Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Adaptačné plány vypracovalo 97 percent základných škôl, 79 percent gymnázií a 69 percent stredných odborných škôl.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) - Adaptačné plány, ktoré na základe odporúčania rezortu školstva školy vypracovali na uľahčenie prechodu z dištančného na prezenčné vyučovanie, priniesli viaceré benefity. Vďaka adaptačnému obdobiu sa zlepšili sociálne vzťahy medzi žiakmi. Ukázal to prieskum Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorý zisťoval prínosy zavedenia adaptačného obdobia či podporu, ktorú by školy potrebovali vzhľadom na vzniknutú pandémiu a jej následky.
Adaptačné plány vypracovalo 97 percent základných škôl, 79 percent gymnázií a 69 percent stredných odborných škôl. Podľa prieskumu ŠŠI za prínosy adaptačného obdobia považovali riaditelia škôl zlepšenie sociálnych vzťahov medzi žiakmi, vytvorenie priestoru na to, aby sa zvýšená pozornosť venovala napríklad témam násilia, šikany či domáceho násilia. Adaptačné obdobie tiež umožnilo lepšie spoznávanie žiakov, ich vlastností či záujmov, a vytvorenie priestoru na obnovenie školských návykov.
Podľa prieskumu by najväčšiu podporu riaditelia škôl vzhľadom na novovzniknutú situáciu potrebovali vo finančnej a metodickej oblasti. "Potrebovali by podporu na zlepšenie materiálno-technického vybavenia, na vytváranie podmienok pre rovnosť šancí každého žiaka na prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, či na uplatňovanie aktivizujúcich, participatívnych metód a inovačných programov," vymenoval Matúš Jarolín, hlavný štátny radca z kancelárie hlavného školského inšpektora.
Riaditelia škôl mali v prieskume tiež odhadnúť rozdiel medzi učebným plánom a skutočným stavom vedomostí a zručností žiakov po návrate z domáceho vzdelávania. Na prvom stupni základných škôl bol najväčší rozdiel medzi učebným plánom a stavom vedomostí žiakov vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, a to viac ako 60 percent.
Na druhom stupni základných škôl bol najmenší odhadovaný rozdiel vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, približne 40 percent, najväčší rozdiel bol odhadovaný vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, a to viac ako 70 percent.
Študenti štvorročných gymnázií najväčší rozdiel vo vedomostiach v porovnaní so študijným plánom vykazovali podľa odhadov riaditeľov vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb (viac ako 70 percent), či Matematika a práca s informáciami s rozdielom viac ako 50 percent. Najväčší rozdiel medzi učebným plánom a vedomosťami žiakov stredných odborných škôl sa ukázal vo vzdelávacej oblasti Odborné vzdelávania – praktická príprava, a to až do 90 percent. Štátna školská inšpekcia realizovala prieskum v mesiacoch máj až jún 2021.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR odporúčalo v polovici apríla školám, aby pred návratom žiakov do škôl vytvorili plán adaptačného a poadaptačného obdobia do konca školského roku.
Cieľom adaptačného obdobia bolo poskytnúť žiakom a pedagógom podmienky na postupný návrat k bežnému prezenčnému vyučovaniu, minimalizovať stresové situácie a vytvoriť bezpečné prostredie. Medzi zásady adaptačného obdobia patrilo, že prvý týždeň sa má venovať socializácii, okrem toho aj to, že prvé dva týždne majú byť bez skúšania, hodnotenie žiakov sa má realizovať len slovne. Prvé dva až tri týždne sa podľa rezortu školstva nemali písať ani písomky a testy.
Adaptačné plány vypracovalo 97 percent základných škôl, 79 percent gymnázií a 69 percent stredných odborných škôl. Podľa prieskumu ŠŠI za prínosy adaptačného obdobia považovali riaditelia škôl zlepšenie sociálnych vzťahov medzi žiakmi, vytvorenie priestoru na to, aby sa zvýšená pozornosť venovala napríklad témam násilia, šikany či domáceho násilia. Adaptačné obdobie tiež umožnilo lepšie spoznávanie žiakov, ich vlastností či záujmov, a vytvorenie priestoru na obnovenie školských návykov.
Podľa prieskumu by najväčšiu podporu riaditelia škôl vzhľadom na novovzniknutú situáciu potrebovali vo finančnej a metodickej oblasti. "Potrebovali by podporu na zlepšenie materiálno-technického vybavenia, na vytváranie podmienok pre rovnosť šancí každého žiaka na prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, či na uplatňovanie aktivizujúcich, participatívnych metód a inovačných programov," vymenoval Matúš Jarolín, hlavný štátny radca z kancelárie hlavného školského inšpektora.
Riaditelia škôl mali v prieskume tiež odhadnúť rozdiel medzi učebným plánom a skutočným stavom vedomostí a zručností žiakov po návrate z domáceho vzdelávania. Na prvom stupni základných škôl bol najväčší rozdiel medzi učebným plánom a stavom vedomostí žiakov vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, a to viac ako 60 percent.
Na druhom stupni základných škôl bol najmenší odhadovaný rozdiel vo vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, približne 40 percent, najväčší rozdiel bol odhadovaný vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, a to viac ako 70 percent.
Študenti štvorročných gymnázií najväčší rozdiel vo vedomostiach v porovnaní so študijným plánom vykazovali podľa odhadov riaditeľov vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb (viac ako 70 percent), či Matematika a práca s informáciami s rozdielom viac ako 50 percent. Najväčší rozdiel medzi učebným plánom a vedomosťami žiakov stredných odborných škôl sa ukázal vo vzdelávacej oblasti Odborné vzdelávania – praktická príprava, a to až do 90 percent. Štátna školská inšpekcia realizovala prieskum v mesiacoch máj až jún 2021.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR odporúčalo v polovici apríla školám, aby pred návratom žiakov do škôl vytvorili plán adaptačného a poadaptačného obdobia do konca školského roku.
Cieľom adaptačného obdobia bolo poskytnúť žiakom a pedagógom podmienky na postupný návrat k bežnému prezenčnému vyučovaniu, minimalizovať stresové situácie a vytvoriť bezpečné prostredie. Medzi zásady adaptačného obdobia patrilo, že prvý týždeň sa má venovať socializácii, okrem toho aj to, že prvé dva týždne majú byť bez skúšania, hodnotenie žiakov sa má realizovať len slovne. Prvé dva až tri týždne sa podľa rezortu školstva nemali písať ani písomky a testy.
