Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zuzana Čaputová je presvedčená, že jej plusy prevyšujú mínusy.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v utorok novelu zákona o ochrane prírody. Je presvedčená, že jej plusy prevyšujú mínusy. Po vyhodnotení všetkých argumentov od zainteresovaných ju preto odobrila. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
"Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030... Aj v kritizovaných oblastiach novely, ako je otázka vydávania odborných stanovísk na činnosti v územiach Natura 2000, úprava prináša nové kompenzačné mechanizmy, ktoré pri správnej aplikácii môžu priniesť aj pozitívnu zmenu," uviedol Strižinec.
Prezidentka podľa jeho slov novelu zákona podpísala nie ako normu, ktorá bez zvyšku napĺňa očakávanie najvyššej priority - ochranu slovenskej prírody. "Jej prijatie považuje len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia," doplnil Strižinec.
Ako vyplýva z novely, plošná ťažba v národných parkoch a vzácnych územiach bude zakázaná. Náhodná ťažba bude nezákonná. Nová legislatíva tiež prináša nové právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Po novom bude tiež potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Schválené zmeny budú účinné od 1. januára 2020.
Podľa novely majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR.
Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka. Obce by mali viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
"Ide o výrazný krok vpred, keďže dlhé roky mohli štátni ochranári zabrániť zásahom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany. Ten je v národných parkoch zastúpený minimálne. Vďaka schválenej novele sa však táto ich právomoc rozširuje na viac ako 400.000 hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska," vysvetlil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Lesoochranárske združenie VLK už avizovalo, že ak prezidentka novelu podpíše, podá žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ. Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa ministerstva vôbec nemení.
"Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030... Aj v kritizovaných oblastiach novely, ako je otázka vydávania odborných stanovísk na činnosti v územiach Natura 2000, úprava prináša nové kompenzačné mechanizmy, ktoré pri správnej aplikácii môžu priniesť aj pozitívnu zmenu," uviedol Strižinec.
Prezidentka podľa jeho slov novelu zákona podpísala nie ako normu, ktorá bez zvyšku napĺňa očakávanie najvyššej priority - ochranu slovenskej prírody. "Jej prijatie považuje len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia," doplnil Strižinec.
Ako vyplýva z novely, plošná ťažba v národných parkoch a vzácnych územiach bude zakázaná. Náhodná ťažba bude nezákonná. Nová legislatíva tiež prináša nové právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Po novom bude tiež potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Schválené zmeny budú účinné od 1. januára 2020.
Podľa novely majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR.
Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka. Obce by mali viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.
"Ide o výrazný krok vpred, keďže dlhé roky mohli štátni ochranári zabrániť zásahom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany. Ten je v národných parkoch zastúpený minimálne. Vďaka schválenej novele sa však táto ich právomoc rozširuje na viac ako 400.000 hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska," vysvetlil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Lesoochranárske združenie VLK už avizovalo, že ak prezidentka novelu podpíše, podá žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ. Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa ministerstva vôbec nemení.
