Bratislava 16. apríla (TASR) – Predispozíciu k pravicovo-extrémistickej politike má sedem percent učiteľov. Je to o šesť percentuálnych bodov menej, ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii Slovenska (13 percent). Vyplýva to z prieskumu Dopyt po pravicovom extrémizme medzi učiteľmi na druhom stupni základných škôl agentúry Focus, ktorý v utorok odprezentovali počas tlačovej konferencie.

V prieskume, ktorého sa zúčastnilo 705 učiteľov druhého stupňa základných škôl, bola s cieľom identifikovať mieru dopytu alebo predispozície pre pravicový extrémizmus použitá metodika Derex Indexu, teda dopyt po pravicovom extrémizme. Je vypočítaný z 29 výskumných otázok a rozdelený do štyroch oblastí, a to predsudky a sociálny šovinizmus, anti-establišmentové nálady, pravicové hodnotové orientácie a obavy a nedôvera a pesimizmus. "Prieskum okrem toho, že mapuje situáciu medzi učiteľmi zároveň ponúka pohľad aj na dospelú populáciu Slovenska, a tak sa výsledky dajú medzi sebou navzájom porovnať. To nám umožňuje posudzovať namerané čísla v širšom kontexte celého Slovenska a ukázať vplyv sociálnych, politických a psychologických faktorov na šírenie nebezpečných tendencií potierajúcich demokratické ústavné zriadenie," vysvetlil Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Prieskum v prvej oblasti mapoval protiimigrantské nálady, podporu pre obmedzenie imigrácie do krajiny, vplyv migrantov na ekonomiku a kultúrny život krajiny, názory na homosexuálov. Z prieskumu vyplýva, že 58 percent učiteľov nepodlieha extrémnym predsudkom a sociálnemu šovinizmu. "Deti a mladých ľudí by mali učiť pedagógovia, ktorí sú odolní voči jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkajú extrémistické hnutia. Nie je tajomstvom, že aj na slovenských školách nájdeme učiteľov s extrémistickými predsudkami. O to dôležitejšie je, aby sme ukazovali pedagogické osobnosti, ktoré si nadovšetko ctia pravdu, spravodlivosť a slobodu," poznamenal zakladateľ Komenského inštitútu Juraj Hipš.

Čo sa týka miery výraznej nedôvery voči existujúcemu establišmentu a systémovým demokratickým inštitúciám, vyjadrilo ju len 16 percent učiteľov. V bežnej populácii SR to bolo 28 percent. Rozdiel medzi učiteľmi a populáciou sa prejavil aj v potrebe ochranárskeho štátu, spoločenského poriadku založeného na silnom štáte, poslušnosti, tradíciách a viere. V priemere niečo viac ako tretina (34 percent) učiteľov prejavila takúto hodnotovú orientáciu, čo je viac ako je zastúpenie takýchto ľudí v bežnej populácii SR (23 percent). Silnú subjektívnu nespokojnosť, nedôveru a obavy vyjadrilo 13 percent opýtaných, v bežnej populácii SR to bolo 21 percent.

Len sedem percent opýtaných učiteľov možno podľa prieskumu zaradiť do skupiny s predispozíciou k pravicovo-extrémistickej politickej orientácii. Tento údaj podľa Hipša poukazuje na živnú pôdu pre šírenie extrémistických nálad aj medzi ľuďmi, ktorí by seba samých nikdy neoznačili za extrémistov, ale na druhej strane nemusia byť voči šíreniu takýchto nálad imúnni. "Je nesmierne dôležité, kto učí naše deti. Týmto ľuďom zverujeme obrovskú moc a preto je nevyhnutné, aby pedagógmi boli ľudia so silným demokratickým zmýšľaním a ochotou vždy stáť na strane spravodlivosti a slobody. Takýchto učiteľov by sme mali verejne oceňovať a podporiť," dodal Hipš.

Prieskum sa realizoval v marci a apríli, zúčastnilo sa ho 705 respondentov.