Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samotnú mobilitu mladých ľudí za štúdiom do zahraničia možno podľa iniciatívy To dá rozum hodnotiť ako prínos.
Autor TASR
Bratislava 2. novembra (TASR) – Odlev vysokoškolákov zo Slovenska na štúdium v zahraničí je vysoký a rastie. Problémom je, že iba polovica opýtaných sa plánuje vrátiť naspäť. Vyplýva to z prieskumu iniciatívy To dá rozum.
Oproti priemeru krajín OECD (dve percentá) Slovensko dosahuje viac ako osemnásobný podiel vysokoškolákov študujúcich v zahraničí (17 percent). Podľa iniciatívy To dá rozum podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, za posledné roky rastie. V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 percent, čo bolo o tri percentuálne body menej ako v roku 2017. "Podľa štatistík organizácie UNESCO študovalo v roku 2017 v zahraničí viac ako 32.000 študentov zo Slovenska, najviac v Česku. V roku 2018 tam na vysoké školy nastúpilo 21.292 študentov so slovenským štátnym občianstvom," tvrdí iniciatíva.
Samotnú mobilitu mladých ľudí za štúdiom do zahraničia možno podľa iniciatívy hodnotiť ako prínos. S pobytom v zahraničí sa totiž spája, okrem nadobudnutia odlišných skúseností ako na Slovensku, aj získanie dôležitých zručností pre život, ako napríklad väčšia samostatnosť či schopnosť prispôsobiť sa odlišnému prostrediu. Výsledky dotazníkového prieskumu iniciatívy, do ktorého sa zapojilo 1404 študentov študujúcich na vysokých školách v zahraničí, však poukazujú na limitovaný záujem respondentov vrátiť sa späť na Slovensko. "Skutočným problémom pre Slovensko je, že iba polovica respondentov sa v prieskume vyjadrila, že sa po skončení štúdia alebo niekedy v budúcnosti plánuje vrátiť späť," uviedol Stanislav Lukáč z iniciatívy To dá rozum.
Veľká časť z týchto študentov pritom študuje odbory pripravujúce ich na profesie, ktoré sú na Slovensku nedostatkové, ako sú napríklad lekári, IT odborníci či špecialisti v iných technických smeroch. "Tým, že veľká časť študentov sa neplánuje vrátiť, stráca Slovensko značný potenciál vzdelanej a vysokokvalifikovanej populácie. Krajina tak prichádza o budúcich odborníkov, ktorí by mohli prispievať k celkovému napredovaniu našej spoločnosti po ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i spoločenskej stránke," uzavrela iniciatíva.
Výsledky prieskumu sú súčasťou Analýzy zistení o stave školstva na Slovensku, postavenej na kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume realizovanom v rokoch 2017 – 2019.
Oproti priemeru krajín OECD (dve percentá) Slovensko dosahuje viac ako osemnásobný podiel vysokoškolákov študujúcich v zahraničí (17 percent). Podľa iniciatívy To dá rozum podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, za posledné roky rastie. V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 percent, čo bolo o tri percentuálne body menej ako v roku 2017. "Podľa štatistík organizácie UNESCO študovalo v roku 2017 v zahraničí viac ako 32.000 študentov zo Slovenska, najviac v Česku. V roku 2018 tam na vysoké školy nastúpilo 21.292 študentov so slovenským štátnym občianstvom," tvrdí iniciatíva.
Samotnú mobilitu mladých ľudí za štúdiom do zahraničia možno podľa iniciatívy hodnotiť ako prínos. S pobytom v zahraničí sa totiž spája, okrem nadobudnutia odlišných skúseností ako na Slovensku, aj získanie dôležitých zručností pre život, ako napríklad väčšia samostatnosť či schopnosť prispôsobiť sa odlišnému prostrediu. Výsledky dotazníkového prieskumu iniciatívy, do ktorého sa zapojilo 1404 študentov študujúcich na vysokých školách v zahraničí, však poukazujú na limitovaný záujem respondentov vrátiť sa späť na Slovensko. "Skutočným problémom pre Slovensko je, že iba polovica respondentov sa v prieskume vyjadrila, že sa po skončení štúdia alebo niekedy v budúcnosti plánuje vrátiť späť," uviedol Stanislav Lukáč z iniciatívy To dá rozum.
Veľká časť z týchto študentov pritom študuje odbory pripravujúce ich na profesie, ktoré sú na Slovensku nedostatkové, ako sú napríklad lekári, IT odborníci či špecialisti v iných technických smeroch. "Tým, že veľká časť študentov sa neplánuje vrátiť, stráca Slovensko značný potenciál vzdelanej a vysokokvalifikovanej populácie. Krajina tak prichádza o budúcich odborníkov, ktorí by mohli prispievať k celkovému napredovaniu našej spoločnosti po ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i spoločenskej stránke," uzavrela iniciatíva.
Výsledky prieskumu sú súčasťou Analýzy zistení o stave školstva na Slovensku, postavenej na kvalitatívnom a kvantitatívnom prieskume realizovanom v rokoch 2017 – 2019.
