Bratislava 9. apríla (TASR) – Tohtoročné veľkonočné sviatky budú podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej o nádeji. Hlava štátu vyzýva na dodržiavanie opatrení, ktoré nás môžu podľa nej dostať do stavu spred marca. Uviedla to vo svojom štvrtkovom príhovore občanom v RTVS.

"Tieto sviatky budú o nádeji. O dúfaní v dobrý vývoj, v bezpečný svet okolo nás, v ktorom ľudský kontakt opäť zbližuje a neohrozuje. Sme smädní po nádeji a tento smäd potrebujeme uhasiť. Pomôže nám k tomu dôvera v zmysel toho, čo robíme," povedala Čaputová v príhovore.

"Potrebujeme veriť, že keď budeme v našom úsilí dôslední, môžeme sa postupne a premyslene vracať do stavu a na miesta, ktoré sme museli v polovici marca opustiť," doplnila prezidentka.

Aby sa svet stal takým, akým bol, musí sa prijať a dodržiavať to, čo je nevyhnutné. "Želám nám všetkým, aby boli tieto sviatky bránou. Jednak do našich vnútorných svetov, kde nájdeme veľa dobrého. A aby boli aj bránou, za ktorou sa naša nádej začne premieňať na realitu, po ktorej tak všetci túžime," uzavrela svoj príhovor.

Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej ku Veľkej noci

"Vážené spoluobčianky a spoluobčania,

ako všetci vieme, tieto sviatky budú iné. Pre väčšinu nebudú o stíšení a zastavení sa z pracovného zhonu, lebo k tomu boli mnohí z nás donútení už pred pár týždňami.

Tieto sviatky budú o nádeji. O dúfaní v dobrý vývoj, v bezpečný svet okolo nás, v ktorom ľudský kontakt opäť zbližuje a neohrozuje.

Sme smädní po nádeji a tento smäd potrebujeme uhasiť. Pomôže nám k tomu dôvera v zmysel toho čo robíme.

Obmedzujeme svoju slobodu, pre život a zdravie druhých a seba samého. Je to naše spoločné dielo a táto snaha vytvára medzi nami neviditeľné puto. Dôverujme tomu a vytrvajme.

Pred dvoma týždňami sme v televízii videli výjav, na aký sa nedá zabudnúť. Pápež František sa v daždi na úplne prázdnom námestí Svätého Petra v Ríme modlil za to, aby pandémia koronavírusu vyhasla na celom svete. Svätý Otec nám pripomenul príbeh z Evanjelia, podľa ktorého učeníci prebudili Ježiša, lebo sa zľakli búrky, ktorá ich zastihla na lodi. Vtedy sa ich Učiteľ spýtal: Prečo sa bojíte, chýba vám viera? Pápež František tento príbeh spomenul možno aj preto, lebo aj my sme ako učeníci z Evanjelia – na jednej lodi, vystrašení z búrky, akú sme nečakali... Podobne ako oni potrebujeme vedieť, že to, čo teraz prežívame, je súčasťou cesty, ktorá sa jedného dňa skončí. Nevidíme ešte jej koniec, ale kráčame v nádeji, krok za krokom. Sme ako tí, čo idú v tmavom lese a v ruke držia zapálenú sviecu. V tejto chvíli stačí, že vidíme na pár krokov dopredu a keď ich prejdeme, naša svieca ožiari ďalší úsek cesty.

Potrebujeme veriť, že obeť, ktorú teraz prinášame, má zmysel a že sa vám aj v tejto ťažkej situácii dostane pomoci. A potrebujeme veriť, a že keď budeme v našom úsilí dôslední, môžeme sa postupne a premyslene vracať na miesta a do stavu, ktoré sme museli v polovici marca opustiť. Opäť budeme môcť byť s našimi najbližším, objať ich, dotknúť sa ich, môcť sa postarať o naše živobytie.

Milí spoluobčania,

pred nami sú pekné sviatočné dni a pri pohľade cez okná našich bytov nám svet bude pripadať taký, aký sme ho poznali a aký vždy bol. Lenže svet taký, aký bol, ešte nie je. A na to, aby sa takým stal, musíme prijať a dodržiavať, čo je nevyhnutné, aby sme ako spoločenstvo uspeli.

Želám nám všetkým, aby boli tieto sviatky bránou. Jednak do našich vnútorných svetov, kde nájdeme veľa dobrého. A aby boli aj bránou, za ktorou sa naša nádej začne premieňať na realitu, po ktorej tak všetci túžime."