Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hucáková ďalej informovala, že každý druhý respondent, ktorý sa zapojil do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venoval príprave rúšok (43 percent).
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Počas krízy spojenej so šírením ochorenia COVID-19 sa až 46 percent respondentov zapojilo do dobrovoľníckej aktivity a ďalšia desatina sa zapojiť plánovala. Vyplýva to z prieskumu o každodennom živote v období epidémie na Slovensku, ktorý realizovali členky výskumného tímu Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Do spracovania údajov zahrnuli 2357 výpovedí a prieskum sa uskutočňoval prostredníctvom online dotazníkov v čase od 18. marca do 26. marca. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Naopak, až 33 percent respondentov sa do žiadnej aktivity nezapojilo, pričom ako dôvod zväčša uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.
Hucáková ďalej informovala, že každý druhý respondent, ktorý sa zapojil do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venoval príprave rúšok (43 percent). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných na ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedené pravidlo nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok.
Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 percent) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov. Ďalšou formou zapojenia sa bolo podľa Hucákovej informovanie, respektíve rozširovanie informácií (15 percent) - roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, zdieľanie zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy či falošné správy.
Medzi často zmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili i nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 percent), teda pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov, vyvesili oznam o ponuke nákupu, ale i možnosti prechádzky so psom či návštevy lekárne.
Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres a aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 percent). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a chatovacie skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).
SAV sa v prieskume pýtala aj na predstavy a očakávania respondentov počas pandémie nového koronavírusu týkajúce sa budúcnosti. Napriek veľmi neistej situácii 26 percent respondentov verilo, že epidémia po ústupe ich život neovplyvní. Podobný názor mala aj desatina respondentov, ktorá hovorila o tom, že epidémia ich nezasiahne ani finančne, a ani pracovne (11 percent). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale i rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke.
Vplyv epidémie nateraz nedokázalo vyhodnotiť 15 percent respondentov. Naproti tomu približne štvrtina respondentov (24 percent) predpokladala, že sa bude musieť uskromniť, respektíve bude mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti v produktívnom veku 30 až 39 rokov.
Naopak, až 33 percent respondentov sa do žiadnej aktivity nezapojilo, pričom ako dôvod zväčša uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.
Hucáková ďalej informovala, že každý druhý respondent, ktorý sa zapojil do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venoval príprave rúšok (43 percent). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných na ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedené pravidlo nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok.
Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 percent) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov. Ďalšou formou zapojenia sa bolo podľa Hucákovej informovanie, respektíve rozširovanie informácií (15 percent) - roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, zdieľanie zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy či falošné správy.
Medzi často zmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili i nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 percent), teda pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov, vyvesili oznam o ponuke nákupu, ale i možnosti prechádzky so psom či návštevy lekárne.
Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres a aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 percent). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a chatovacie skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).
SAV sa v prieskume pýtala aj na predstavy a očakávania respondentov počas pandémie nového koronavírusu týkajúce sa budúcnosti. Napriek veľmi neistej situácii 26 percent respondentov verilo, že epidémia po ústupe ich život neovplyvní. Podobný názor mala aj desatina respondentov, ktorá hovorila o tom, že epidémia ich nezasiahne ani finančne, a ani pracovne (11 percent). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale i rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke.
Vplyv epidémie nateraz nedokázalo vyhodnotiť 15 percent respondentov. Naproti tomu približne štvrtina respondentov (24 percent) predpokladala, že sa bude musieť uskromniť, respektíve bude mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti v produktívnom veku 30 až 39 rokov.
