Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Oligarchovia podľa Slovákov ovplyvňujú vládu aj média

Ilustračné foto Foto: FOTO TASR/Vladimír Benko

Podľa Maďarska a Poľska zase, naopak, sú tamojšie médiá viac ovplyvňované vládami svojich krajín. V oboch prípadoch si to myslí viac než 60 percent opýtaných.

Bratislava 23. júna (TASR) – Až 85 percent Slovákov si myslí, že vláda je ovplyvňovaná oligarchami a finančnými skupinami. Takmer polovica sa zase domnieva, že oligarchovia a finančné skupiny ovplyvňujú aj médiá. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu think tanku Globsec v desiatich krajinách strednej a východnej Európy na tému dôvera v demokraciu.

Z ostatných krajín Vyšehradskej štvorky sa s rovnakým názorom na ovplyvňovanie vlád oligarchami zhoduje 64 percent Čechov, 56 percent Poliakov a iba 39 percent Maďarov.

Podľa Maďarska a Poľska zase, naopak, sú tamojšie médiá viac ovplyvňované vládami svojich krajín. V oboch prípadoch si to myslí viac než 60 percent opýtaných.

Slováci v prieskume si taktiež najviac zo všetkých respondentov zo štátov V4 myslia, že na Slovensku sú zvýhodňované určité skupiny občanov, najmä ľudia s napojením na politické špičky.

Liberálnu demokraciu považuje za lepšiu formu vlády 49 percent Slovákov, avšak 38 percent by preferovalo silného lídra, ktorého riadenie štátu by nevyžadovalo funkciu parlamentu alebo volieb.

Zo zúčastnených krajín bolo Bulharsko jediným štátom, ktorému by viac vyhovoval autoritatívny režim. Rakúski respondenti takmer jednohlasne vyjadrili podporu demokratického systému.

Tieto odpovede odzrkadľujú aj spokojnosť štátov s tým, ako v súčasnosti u nich funguje demokracia v praxi. Z krajín V4 je Slovensko najnespokojnejšie. Iba občania v Rakúsku, Česku a Estónsku sú viac spokojní s vládnym systémom vo svojich krajinách než nespokojní.

Prieskum sa pýtal aj na otázky spojené s dôveryhodnosťou médií a konšpiračných teórií. Respondenti zo Slovenska a Bulharska najviac súhlasili s konšpiračnými teóriami predloženými v prieskume – priemerne to bola polovica.

Prieskum bol vykonaný v marci tohto roku na vzorke respondentov v rozmedzí od 1000 do 1047 jedincov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Bulharska, Rumunska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa tém demokracie, vládnej moci a dôvery v médiá a konšpirácie.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).