Levits si myslí, že je práve na krajinách NATO, aby zabránili rozširovaniu konfliktu za hranice Ukrajiny. Ako dodala Čaputová v súvislosti s možným ohrozením Slovenska, SR je členom NATO a nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin túto hranicu nevnímal.
Lotyšský prezident sa v pondelok stretne aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO).
"Slováci aj Lotyši majú historicky priamu skúsenosť s ruskou inváziou, teda so sovietskou okupáciou, ale rovnako zdieľame skúsenosť aj s ruskou propagandou. Je to veľká výzva pre obe krajiny," skonštatovala Čaputová. S Levitsom si vymieňali skúsenosti, ako pristupovať k boju s dezinformáciami tak, aby bola chránená sloboda slova, no aj bezpečnosť krajiny. Zhodli sa na potrebe regulácie na národnej a európskej úrovni.
Hoaxy a dezinformácie podľa Levitsa ohrozujú demokraciu a jej základy. "Lotyšsko už podniklo konkrétne kroky. Nedávno sme zakázali vyše 70 ruských propagandistických kanálov či programov a zdrojov cez internet," poznamenal.
"To, čo považujeme obe strany za absolútne dôležité, je čo najskoršie nastolenie mieru," zdôraznila prezidentka v súvislosti s vojnou na Ukrajine. So svojím lotyšským partnerom sa podľa nej zhodli na správnosti doterajšieho postupu v rámci pomoci Ukrajine. Obe krajiny podporujú tiež tvrdé sankcie voči Rusku.
Levits podotkol, že závery mimoriadneho samitu NATO predpokladajú zintenzívnenie pomoci NATO voči Ukrajine. Aliancia podľa neho musí tiež brať do úvahy aj to, že Bielorusko už nemožno považovať za nezávislú krajinu. Myslí si, že bude potrebný špeciálny tribunál, ktorý by umožnil trestne stíhať vojnové zločiny na Ukrajine.
Prezidenti ocenili posilnenie obrany východnej hranice Aliancie, vrátane vzniku bojovej skupiny na Slovensku. Čaputová hovorí o prirodzenej reakcii NATO na zmenu situácie v rámci Európy. Ocenila doplnenie slovenských spôsobilostí. Levits avizoval aj ďalšie kroky, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť a pripravenosť krajín čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany Ruska. Zároveň poďakoval za výrazný slovenský príspevok v posilnenej predsunutej prítomnosti v Lotyšsku.
Levits si myslí, že je práve na krajinách NATO, aby zabránili rozširovaniu konfliktu za hranice Ukrajiny. Ako dodala Čaputová v súvislosti s možným ohrozením Slovenska, SR je členom NATO a nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin túto hranicu nevnímal.
Lotyšský prezident sa v pondelok stretne aj s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) a premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO).