Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. januára (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Prezidentka navrhuje, aby Národná rada (NR) SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Novela podľa nej obsahuje viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie.
Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. "Je zrejmé, že legislatívny proces pri schválenom zákone tieto požiadavky nesplnil a výsledkom je právna úprava, ktorá môže mať za následok výrazné obmedzenie práva účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch v záležitostiach životného prostredia," uviedla prezidentka. V odôvodnení svojho veta konštatuje, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného poslaneckého návrhu zákona. "Inými slovami možno takúto prax označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu," píše sa v odôvodnení.
Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie. Obrátili sa i na prezidentku. Novelu považujú za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia. Obávajú sa, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Môže podľa nich skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Kritizovali aj spôsob prijatia novely a zmenu jej pôvodného zámeru pozmeňujúcimi návrhmi krátko pred hlasovaním.
Parlament schválil novelu vládnych poslancov 20. decembra. Mala by obmedziť vyjadrovanie verejnosti ku kolaudácii objektu, ak pri výstavbe nedošlo k zmenám. Znemožniť by mohla vznášať znovu tie isté pripomienky v rôznych fázach povoľovania, orgány ich budú môcť odmietnuť. Skracujú sa ňou aj niektoré lehoty na vyjadrenie úradov, rušia sa niektoré možnosti na prerušenie konania. Autori novely avizovali, že zúži priestor na šikanovanie a zdržovanie stavebníkov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala zákon o ochrane ovzdušia. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Pri opätovnom prerokovaní legislatívy v Národnej rade (NR) SR navrhla prezidentka aj zmeny. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ústavné právo vlastniť majetok a na garanciu, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
"Zákon o ochrane ovzdušia podľa článku VI šiesteho bodu sa obmedzuje iba na samotné zriadenie vecných bremien a úpravu vykonania záznamu do katastra nehnuteľností. Podľa prezidentky však absentuje akékoľvek ustanovenie o primeranej náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, a preto nemožno hovoriť o splnení materiálnej podmienky primeranej náhrady, ktorú ústava vyžaduje a nemožno hovoriť ani o ústavne súladnom obmedzení vlastníckeho práva," uviedol hovorca prezidentky. Tento bod legislatívnej zmeny preto hlava štátu navrhuje pri opätovnom prerokovaní vypustiť.
Nový zákon o ochrane ovzdušia z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR má za cieľ znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie kvality ovzdušia aj obmedzenie množstva emisií priamo na zdroji. Stanovuje prípustnú mieru znečistenia ovzdušia v krajine, vymedzuje pôsobnosť orgánov ochrany ovzdušia, určuje povinnosti a zákazy pre fyzické a právnické osoby a koriguje monitoring a hodnotenie kvality ovzdušia.
Zohľadňuje aj lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia. Obce by mohli zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území. Získať majú aj právomoc vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedziť cestnú dopravu. Legislatíva je podľa envirorezortu vôbec prvou, ktorá upravuje reguláciu zápachu. Zaviesť má možnosť kontroly individuálneho spaľovania zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Priniesť má aj vysoké pokuty pre znečisťovateľov, obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania či zníženie obsahu prachových častíc PM2,5 v ovzduší, najmä v oblastiach dopravy, priemyslu a vykurovania rodinných domov.
Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. "Je zrejmé, že legislatívny proces pri schválenom zákone tieto požiadavky nesplnil a výsledkom je právna úprava, ktorá môže mať za následok výrazné obmedzenie práva účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch v záležitostiach životného prostredia," uviedla prezidentka. V odôvodnení svojho veta konštatuje, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného poslaneckého návrhu zákona. "Inými slovami možno takúto prax označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu," píše sa v odôvodnení.
Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie. Obrátili sa i na prezidentku. Novelu považujú za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia. Obávajú sa, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Môže podľa nich skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Kritizovali aj spôsob prijatia novely a zmenu jej pôvodného zámeru pozmeňujúcimi návrhmi krátko pred hlasovaním.
Parlament schválil novelu vládnych poslancov 20. decembra. Mala by obmedziť vyjadrovanie verejnosti ku kolaudácii objektu, ak pri výstavbe nedošlo k zmenám. Znemožniť by mohla vznášať znovu tie isté pripomienky v rôznych fázach povoľovania, orgány ich budú môcť odmietnuť. Skracujú sa ňou aj niektoré lehoty na vyjadrenie úradov, rušia sa niektoré možnosti na prerušenie konania. Autori novely avizovali, že zúži priestor na šikanovanie a zdržovanie stavebníkov.
Prezidentka vetovala nový zákon o ochrane ovzdušia, navrhla úpravu
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala zákon o ochrane ovzdušia. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Pri opätovnom prerokovaní legislatívy v Národnej rade (NR) SR navrhla prezidentka aj zmeny. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ústavné právo vlastniť majetok a na garanciu, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
"Zákon o ochrane ovzdušia podľa článku VI šiesteho bodu sa obmedzuje iba na samotné zriadenie vecných bremien a úpravu vykonania záznamu do katastra nehnuteľností. Podľa prezidentky však absentuje akékoľvek ustanovenie o primeranej náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, a preto nemožno hovoriť o splnení materiálnej podmienky primeranej náhrady, ktorú ústava vyžaduje a nemožno hovoriť ani o ústavne súladnom obmedzení vlastníckeho práva," uviedol hovorca prezidentky. Tento bod legislatívnej zmeny preto hlava štátu navrhuje pri opätovnom prerokovaní vypustiť.
Nový zákon o ochrane ovzdušia z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR má za cieľ znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie kvality ovzdušia aj obmedzenie množstva emisií priamo na zdroji. Stanovuje prípustnú mieru znečistenia ovzdušia v krajine, vymedzuje pôsobnosť orgánov ochrany ovzdušia, určuje povinnosti a zákazy pre fyzické a právnické osoby a koriguje monitoring a hodnotenie kvality ovzdušia.
Zohľadňuje aj lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia. Obce by mohli zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území. Získať majú aj právomoc vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedziť cestnú dopravu. Legislatíva je podľa envirorezortu vôbec prvou, ktorá upravuje reguláciu zápachu. Zaviesť má možnosť kontroly individuálneho spaľovania zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). Priniesť má aj vysoké pokuty pre znečisťovateľov, obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania či zníženie obsahu prachových častíc PM2,5 v ovzduší, najmä v oblastiach dopravy, priemyslu a vykurovania rodinných domov.