Bratislava 25. októbra (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o štátnej službe. Otvára podľa nej priestor na odvolanie zamestnanca z riadiacej pozície bez uvedenia dôvodu, a teda iba z politických dôvodov. Vetovala aj novelu zákona o štátnej službe policajtov, ktorá bola k prerokúvanému zákonu o štátnej službe vložená prílepkom. Tento postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami, keďže sa v jednom zákone mení iný, nesúvisiaci zákon. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

V prípade zmien, týkajúcich sa policajtov, považuje prezidentka cieľ navrhovanej úpravy za legitímny. Nemožno ho však podľa nej dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie kompetencií politických predstaviteľov a spôsobmi, ktoré sú podľa judikatúry súdov problematické.

Prezidentka poukazuje, že táto úprava oslabuje princíp politickej neutrality a profesionality štátnej služby, zároveň mení princíp stability štátnej služby. "Vedúci zamestnanci, ktorých bude možné odvolať z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu, budú vystavení pokušeniu vykonávať štátnu službu v prospech aktuálneho politického vedenia príslušného štátneho orgánu, teda nie politicky neutrálne. Osobitný význam to má najmä v oblasti miestnej štátnej správy, ktorej apolitickosť a profesionalita sú kľúčové," povedala Čaputová.

Znenie zákona je podľa nej v rozpore s odporúčaniami viacerých medzinárodných inštitúcií ako napríklad Rada Európskej únie, Európska komisia či OECD. Je tiež v rozpore so slovenskými záväzkami o profesionalizácii štátnej správy a jej odpolitizovaní. So znením zákona nevyjadrila súhlas ani Legislatívna rada vlády SR a zásadný nesúhlas vyjadrila aj Rada pre štátnu službu, poukázala Čaputová.

Prezidentka je presvedčená, že skvalitnenie a zefektívnenie štátnej služby sa dá dosiahnuť už teraz, a to dôsledným, systematickým a zodpovedným využívaním existujúcich mechanizmov v zákone o štátnej službe, najmä služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.

"Tieto mechanizmy spolu s riadne vykonávanými výberovými konaniami tvoria základné nástroje pre dosiahnutie cieľa depolitizovanej, profesionálnej a nezávislej verejnej služby. Zavádzanie nesystémových úprav, zvyšujúcich mieru politických zásahov do štátnej služby, tento cieľ nenaplní," podotkla Čaputová.

Zároveň vetovala aj novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorá bola k prerokúvanému zákonu o štátnej službe vložená prílepkom. Tvrdí, že tento postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami, keďže sa v jednom zákone mení iný, nesúvisiaci zákon.

Takmer totožná právna úprava už bola platná medzi rokmi 2010 až 2016, poukazuje Čaputová s tým, že viedla vtedy k mnohým súdnym sporom. Súdy vtedy považovali rozhodnutia vydávané na základe tohto ustanovenia za nezákonné a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu.

Cieľ navrhovanej úpravy, a to zavedenie efektívneho nástroja, ktorý umožní pružne reagovať na personálne potreby, nevyhnutné pre profesionalizáciu príslušníkov polície, považuje Čaputová za legitímny. "Nemožno ho však dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie politických predstaviteľov a spôsobom, ktorý je podľa judikatúry súdov problematický," poznamenala.

Novelou zákona o štátnej službe sa mali posilniť právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom. Zároveň sa mali posilniť aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcie nadriadeného.