Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil 5.-12. novembra 2013.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) – Prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi dôveruje najmenej ľudí od roku 2004, keď sa stal hlavou štátu.
Kým v roku 2004 bola dôveryhodnosť voči inštitúcii prezidenta na úrovni 69 percent a v roku 2006 dosahovala až 76 percent, koncom minulého roka jej vyjadrilo dôveru len 48 percent opýtaných a nedôveru 49 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil 5.-12. novembra 2013. Zber údajov na vzorke 1049 obyvateľov SR starších ako 18 rokov zabezpečila agentúra Focus.
„Prezident nedosahuje väčšinovú dôveru, ako to bolo v minulých rokoch,“ povedala analytička IVO Oľga Gyárfášová. Oproti minulým rokom si Gašparovič pohoršil aj v rebríčku dôveryhodnosti politických osobností, kde sa umiestnil na deviatej priečke.
„Prezident republiky a jeho úrad nefungujú na báze prieskumov verejnej mienky súkromnej inštitúcie, urobených na neznámej vzorke, ale na základe reálnych výsledkov volieb v ostatných prezidentských voľbách,“ reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač. Dodal, že Ivan Gašparovič v nich ako historicky prvý prezident SR obhájil svoju funkciu a získal 1.234.787 hlasov voličov, čo predstavuje nárast o vyše 150.000 hlasov oproti voľbám v roku 2004.
Inštitúcia prezidenta má napriek poklesu stále väčšiu dôveryhodnosť než vláda SR, parlament či Ústavný súd. Oproti obdobiu po parlamentných voľbách v roku 2012 kredibilita všetkých týchto inštitúcií poklesla. „V našej spoločnosti je dôvery ako šafranu a pre oblasť politiky to platí viacnásobne. Vláde SR, NR SR alebo Ústavnému súdu dôveruje len asi tretina dospelej populácie Slovenska,“ zhodnotila Gyárfášová.
IVO skúmal aj dôveru ľudí voči ďalším spoločenským inštitúciám. Z nich vyšla najlepšie rímskokatolícka cirkev, ktorej verí 47 percent opýtaných, na druhej strane jej nedôveruje 45 percent. V rebríčku nasledujú mimovládne organizácie, ktorým dôveru v prieskume vyjadrilo 46 percent ľudí, polícia (43 percent) a odbory (39 percent). Najmenšiu dôveryhodnosť majú politické strany, ktorým vyjadrilo dôveru len 17 percent a nedôveru 78 percent, a súdy na Slovensku. Tým verí len 24 percent opýtaných a neverí 72 percent respondentov.
Rebríček dôveryhodnosti politických osobností vedie premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico (22 percent), nasleduje minister vnútra a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák (10 percent), tretí v poradí je predseda opozičnej strany Most-Híd Béla Bugár (8 percent), nasleduje opozičný poslanec a líder hnutia NOVA Daniel Lipšic (8 percent) a prvú päťku uzatvára opozičný poslanec Igor Matovič (7 percent), ktorý je na čele hnutia OĽaNO. Do prvej desiatky najdôveryhodnejších politikov sa dostala aj bývalá premiérka Iveta Radičová, predseda KDH Ján Figeľ, predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský, prezident Ivan Gašparovič a líder SaS Richard Sulík.
Kým v roku 2004 bola dôveryhodnosť voči inštitúcii prezidenta na úrovni 69 percent a v roku 2006 dosahovala až 76 percent, koncom minulého roka jej vyjadrilo dôveru len 48 percent opýtaných a nedôveru 49 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil 5.-12. novembra 2013. Zber údajov na vzorke 1049 obyvateľov SR starších ako 18 rokov zabezpečila agentúra Focus.
„Prezident nedosahuje väčšinovú dôveru, ako to bolo v minulých rokoch,“ povedala analytička IVO Oľga Gyárfášová. Oproti minulým rokom si Gašparovič pohoršil aj v rebríčku dôveryhodnosti politických osobností, kde sa umiestnil na deviatej priečke.
„Prezident republiky a jeho úrad nefungujú na báze prieskumov verejnej mienky súkromnej inštitúcie, urobených na neznámej vzorke, ale na základe reálnych výsledkov volieb v ostatných prezidentských voľbách,“ reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač. Dodal, že Ivan Gašparovič v nich ako historicky prvý prezident SR obhájil svoju funkciu a získal 1.234.787 hlasov voličov, čo predstavuje nárast o vyše 150.000 hlasov oproti voľbám v roku 2004.
Inštitúcia prezidenta má napriek poklesu stále väčšiu dôveryhodnosť než vláda SR, parlament či Ústavný súd. Oproti obdobiu po parlamentných voľbách v roku 2012 kredibilita všetkých týchto inštitúcií poklesla. „V našej spoločnosti je dôvery ako šafranu a pre oblasť politiky to platí viacnásobne. Vláde SR, NR SR alebo Ústavnému súdu dôveruje len asi tretina dospelej populácie Slovenska,“ zhodnotila Gyárfášová.
IVO skúmal aj dôveru ľudí voči ďalším spoločenským inštitúciám. Z nich vyšla najlepšie rímskokatolícka cirkev, ktorej verí 47 percent opýtaných, na druhej strane jej nedôveruje 45 percent. V rebríčku nasledujú mimovládne organizácie, ktorým dôveru v prieskume vyjadrilo 46 percent ľudí, polícia (43 percent) a odbory (39 percent). Najmenšiu dôveryhodnosť majú politické strany, ktorým vyjadrilo dôveru len 17 percent a nedôveru 78 percent, a súdy na Slovensku. Tým verí len 24 percent opýtaných a neverí 72 percent respondentov.
Rebríček dôveryhodnosti politických osobností vedie premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico (22 percent), nasleduje minister vnútra a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák (10 percent), tretí v poradí je predseda opozičnej strany Most-Híd Béla Bugár (8 percent), nasleduje opozičný poslanec a líder hnutia NOVA Daniel Lipšic (8 percent) a prvú päťku uzatvára opozičný poslanec Igor Matovič (7 percent), ktorý je na čele hnutia OĽaNO. Do prvej desiatky najdôveryhodnejších politikov sa dostala aj bývalá premiérka Iveta Radičová, predseda KDH Ján Figeľ, predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský, prezident Ivan Gašparovič a líder SaS Richard Sulík.
