Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prieskume sa od 15. do 20. januára zúčastnilo 1534 respondentov.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - Po skončení štúdia chce zo Slovenska odísť 27,25 percenta vysokoškolákov, ktorí tu študujú. Takmer 20 percent sa ešte nerozhodlo. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu vzdelávacieho projektu Praxuj.sk. Dôvodom odchodu je najmä nespokojnosť s pomermi na Slovensku. TASR o tom informovala Tamara Peterková z projektu Praxuj.sk.
Do zahraničia však mladých lákajú aj lepšie platové podmienky, vyššia životná úroveň, možnosti kariérneho rastu či zlepšenie sa v cudzom jazyku. Najviac vysokoškolákov by rado išlo do Spojených štátov amerických (12,1 percenta), Kanady (11,9 percenta), Švajčiarska (9,8 percenta), Nórska (9,3 percenta), ale aj do Českej republiky (9,8 percenta).
"Viac ako 52 percent opýtaných zvažovalo odchod do zahraničia už po skončení strednej školy. Neskôr však usúdili, že by im chýbala rodina, odradil ich strach z neznámeho, alebo sa im ani v zahraničí nepodarilo nájsť vysnívaný odbor či univerzitu," priblížila Peterková. Viac ako 16 percent respondentov to skúsilo, no neuspeli na prijímacích pohovoroch. Takmer dve percentá spomínajú aj koronakrízu.
Z prieskumu vyplýva, že pokiaľ ide o študentov, ktorí už navštevujú zahraničné univerzity, vrátiť sa neplánuje 60,6 percenta z nich. "Takmer 25 percent sa zatiaľ nerozhodlo. Najväčší podiel opýtaných študuje v Českej republike (51,5 percenta). Komunity slovenských študentov sú aj v Holandsku, Dánsku či Veľkej Británii," poznamenala Peterková. Takmer 91 percent študentov v zahraničí uviedlo, že ich k odchodu motivovala lepšia kvalita univerzity. Lákalo ich aj viac pracovných príležitostí (45,5 percenta), potreba spoznať nových ľudí (45,5 percenta), alebo zlepšiť si jazyk (30,3 percenta). Viac ako 12 percent z nich ale pripúšťa, že štúdium v zahraničí ich očakávania nenaplnilo. "Viac ako 15 percent študentov sa tak chce po štúdiu vrátiť na Slovensko. V zahraničí im totiž chýbajú rodina, zázemie, kamaráti a vzťahy," priblížila Peterková. Niektorých tiež láka pracovná príležitosť, ktorú už na Slovensku majú.
Na prieskume sa od 15. do 20. januára zúčastnilo 1534 respondentov. Najväčšie zastúpenie v ňom mali študenti bakalárskeho stupňa (67,3 percenta) vo veku od 18 do 22 rokov (63,8 percenta).
Do zahraničia však mladých lákajú aj lepšie platové podmienky, vyššia životná úroveň, možnosti kariérneho rastu či zlepšenie sa v cudzom jazyku. Najviac vysokoškolákov by rado išlo do Spojených štátov amerických (12,1 percenta), Kanady (11,9 percenta), Švajčiarska (9,8 percenta), Nórska (9,3 percenta), ale aj do Českej republiky (9,8 percenta).
"Viac ako 52 percent opýtaných zvažovalo odchod do zahraničia už po skončení strednej školy. Neskôr však usúdili, že by im chýbala rodina, odradil ich strach z neznámeho, alebo sa im ani v zahraničí nepodarilo nájsť vysnívaný odbor či univerzitu," priblížila Peterková. Viac ako 16 percent respondentov to skúsilo, no neuspeli na prijímacích pohovoroch. Takmer dve percentá spomínajú aj koronakrízu.
Z prieskumu vyplýva, že pokiaľ ide o študentov, ktorí už navštevujú zahraničné univerzity, vrátiť sa neplánuje 60,6 percenta z nich. "Takmer 25 percent sa zatiaľ nerozhodlo. Najväčší podiel opýtaných študuje v Českej republike (51,5 percenta). Komunity slovenských študentov sú aj v Holandsku, Dánsku či Veľkej Británii," poznamenala Peterková. Takmer 91 percent študentov v zahraničí uviedlo, že ich k odchodu motivovala lepšia kvalita univerzity. Lákalo ich aj viac pracovných príležitostí (45,5 percenta), potreba spoznať nových ľudí (45,5 percenta), alebo zlepšiť si jazyk (30,3 percenta). Viac ako 12 percent z nich ale pripúšťa, že štúdium v zahraničí ich očakávania nenaplnilo. "Viac ako 15 percent študentov sa tak chce po štúdiu vrátiť na Slovensko. V zahraničí im totiž chýbajú rodina, zázemie, kamaráti a vzťahy," priblížila Peterková. Niektorých tiež láka pracovná príležitosť, ktorú už na Slovensku majú.
Na prieskume sa od 15. do 20. januára zúčastnilo 1534 respondentov. Najväčšie zastúpenie v ňom mali študenti bakalárskeho stupňa (67,3 percenta) vo veku od 18 do 22 rokov (63,8 percenta).
