To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) – Pandémia ovplyvnila duševný stav ľudí na Slovensku. Štvrtina respondentov pravidelného prieskumu Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za posledné dva roky zhoršil. Na duševné zdravie vplýva aj vojna na Ukrajine.
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak, približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia. Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. Respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali v 27,5 percenta často depresívne pocity a v 30 percentách vôbec.
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie nového koronavírusu, stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažívajú depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres. Približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú, zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len sedem percent uvádza zlepšenie duševného stavu. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity v 32 percentách väčšinu času a v ďalších 28,5 percenta značnú časť času a stres v 24 percentách väčšinu času a v 35 percentách značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu.
To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.
Prieskum iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Trinásta vlna výskumu sa uskutočnila v období od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov.
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak, približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia. Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. Respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali v 27,5 percenta často depresívne pocity a v 30 percentách vôbec.
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie nového koronavírusu, stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažívajú depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres. Približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú, zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len sedem percent uvádza zlepšenie duševného stavu. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity v 32 percentách väčšinu času a v ďalších 28,5 percenta značnú časť času a stres v 24 percentách väčšinu času a v 35 percentách značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu.
To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.
Prieskum iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Trinásta vlna výskumu sa uskutočnila v období od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov.