Bratislava 31. júla (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetuje novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora. Oznámila to počas piatkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. Hlava štátu vrátila novelu na opätovné prerokovanie Národnej rade (NR) SR, lebo je presvedčená o protiústavnosti niektorých častí. Ak parlament prelomí prezidentkino veto, Čaputová sa obráti na Ústavný súd SR.

O funkciu šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa podľa zákona mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.

Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora by podľa novely mohol byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.

Kandidátov na šéfa GP i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV). Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.

Parlament by mohol po novom podať návrh na odvolanie šéfa GP i špeciálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.

Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.

Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.

Ak NR SR prelomí veto k zákone o prokuratúre, prezidentka sa obráti na ÚS

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora, na prerokovanie Národnej rade (NR) SR, pretože je presvedčená o protiústavnosti niektorých ustanovení. Problém vidí v ustanoveniach týkajúcich sa odvolávania generálneho a špeciálneho prokurátora. Ak parlament prelomí jej veto v problematických častiach, hlava štátu sa podľa svojich slov obráti na Ústavný súd (ÚS) SR. Dodala, že možnosť kandidovať do týchto funkcií aj neprokurátorom nepovažuje za protiústavnú. Čaputová nepovažuje za vhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci.

Prezidentka upozornila, že ak by šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nestranne alebo nezávisle, porušil by povinnosti prokurátora, čiže by sa dopustil disciplinárneho deliktu. O disciplinárnej zodpovednosti šéfa prokurátorov rozhoduje podľa nej Ústavný súd na návrh NR SR. "Táto zmena prináša zmenu, že jednak siaha na ústavné právomoci Ústavného súdu a namiesto odborného orgánu by o prípadnej disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora rozhodovali orgány politické, to znamená Národná rada SR a prezident. Toto považujem za neústavné, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku," vysvetlila prezidentka.

Čaputová vidí posilňovanie politickej závislosti aj v tom, že osoby, ktoré by sa stali generálnym alebo špeciálnym prokurátorom a nepochádzali by z prokurátorského prostredia, by po výkone tejto funkcie nezostávali prokurátorom. "Je z toho zrejmé, že by tu mohla byť istá snaha alebo tlak generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora vychádzať v ústrety politickej garnitúre, ktorá má väčšinu v parlamente," dodala.

"V prípade, ak by v týchto častiach, kde som presvedčená o neústavnosti týchto ustanovení, došlo k prelomeniu veta, požiadam Ústavný súd o preverenie súladu týchto ustanovení s ústavou," informovala hlava štátu.

V prípade špeciálneho prokurátora vníma prezidentka dlhodobo v spoločnosti tému efektivity vyvodzovania zodpovednosti. Systém je podľa nej nastavený tak, že disciplinárne previnenie špeciálneho prokurátora preverujú disciplinárne komisie na návrh generálneho prokurátora. "Ten systém je nastavený dobre, druhá vec je, či bol dostatočne využívaný, tam mám isté pochybnosti," dodala s tým, že ak by ho zákonodarca považoval za nedostatočný, jednou z možností je, aby NR SR mala návrhové oprávnenie, teda nielen generálny prokurátor by mohol navrhovať disciplinárne previnenie v konaní špeciálneho prokurátora, ale mohol by to byť aj parlament.

Prezidentka akceptovala rozšírenie subjektov, ktoré môžu navrhovať kandidátov do týchto funkcií, akceptovala tiež otvorenie tejto príležitosti pre zástupcov iných právnických profesií. Je to podľa nej voľba a názor zákonodarcu, nevníma ho ako kolízny s ústavou. O to dôležitejšia je potom podľa nej pozícia hlavy štátu, ktorá celému procesu dáva koncovku pri menovaní. Čaputová bude podľa svojich slov veľmi starostlivo vyhodnocovať predpoklady, požiadavky kandidáta, aby bol nestranný a aby sa neposilňoval vplyv politickej závislosti na politickej moci.

Ako dodala, jej cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov.