Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Až tri štvrtiny opýtaných by od svojej vysokej školy očakávali väčšie možnosti získavania praktických zručností a uvítali by intenzívnejšiu spoluprácu s odborníkmi z praxe.
Autor TASR
Bratislava/Trnava 10. septembra (TASR) - Až 95,7 percenta študentov a absolventov slovenských vysokých škôl by od školy chcelo viac ako len titul. Vyše polovica respondentov (51 percent) je s nadobudnutým vzdelaním skôr spokojná, hoci vidí priestor na zlepšenie. Takmer tretina je s výberom a úrovňou svojej školy celkom spokojná, má však viaceré výhrady. Najviac jej chýba získavanie praktických zručností. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 607 respondentov realizoval štipendijný program Nádvorie Kampus.
Len 11 percent opýtaných má voči svojmu vysokoškolskému vzdelaniu veľa výhrad a sú skôr nespokojní. Veľmi spokojní študenti a absolventi predstavujú necelé štyri percentá. Veľmi nespokojní respondenti predstavujú necelé tri percentá. „Vo všeobecnosti študentom chýba viac praxe a špeciálne programy, ktoré by kopírovali skutočné pracovné prostredie,“ vysvetlila koordinátorka programu Nádvorie Kampus Zuzana Fajta.
Až tri štvrtiny opýtaných by od svojej vysokej školy očakávali väčšie možnosti získavania praktických zručností (75,2 percenta) a uvítali by intenzívnejšiu spoluprácu s odborníkmi z praxe (75,2 percenta). Takmer polovica opýtaných by uvítala možnosť pracovať vo väčších tímoch na projektoch, ktoré by hodnotili odborníci z praxe alebo ich pridelení mentori (42,2 percenta).
Až 37,8 percenta opýtaných respondentov má pocit, že ich štúdium na trh práce nepripravuje dostatočne. Opačný názor má 29,5 percenta respondentov. Rozhodnúť sa nevedela zhruba tretina respondentov. Len viac ako štvrtina absolventov vysokých škôl (27,1 percenta) verí, že škola im dala potrebné vzdelanie a skúsenosti, aby sa vedeli uplatniť na pracovnom trhu.
Študenti si úspešný nástup do pracovného života najviac spájali s možnosťou absolvovania aspoň niekoľkomesačnej praxe počas štúdia (86,3 percenta). Ako výhodu na pracovnom trhu vnímali znalosť cudzieho jazyka (72,9 percenta), ale aj komunikačné a prezentačné zručnosti (67,5 percenta) a ukončené vysokoškolské vzdelanie (65,9 percenta). Dobrovoľnícku činnosť označilo ako podstatnú len 12,5 percenta respondentov.
Na prieskume sa zúčastnilo 93,7 percenta študentov denného a 6,3 percenta študentov externého štúdia. Údaje boli zbierané od 5. marca do 15. júla.
Len 11 percent opýtaných má voči svojmu vysokoškolskému vzdelaniu veľa výhrad a sú skôr nespokojní. Veľmi spokojní študenti a absolventi predstavujú necelé štyri percentá. Veľmi nespokojní respondenti predstavujú necelé tri percentá. „Vo všeobecnosti študentom chýba viac praxe a špeciálne programy, ktoré by kopírovali skutočné pracovné prostredie,“ vysvetlila koordinátorka programu Nádvorie Kampus Zuzana Fajta.
Až tri štvrtiny opýtaných by od svojej vysokej školy očakávali väčšie možnosti získavania praktických zručností (75,2 percenta) a uvítali by intenzívnejšiu spoluprácu s odborníkmi z praxe (75,2 percenta). Takmer polovica opýtaných by uvítala možnosť pracovať vo väčších tímoch na projektoch, ktoré by hodnotili odborníci z praxe alebo ich pridelení mentori (42,2 percenta).
Až 37,8 percenta opýtaných respondentov má pocit, že ich štúdium na trh práce nepripravuje dostatočne. Opačný názor má 29,5 percenta respondentov. Rozhodnúť sa nevedela zhruba tretina respondentov. Len viac ako štvrtina absolventov vysokých škôl (27,1 percenta) verí, že škola im dala potrebné vzdelanie a skúsenosti, aby sa vedeli uplatniť na pracovnom trhu.
Študenti si úspešný nástup do pracovného života najviac spájali s možnosťou absolvovania aspoň niekoľkomesačnej praxe počas štúdia (86,3 percenta). Ako výhodu na pracovnom trhu vnímali znalosť cudzieho jazyka (72,9 percenta), ale aj komunikačné a prezentačné zručnosti (67,5 percenta) a ukončené vysokoškolské vzdelanie (65,9 percenta). Dobrovoľnícku činnosť označilo ako podstatnú len 12,5 percenta respondentov.
Na prieskume sa zúčastnilo 93,7 percenta študentov denného a 6,3 percenta študentov externého štúdia. Údaje boli zbierané od 5. marca do 15. júla.
