Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ďalej ukázal, že väčšie nedostatky o historických udalostiach majú viac ženy ako muži.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) - Každý tretí Slovák do 35 rokov nemá názor na okupáciu Československa v auguste 1968. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Globsec od 27. apríla do 10. mája na vzorke 3013 respondentov.
Prieskum ukázal, že obyvatelia Slovenska majú medzery v poznaní dejín a historických udalostí. Na otázku, ako hodnotia inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa a 20-ročnú ruskú okupáciu, odpovedalo 14 percent respondentov, že obsadenie a následnú normalizáciu vníma pozitívne. Zatiaľ čo každý piaty respondent nevedel na danú otázku odpovedať. Viac ako polovica opýtaných, a to 66 percent, vníma udalosti augusta 1968 a 20-ročnú okupáciu krajiny negatívne.
Podľa analytičky Globsecu Kataríny Klingovej je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu Inštitútu pre verejné otázky v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených.
Výsledky ukázali, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.
"Nízke povedomie mladších generácií o kľúčových historických udalostiach na Slovensku zvyšuje ich zraniteľnosť voči aktérom, ktorí sa snažia účelovo interpretovať tieto historické udalosti na polarizáciu a šírenie dezinformácií," upozornila Klingová. Podľa nej to tiež odráža zlý stav slovenského školstva.
S medzerami a nedostatkom kvality vzdelania na Slovensku súhlasí 63 percent opýtaných ľudí. Podľa nich je súčasný spôsob vzdelávania na Slovensku nekvalitný a nie je dostačujúci pre výzvy, ktoré prináša 21. storočie.
Prieskum ďalej ukázal, že väčšie nedostatky o historických udalostiach majú viac ženy ako muži. Zatiaľ čo 70 percent mužov a 63 percent žien, ktorí sa zapojili do prieskumu, vníma tieto udalosti negatívne, 25 percent žien odpovedalo "neviem". To je o desať percentuálnych bodov viac u ako mužských respondentov, ktorí odpovedali rovnako.
Rozdiely možno pozorovať aj medzi jednotlivými krajmi. Väčšina opýtaných v každom kraji vníma dané historické udalosti negatívne. V Bratislavskom kraji je to 74 percent, pričom v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji je to 61 percent respondentov. Podobné rozdiely pozorovali aj v prípade odpovedí "neviem".
Prieskum ukázal, že obyvatelia Slovenska majú medzery v poznaní dejín a historických udalostí. Na otázku, ako hodnotia inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa a 20-ročnú ruskú okupáciu, odpovedalo 14 percent respondentov, že obsadenie a následnú normalizáciu vníma pozitívne. Zatiaľ čo každý piaty respondent nevedel na danú otázku odpovedať. Viac ako polovica opýtaných, a to 66 percent, vníma udalosti augusta 1968 a 20-ročnú okupáciu krajiny negatívne.
Podľa analytičky Globsecu Kataríny Klingovej je obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy jednou z historických udalostí, ktoré sú dlhodobo vnímané negatívne. Už v rámci výskumu Inštitútu pre verejné otázky v roku 2018 bola invázia vnímaná 61 percentami respondentov ako najnegatívnejšia historická udalosť z uvedených.
Výsledky ukázali, že slabé poznatky o spomínaných udalostiach majú najmä mladí ľudia. Zatiaľ čo 78 percent respondentov starších ako 65 rokov vníma tieto udalosti negatívne, rovnako tak ich vníma 55 percent opýtaných vo veku 25 až 34 rokov. Veľké percento mladých Slovákov nevie, ako má dané historické udalosti zhodnotiť.
"Nízke povedomie mladších generácií o kľúčových historických udalostiach na Slovensku zvyšuje ich zraniteľnosť voči aktérom, ktorí sa snažia účelovo interpretovať tieto historické udalosti na polarizáciu a šírenie dezinformácií," upozornila Klingová. Podľa nej to tiež odráža zlý stav slovenského školstva.
S medzerami a nedostatkom kvality vzdelania na Slovensku súhlasí 63 percent opýtaných ľudí. Podľa nich je súčasný spôsob vzdelávania na Slovensku nekvalitný a nie je dostačujúci pre výzvy, ktoré prináša 21. storočie.
Prieskum ďalej ukázal, že väčšie nedostatky o historických udalostiach majú viac ženy ako muži. Zatiaľ čo 70 percent mužov a 63 percent žien, ktorí sa zapojili do prieskumu, vníma tieto udalosti negatívne, 25 percent žien odpovedalo "neviem". To je o desať percentuálnych bodov viac u ako mužských respondentov, ktorí odpovedali rovnako.
Rozdiely možno pozorovať aj medzi jednotlivými krajmi. Väčšina opýtaných v každom kraji vníma dané historické udalosti negatívne. V Bratislavskom kraji je to 74 percent, pričom v Prešovskom alebo Banskobystrickom kraji je to 61 percent respondentov. Podobné rozdiely pozorovali aj v prípade odpovedí "neviem".
