Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zber údajov sa realizoval od 2. do 17. júla, dotazník vyplnilo celkom 2257 riaditeľov a 16 618 triednych učiteľov.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) – Do dištančnej výučby na jar sa vôbec nezapájalo 52.000 žiakov, čo je 7,5 percenta žiackej populácie. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na konci školského roka 2019/2020 realizoval Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) v spolupráci s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania na základných a stredných školách na Slovensku. Cieľom bolo zistiť, čo sa dialo počas uzavretia škôl z dôvodu ochorenia COVID-19 a s čím by potrebovali pomôcť na jeseň počas prípadnej druhej vlny pandémie.
„Takmer 565.000 žiakov malo podľa odhadov prístup k online výučbe, čo je 81,5 percenta žiackej populácie,“ vyplýva z výsledkov prieskumu. Cez internet sa neučilo 128.000 žiakov (18,5 percenta žiackej populácie), väčšina z nich sa pravdepodobne vzdelávala offline spôsobmi dištančnej výučby. Najkritickejšou podľa IVP bola situácia najmä v školách s vysokým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a v špeciálnych základných školách.
„V prípade online výučby používali učitelia väčšinou takzvanú asynchrónnu výučbu. To znamená, že žiakom síce zasielali úlohy prostredníctvom internetu, ale neorganizovali online hodiny, ktoré umožňujú interaktívnejšiu výučbu a poskytovanie spätnej väzby žiakom,“ tvrdí IVP.
Zároveň uvádza, že tretina učiteľov, ak učila aj online spôsobom, povedala, že žiaci mali problémy pri práci s technológiou. Pri výučbe detí bez prístupu k online výučbe učitelia často kombinovali zasielanie pracovných listov a telefonický kontakt so žiakmi. Približne rovnaký počet z nich sa však spoliehal výlučne na zasielanie pracovných listov.
Ak sa znova zatvoria školy, štyria z piatich učiteľov hovoria, že by potrebovali školenia a vzdelávanie. Najväčšiu potrebu vnímajú v oblasti školení zameraných na zlepšenie technických zručností. Riaditelia uviedli, že by potrebovali pomôcť so sprístupňovaním online výučby svojim žiakom, žiadajú o zabezpečenie dát a hovorov pre svojich učiteľov a potrebovali by tiež, aby boli dostupné kvalitné učebné materiály zamerané na dištančné vzdelávanie.
Zber údajov sa realizoval od 2. do 17. júla, dotazník vyplnilo celkom 2257 riaditeľov a 16 618 triednych učiteľov. Výsledná analýza tak pracuje spolu s 2194 odpoveďami od riaditeľov a s 15 645 odpoveďami od triednych učiteľov. Do prieskumu sa zapojilo 77,2 percenta škôl.
„Takmer 565.000 žiakov malo podľa odhadov prístup k online výučbe, čo je 81,5 percenta žiackej populácie,“ vyplýva z výsledkov prieskumu. Cez internet sa neučilo 128.000 žiakov (18,5 percenta žiackej populácie), väčšina z nich sa pravdepodobne vzdelávala offline spôsobmi dištančnej výučby. Najkritickejšou podľa IVP bola situácia najmä v školách s vysokým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a v špeciálnych základných školách.
„V prípade online výučby používali učitelia väčšinou takzvanú asynchrónnu výučbu. To znamená, že žiakom síce zasielali úlohy prostredníctvom internetu, ale neorganizovali online hodiny, ktoré umožňujú interaktívnejšiu výučbu a poskytovanie spätnej väzby žiakom,“ tvrdí IVP.
Zároveň uvádza, že tretina učiteľov, ak učila aj online spôsobom, povedala, že žiaci mali problémy pri práci s technológiou. Pri výučbe detí bez prístupu k online výučbe učitelia často kombinovali zasielanie pracovných listov a telefonický kontakt so žiakmi. Približne rovnaký počet z nich sa však spoliehal výlučne na zasielanie pracovných listov.
Ak sa znova zatvoria školy, štyria z piatich učiteľov hovoria, že by potrebovali školenia a vzdelávanie. Najväčšiu potrebu vnímajú v oblasti školení zameraných na zlepšenie technických zručností. Riaditelia uviedli, že by potrebovali pomôcť so sprístupňovaním online výučby svojim žiakom, žiadajú o zabezpečenie dát a hovorov pre svojich učiteľov a potrebovali by tiež, aby boli dostupné kvalitné učebné materiály zamerané na dištančné vzdelávanie.
Zber údajov sa realizoval od 2. do 17. júla, dotazník vyplnilo celkom 2257 riaditeľov a 16 618 triednych učiteľov. Výsledná analýza tak pracuje spolu s 2194 odpoveďami od riaditeľov a s 15 645 odpoveďami od triednych učiteľov. Do prieskumu sa zapojilo 77,2 percenta škôl.
