Profily členov vlády Eduarda Hegera

Profil predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO)


Eduard Heger sa narodil 3. mája 1976 v Bratislave. Absolvoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Po skončení štúdia žil jeden a pol roka v USA. Po návrate na Slovensko pracoval v rokoch 2001 – 2005 ako konzultant na Ministerstve obrany SR, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.

Do roku 2016 sa venoval podnikaniu a pôsobil ako manažér v rôznych firmách. Svoj čas venoval tiež práci v treťom sektore. V predchádzajúcom volebnom období 2016 - 2020 ho zvolili za poslanca Národnej rady (NR) SR za hnutie OĽANO-NOVA. V parlamente bol v uplynulom volebnom období najskôr podpredsedom a neskôr po odchode Veroniky Remišovej predsedom poslaneckého klubu OĽANO.

Vo voľbách do NR SR 29. februára 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí OĽANO, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola. Vo vláde Igora Matoviča zastával post vicepremiéra a ministra financií.

Profil podpredsedu vlády a ministra financií SR Igora Matoviča (OĽANO)

Foto: TASR Pavel Neubauer

Igor Matovič sa narodil 11. mája 1973 v Trnave. Absolvoval Fakultu managementu na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor finančný manažment. V roku 2002 založil trnavské vydavateľstvo regionPRESS, v roku 2007 prepísal firmu na manželku.

Založil občianske združenie Obyčajní ľudia. V roku 2010 sa stal poslancom NR SR, keď spolu s ďalšími troma členmi Obyčajných ľudí kandidoval na posledných štyroch miestach kandidátky strany Sloboda a Solidarita. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR 11. novembra 2011. Matovič je odvtedy jeho lídrom.

V parlamentných voľbách v roku 2012 získalo OĽANO 8,55 percenta hlasov. Vo voľbách v roku 2016 sa Matovič spojil s hnutím NOVA, na čele ktorého stál Daniel Lipšic. Zoskupenie získalo 11,02 percenta hlasov. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 išiel Matovič do boja o hlasy voličov v zoskupení OĽANO, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola. Obyčajní ľudia zvíťazili vo voľbách so ziskom 25,02 percenta, Matovičovu vládu vymenovala prezidentka 21. marca 2020.

S cieľom vyriešiť dlhotrvajúcu koaličnú krízu v nedeľu 28. marca 2021 vyhlásil, že vo vláde si vymení post s dovtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom.


Profil podpredsedu vlády SR a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS)

Foto: TASR - Martin Baumann

Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968 v Bratislave. V roku 1980 jeho rodina emigrovala do Nemecka. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave na národohospodárskej fakulte špecializáciu dane a daňové poradenstvo. Začal podnikať, založil firmu FaxCopy.

V rokoch 2002 - 2003 bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), vytvoril koncepciu daňovej reformy. Stranu Sloboda a solidarita založil 21. augusta 2008 a doteraz je jej predsedom.

Vo voľbách 12. júna 2010 strana získala 12,14 percenta hlasov, Sulík bol od 8. júla 2010 do 13. októbra 2011 predsedom NR SR. Po páde vlády Ivety Radičovej v dôsledku sporu o eurovale ho odvolali z funkcie predsedu parlamentu. V predčasných voľbách 10. marca 2012 získala SaS 5,88 percenta hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 24. mája 2014 získala SaS 6,66 percenta hlasov a Sulík sa stal poslancom EP. Vo voľbách 29. februára 2020 získala SaS 6,22 percenta hlasov.


Profil podpredsedníčky vlády SR a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí)

Foto: TASR - Martin Baumann

Veronika Remišová sa narodila 31. mája 1976 v Žiline. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Absolvovala aj štúdium na parížskej Sorbonne a bruselskej College d'Études Interdisciplinaires. Pracovala v Európskej komisii, po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave.

Občiansky sa angažovala v boji proti korupcii. Vo voľbách v roku 2016 bola líderkou kandidátky OĽANO. V parlamente pôsobila ako podpredsedníčka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Bola náhradníčkou Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a vedúcou Stálej delegácie NR SR v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Poslanecký klub OĽANO opustila, v júni 2019 vstúpila do strany exprezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí, kde sa stala prvou podpredsedníčkou. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidovala na kandidátke Za ľudí. Po stiahnutí sa Kisku z politiky ju zvolili 8. augusta 2020 za predsedníčku strany.


Profil podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Holého (Sme rodina)

Foto: TASR - Martin Baumann

Štefan Holý sa narodil v roku 1978. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity v Trnave. Od roku 2005 sa venoval advokátskej praxi. Bol ekonomickým expertom a tieňovým ministrom financií hnutia Sme rodina.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 ho zvolili za poslanca Národnej rady SR. Hnutie ho po koaličných rokovaniach nominovalo na pozíciu podpredsedu Matovičovej vlády.


Profil ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Jaroslav Naď sa narodil 21. marca 1981 v Nitre. Absolvoval magisterské a rigorózne štúdium na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ako aj vzdelávanie v rámci Centra pre bezpečnostné štúdie George C. Marshalla v Garmisch-Partenkirchene v Nemecku a na European Security and Defence College v Bruseli. Bol doktorandom na Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

Pôsobil v Euroatlantickom centre a v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. V rokoch 2004 až 2011 pracoval na Ministerstve obrany SR na rôznych pozíciách, bol generálnym riaditeľom sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy. V rokoch 2012 - 2013 bol vedúcim sekcie obrany Stálej delegácie SR pri NATO a Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii, predstaviteľom SR vo Výbore NATO pre obrannú politiku a obranné plánovanie.

V rokoch 2014 - 2015 pracoval v Inštitúte pre stredoeurópsku politiku (CEPI) ako analytik programu bezpečnostnej a obrannej politiky a súčasne ako zástupca riaditeľa organizácie Globsec, ktorej bola CEPI súčasťou. V roku 2016 založil mimovládnu organizáciu Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, kde do novembra 2018 pôsobil ako riaditeľ.

V roku 2018 sa stal poslancom obecného zastupiteľstva a vicestarostom obce Hrubá Borša. Od novembra 2018 pôsobil ako tieňový minister obrany za OĽANO.

Vo voľbách 29. februára 2020 kandidoval na kandidátke OĽANO, NOVA, Kresťanská únia KÚ a Zmena zdola.


Profil ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka (nominant SaS)

Foto: TASR - Martin Baumann

Ivan Korčok sa narodil 4. apríla 1964 v Banskej Bystrici. Študoval na Ekonomickej Univerzite v Bratislave, neskôr absolvoval štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov na bratislavskej Univerzite Komenského. Od roku 1992 pôsobí v rezorte diplomacie.

V rokoch 2002 - 2005, počas druhej vlády premiéra Mikuláša Dzurindu, vykonával funkciu štátneho tajomníka na MZV SR. Zároveň bol členom Európskeho konventu v Bruseli (2002 až 2003) a vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO (2003).

V rokoch 2005 až 2009 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku. Od októbra 2009 až do roku 2015 zastával funkciu veľvyslanca a stáleho predstaviteľa SR pri Európskej únii v Bruseli. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa stal opäť 1. augusta 2015. Na čele ministerstva zastupoval Miroslava Lajčáka počas plynutia jeho mandátu predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN.

V roku 2018 sa stal veľvyslancom SR v Spojených štátoch amerických, prezident Andrej Kiska mu odovzdal poverovacie listiny 28. augusta 2018.


Profil ministra vnútra SR Romana Mikulca (OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Roman Mikulec sa narodil 18. marca 1972 v Bratislave. Absolvoval vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach a v roku 1994 sa stal stíhacím pilotom.

V roku 1997 prešiel do Vojenského spravodajstva (VS), na post riaditeľa VS bol vymenovaný v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej. Pôsobil v USA na veliteľstve USCENTCOM (Centrálne velenie armády USA) v rámci vojenskej operácie Enduring Freedom (Trvalá sloboda) v Afganistane a Kosove. Po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 bol vyslaný ako prvý príslušník Ozbrojených síl SR do Situačného centra Vojenského štábu EÚ v Bruseli. Od roku 2013 pracoval v súkromnom sektore v oblasti bezpečnosti, diplomacie a zahraničných vzťahov.

Vo voľbách 29. februára 2020 kandidoval na kandidátke OĽANO, NOVA, Kresťanská únia KÚ a Zmena zdola.


Profil ministerky kultúry SR Natálie Milanovej (OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Natália Milanová (predtým Gálisová) sa narodila 12. júna 1982 v Bratislave. Vyštudovala slovenský jazyk a históriu, pracovala ako učiteľka. Ako poslankyňa NR SR za hnutie OĽANO sa venovala oblasti kultúry, bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre kultúru a médiá.

Za OĽANO kandidovala po prvý raz v parlamentných voľbách v roku 2016, z 22. miesta získala postavenie náhradníčky. V roku 2018 nahradila poslanca Jozefa Viskupiča (OĽANO), ktorý sa po zvolení za predsedu Trnavského samosprávneho kraja vzdal poslaneckého mandátu.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidovala na kandidátke OĽANO, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola.


Profil ministra životného prostredia SR Jána Budaja (OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. Po 17. novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie. Spolu s hercom Milanom Kňažkom boli hlavnými moderátormi masových demonštrácií na Námestí SNP v Bratislave.

Stál pri začiatkoch hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Vo februári 1990 sa stal predsedom Koordinačného centra VPN a v marci toho istého roka aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru SNR pre životné prostredie.

V rokoch 1998 až 2002 bol poslancom NR SR za Slovenskú demokratickú koalíciu. Pôsobil aj ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Ako predseda strany Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska kandidoval v roku 2016 do NR SR za hnutie OĽANO a stal sa poslancom. V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval na kandidátke OĽANO, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola.


Profil ministra pôdohospodárstva SR Jána Mičovského (OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Ján Mičovský sa narodil 26. decembra 1954 vo Zvolene. Absolvoval Lesnícku fakultu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Na Lesníckej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Brne dokončil vedeckú ašpirantúru z lesníckej ekonomiky.

Dlhodobo sa venuje ochrane životného prostredia a boju proti korupcii. Je zakladajúci člen SOS - Slovenského ochranárskeho snemu. S jeho menom sa spája aj Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline. Do Národnej rady SR sa dostal po prvý raz na kandidátke OĽANO v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. marca 2012.

Vo voľbách do NR SR 29. februára 2020 kandidoval na kandidátke OĽANO, NOVA, Kresťanská únia KÚ a Zmena zdola.


Profil ministra školstva SR Branislava Gröhlinga (SaS)

Foto: TASR - Martin Baumann

Branislav Gröhling sa narodil 6. apríla 1974 v Partizánskom. Študoval právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Od roku 1997 podnikal v oblasti vizáže, stal sa spolumajiteľom spoločnosti, ktorá prevádzkuje sieť Štúdií krásy Pierot Exclusive. Ako autor projektov Education či Podporme remeslá sa snažil o oživenie tradičných remeselníckych profesií. Podieľal sa na preškoľovaní študentov stredných odborných škôl na potreby praxe.

Do parlamentu kandidoval po prvý raz na kandidátke strany Sloboda a Solidarita vo voľbách 5. marca 2016 a stal sa poslancom. Pôsobil ako člen mandátového a imunitného výboru a člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Po voľbách do VÚC, ktoré sa konali v roku 2017, sa stal poradcom pre oblasť školstva na 54 školách u predsedu Bratislavského kraja Juraja Drobu. Vo voľbách 29. februára 2020 opäť kandidoval za SaS.


Profil ministerky spravodlivosti SR Márie Kolíkovej (Za ľudí)

Foto: TASR - Martin Baumann

Mária Kolíková sa narodila 30. januára 1973 v Dunajskej Strede. Absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 2002 pracovala ako advokátska koncipientka a od roku 2003 ako advokátka.

Od roku 2007 do júla 2009 pracovala v advokátskej kancelárii Mária Kolíková. Do roku 2009 vyučovala na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Po nástupe vlády Ivety Radičovej v roku 2010 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktoré v tom čase viedla ministerka Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ-DS).

Od mája do júna 2012 pôsobila ako externá poradkyňa na MS ČR pre oblasť reforiem v justícii. Po krátkom pôsobení v Česku sa vrátila do advokácie a pracovala vo firme Kolíková & Partners. Druhýkrát sa štátnou tajomníčkou na MS SR stala v roku 2016, keď sa ministerkou spravodlivosti stala opäť Lucia Žitňanská (vtedy Most-Híd). Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej opustila v marci 2018 Žitňanská post ministerky. Kolíková z MS SR odišla v auguste 2018.

V roku 2019 vstúpila do strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, v ktorej je členkou predsedníctva. Vo voľbách 29. februára 2020 kandidovala na kandidátke Za ľudí.


Profil ministra dopravy SR Andreja Doležala (nominant Sme rodina)

Foto: TASR - Martin Baumann

Andrej Doležal sa narodil 23. marca 1981 v Bratislave. Na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyštudoval odbor automatizácia. Pracoval napríklad ako webový dizajnér či učiteľ. Venoval sa tiež dobrovoľníckej činnosti v oblasti vzdelávania.

V rokoch 2008 – 2012 bol technickým riaditeľom v televízii Markíza. V Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) pôsobil ďalších päť rokov takisto ako technický riaditeľ. Po odchode z RTVS pracoval v TV Joj ako riaditeľ pre distribúciu a nelineárne služby.

Pred nástupom na post ministra dopravy vo vláde Igora Matoviča pôsobil takmer dva roky vo funkcii riaditeľa inovácií vo firme Towercom.


Profil ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO)

Foto: TASR - Martin Baumann

Vladimír Lengvarský sa narodil 18. augusta 1969. Vyštudoval Vojenskú lekársku akadémiu Jana Evangelistu Purkyňe v Hradci Králové. Neskôr získal titul Master of Public Health (MPH) a špecializuje sa na odbor všeobecné lekárstvo. Ako lekár pôsobil v 5. pluku špeciálneho určenia. Bol tiež členom vo výbore Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý riadi vojenské zdravotníctvo aliancie. V júni 2006 sa stal hlavným lekárom Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR). Od marca 2008 zastával aj post veliteľa Vojenského zdravotníctva.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová ho ako hlavná veliteľka OS SR vymenovala 15. januára 2020 do hodnosti brigádneho generála. V septembri toho istého roku sa stal riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku.

Prehľad vlád SR od vzniku samostatnej Slovenskej republiky

Vláda SR - od 24. júna 1992 do 15. marca 1994

Vznikla po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili v dňoch 5. a 6. júna 1992.

Koalícia: Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Slovenská národná strana (SNS).

Predseda vlády: Vladimír Mečiar (HZDS).


Vláda SR - od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994

Bola dočasnou vládou, ktorá vznikla po páde vlády Vladimíra Mečiara, ktorej poslanci NR SR 11. marca 1994 vyslovili nedôveru.

Koalícia: Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Národno-demokratická strana (NDS)

Predseda vlády: Jozef Moravčík (DÚ).

Dňa 17. marca 1994 schválila NR SR ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a o vypísaní predčasných volieb, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994.


Vláda SR - od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998

Vznikla na základe výsledkov predčasných volieb, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994.

Koalícia: HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)

Predseda vlády: Vladimír Mečiar (HZDS).



Vláda SR - od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002

Koalícia: Slovenská demokratická koalícia (SDK), SDĽ, Strana maďarskej koalície (SMK) a Strana občianskeho porozumenia (SOP), samotná SDK predstavovala koalíciu strán DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS. Strana Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) vznikla v januári 2000.

Predseda vlády: Mikuláš Dzurinda (SDK/SDKÚ).


Vláda SR - od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006

Koalícia: SDKÚ-DS, SMK, KDH, Aliancia nového občana (ANO)

Predseda vlády: Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS).


Vláda SR - od 4. júla 2006 do 8. júla 2010

Koalícia: Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS

Predseda vlády: Robert Fico (Smer-SD).


Vláda SR - od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012

Koalícia: SDKÚ-DS, KDH, Sloboda a solidarita (SaS), Most-Híd

Predsedníčka vlády: Iveta Radičová (SDKÚ-DS)

Vláda Ivety Radičovej nezískala dôveru poslancov NR SR v spojenom hlasovaní o dôvere a eurovale 11. októbra 2011. Nasledovali predčasné voľby 10. marca 2012, z ktorých vzišla druhá vláda Roberta Fica.


Vláda SR - od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016

Vznikla na základe výsledkov predčasných volieb, ktoré sa konali 10. marca 2012.

Jednofarebná vláda strany Smer-SD.

Predseda vlády: Robert Fico (Smer-SD).


Vláda SR - od 23. marca 2016 do 22. marca 2018

Koalícia: Smer-SD, SNS, Most-Híd a do 31. augusta 2016 aj strana #Sieť

Predseda vlády: Robert Fico (Smer-SD).

Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa vláda dostala do krízy, ktorá vyvrcholila 15. marca 2018 demisiou premiéra Roberta Fica a jeho vlády. Prezident SR Andrej Kiska demisiu prijal. Keďže sa v parlamente nenašla ústavná väčšina (90 poslancov), ktorá by podporila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia NR SR, na základe ktorého by sa konali predčasné voľby, prezident poveril zostavením novej rekonštruovanej vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD). Ten totiž prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet chceli podporiť.


Vláda SR - od 22. marca 2018 do 20. marca 2020

Vznikla po odstúpení premiéra Roberta Fica a následnej rekonštrukcii.

Koalícia: Smer-SD, SNS, Most-Híd

Predseda vlády: Peter Pellegrini (Smer-SD).


Vláda SR - od 21. marca 2020 - do 30. marca 2021

Koalícia: OĽANO, Sme rodina, SaS, Za ľudí

Predseda: Igor Matovič (OĽANO)

Po nákupe vakcíny Sputnik V sa prehĺbila koaličná kríza, keď strany SaS, Za ľudí žiadali odstúpenie Igora Matoviča z postu predsedu vlády. Ten 30. marca 2021 podal demisiu, ktorú prijala prezidentka SR Zuzana Čaputová a zostavením novej vlády poverila Eduarda Hegera (OĽANO), dovtedajšieho vicepremiéra a ministra financií.