Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ženy to majú v živote trochu ťažšie, ak chcú naplniť svoju úlohu matky a na druhej strane sa chcú aj presadiť v pracovnom živote, naplniť aj svoje osobné ambície, uviedol prezident.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. marca (TASR) - Prezident Andrej Kiska sa dnes pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa žien stretol so ženami z rôznych oblastí spoločenského života. Pozval ich do Prezidentského paláca na slávnostný obed, pri ktorom prebrali okrem iného i to, čo by na slovenskej spoločnosti zmenili.
"Keď sme diskutovali o rôznych udalostiach a príbehoch, ktoré tu máme, dal som im zákernú otázku, čo by spravili, keby boli premiérom krajiny a mali neobmedzenú moc, čo by na Slovensku menili. Zaznelo asi to, čo všetci vieme, že by sme sa mali sústrediť na mladých ľudí, že by sme nemali byť ľahostajní jeden k druhému, že by sme mali bojovať s korupciou a vnášať to teplé ľudské do nášho života," uviedol Kiska.
Myslí si, že ženy si nezaslúžia úctu iba na Medzinárodný deň žien, ale počas celého roka. "Ženy to majú v živote trochu ťažšie, ak chcú naplniť svoju úlohu matky a na druhej strane sa chcú aj presadiť v pracovnom živote, naplniť aj svoje osobné ambície. Majú to v živote mnohokrát ťažšie ako my muži a ja si myslím, že od nás mužov si zaslúžia nesmiernu úctu nielen na Medzinárodný deň žien, ale počas celého roka," dodal prezident.
Medzi pozvanými ženami boli Afričanka žijúca na Slovensku, opatrovateľka starých a nevládnych ľudí, tanečnica z Lúčnice, hasička, poštárka, mama, ktorá si adoptovala chlapca na vozíčku, projektová riaditeľka OZ Vagus, žena, ktorá kedysi skončila na ulici, i bojovníčka proti extrémizmu zo združenia Ľudia proti rasizmu Irena Biháriová.
"Za ten čas, ktorý sledujem rómsku problematiku, my vždy uviazneme v procese implementácie. Potom, aj keď ten-ktorý splnomocnenec už má jasno, kde sú tie páky a ktoré sú tie opatrenia, tak veľmi ťažko prechádzajú cez jednotlivé rezorty a ministerstvá. Povedzme si na rovinu, osobne si nepamätám vládu, ktorá by mala túto tému ako niečo, čo hneď ideme riešiť a sme ochotní do toho investovať čas, energiu, peniaze a personálne kapacity," konštatovala Biháriová pre TASR.
Má pocit, že politická diskusia sa skôr točí dookola okolo toho, ako by sme reagovali na nejaký spoločenský dopyt po represívnych opatreniach. Myslí si, že rómska problematika ja komplexný problém, v rámci ktorého sa nedá úplne vytrhnúť z kontextu napríklad vzdelávanie. "Ak investujeme do vzdelávania a ak zároveň platí, že nie je vyriešená pozemková bytová otázka, ak deti zo škôl prichádzajú do prostredia, kde spia v jednej izbe s viacerými súrodencami a kde nie je zabezpečená podpora zamestnanosti pre ich rodičov, tak skôr riešenie vidím v paralelnom, súbežnom pôsobení aktivít na všetkých relevantných frontoch," dodala.
S prezidentom sa podľa jej slov rozprávali najmä o extrémizme. Myslí si, že ostatným politikom chýba to, čo prezident Kiska, naopak, má. "Odvaha zastať sa ľudskoprávnych tém a jasne sa vymedziť," dodala Biháriová.
"Keď sme diskutovali o rôznych udalostiach a príbehoch, ktoré tu máme, dal som im zákernú otázku, čo by spravili, keby boli premiérom krajiny a mali neobmedzenú moc, čo by na Slovensku menili. Zaznelo asi to, čo všetci vieme, že by sme sa mali sústrediť na mladých ľudí, že by sme nemali byť ľahostajní jeden k druhému, že by sme mali bojovať s korupciou a vnášať to teplé ľudské do nášho života," uviedol Kiska.
Myslí si, že ženy si nezaslúžia úctu iba na Medzinárodný deň žien, ale počas celého roka. "Ženy to majú v živote trochu ťažšie, ak chcú naplniť svoju úlohu matky a na druhej strane sa chcú aj presadiť v pracovnom živote, naplniť aj svoje osobné ambície. Majú to v živote mnohokrát ťažšie ako my muži a ja si myslím, že od nás mužov si zaslúžia nesmiernu úctu nielen na Medzinárodný deň žien, ale počas celého roka," dodal prezident.
Medzi pozvanými ženami boli Afričanka žijúca na Slovensku, opatrovateľka starých a nevládnych ľudí, tanečnica z Lúčnice, hasička, poštárka, mama, ktorá si adoptovala chlapca na vozíčku, projektová riaditeľka OZ Vagus, žena, ktorá kedysi skončila na ulici, i bojovníčka proti extrémizmu zo združenia Ľudia proti rasizmu Irena Biháriová.
"Za ten čas, ktorý sledujem rómsku problematiku, my vždy uviazneme v procese implementácie. Potom, aj keď ten-ktorý splnomocnenec už má jasno, kde sú tie páky a ktoré sú tie opatrenia, tak veľmi ťažko prechádzajú cez jednotlivé rezorty a ministerstvá. Povedzme si na rovinu, osobne si nepamätám vládu, ktorá by mala túto tému ako niečo, čo hneď ideme riešiť a sme ochotní do toho investovať čas, energiu, peniaze a personálne kapacity," konštatovala Biháriová pre TASR.
Má pocit, že politická diskusia sa skôr točí dookola okolo toho, ako by sme reagovali na nejaký spoločenský dopyt po represívnych opatreniach. Myslí si, že rómska problematika ja komplexný problém, v rámci ktorého sa nedá úplne vytrhnúť z kontextu napríklad vzdelávanie. "Ak investujeme do vzdelávania a ak zároveň platí, že nie je vyriešená pozemková bytová otázka, ak deti zo škôl prichádzajú do prostredia, kde spia v jednej izbe s viacerými súrodencami a kde nie je zabezpečená podpora zamestnanosti pre ich rodičov, tak skôr riešenie vidím v paralelnom, súbežnom pôsobení aktivít na všetkých relevantných frontoch," dodala.
S prezidentom sa podľa jej slov rozprávali najmä o extrémizme. Myslí si, že ostatným politikom chýba to, čo prezident Kiska, naopak, má. "Odvaha zastať sa ľudskoprávnych tém a jasne sa vymedziť," dodala Biháriová.
