Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po novom bude napríklad potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch.
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) - Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nepovedala, či podpíše novelu zákona o ochrane prírody, pre ktorú chce Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK podať proti Slovensku žalobu na Európsky súdny dvor. So znením zákona sa ešte dôkladne oboznámi, o ochrane prírody chce tiež budúci týždeň rokovať s ministrom životného prostredia Lászlóom Sólymosom (Most-Híd). Pre TASR to uviedol jej hovorca Martin Strižinec.
Zákon podľa Strižinca zatiaľ nebol doručený do prezidentskej kancelárie. Pripomenul tiež, že prezidentke na ochrane prírody veľmi záleží. LZ Vlk chce žalobu podať pre porušenie legislatívy EÚ. Je totiž presvedčené o tom, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) argumentuje, že netreba šíriť paniku tam, kde sa podarilo presadiť historické zmeny. Pozmeňujúci návrh udeľovania výnimiek sa podľa rezortu netýka novely ako celku. Týkať sa má len miesta, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. "Namiesto trojročnej prechodnej lehoty sa dáva termín do vyhlásenia zonácie. Zákaz plošných výrubov či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa tým vôbec nemení," podotklo ministerstvo.
Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny parlament schválil 11. septembra, do účinnosti vstupuje od 1. januára 2020. Po novom bude napríklad potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Podľa novely tiež majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR. Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka, a zakazuje náhodnú ťažbu.
Zákon podľa Strižinca zatiaľ nebol doručený do prezidentskej kancelárie. Pripomenul tiež, že prezidentke na ochrane prírody veľmi záleží. LZ Vlk chce žalobu podať pre porušenie legislatívy EÚ. Je totiž presvedčené o tom, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) argumentuje, že netreba šíriť paniku tam, kde sa podarilo presadiť historické zmeny. Pozmeňujúci návrh udeľovania výnimiek sa podľa rezortu netýka novely ako celku. Týkať sa má len miesta, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. "Namiesto trojročnej prechodnej lehoty sa dáva termín do vyhlásenia zonácie. Zákaz plošných výrubov či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa tým vôbec nemení," podotklo ministerstvo.
Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny parlament schválil 11. septembra, do účinnosti vstupuje od 1. januára 2020. Po novom bude napríklad potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Podľa novely tiež majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR. Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka, a zakazuje náhodnú ťažbu.
