Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Približne štvrtina opýtaných si myslí, že k riešeniu klimatickej zmeny najviac prispieva väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad veterná, vodná či slnečná energia.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) - Klimatická zmena v krajine trápi takmer 70 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu realizovala na vzorke 1009 respondentov agentúra Focus v období od 20. do 27. októbra. Pätina respondentov ju považuje za jeden z najdôležitejších problémov súčasnosti.
Koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková si myslí, že prieskum potvrdil, že si Slováci uvedomujú vážnosť témy klimatickej zmeny a dokonca aj pomerne presne vedia identifikovať viaceré možné riešenia. "Na druhej strane je zlá správa, že aj napriek tomu neveríme, že stanovené ciele, napríklad uhlíkovú neutralitu, dokážeme naplniť," uviedla.
Až 41 percent opýtaných si myslí, že k zmierneniu dosahov zmeny klímy najviac prispieva lepšia ochrana prírody a životného prostredia, teda menej CO2 vypúšťaného do ovzdušia, ochrana podzemných vôd, lesov a podobne.
Približne štvrtina opýtaných (26 percent) si myslí, že k riešeniu klimatickej zmeny najviac prispieva väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad veterná, vodná či slnečná energia. Z opýtaných si 14 percent myslí, že riešením je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a to napríklad prostredníctvom dodatočného zateplenia či výstavby pasívnych domov. Rovnaký podiel opýtaných si myslí, že najviac prispievajú dotácie, finančný príspevok na pomoc ľuďom v energetickej chudobe.
Viac ako polovica opýtaných je skeptická k šanci Slovenska byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou (55%). Približne tretina opýtaných verí, že tento cieľ je dosiahnuteľný. K otázke uhlíkovej neutrality sa nevedelo vyjadriť 14 percent opýtaných.
Slovenská klimatická iniciatíva považuje za dôležité, aký postoj k tejto problematike zaujmú politici. "Potrebujeme jasné líderstvo a konkrétne činy. Teraz ide o to, aby tí, ktorí o veciach rozhodujú, aj presvedčili ľudí, že ciele, ktoré si stanovilo Slovensko, sú realistické a dosiahnuteľné," dodala Chajdiaková.
Koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková si myslí, že prieskum potvrdil, že si Slováci uvedomujú vážnosť témy klimatickej zmeny a dokonca aj pomerne presne vedia identifikovať viaceré možné riešenia. "Na druhej strane je zlá správa, že aj napriek tomu neveríme, že stanovené ciele, napríklad uhlíkovú neutralitu, dokážeme naplniť," uviedla.
Až 41 percent opýtaných si myslí, že k zmierneniu dosahov zmeny klímy najviac prispieva lepšia ochrana prírody a životného prostredia, teda menej CO2 vypúšťaného do ovzdušia, ochrana podzemných vôd, lesov a podobne.
Približne štvrtina opýtaných (26 percent) si myslí, že k riešeniu klimatickej zmeny najviac prispieva väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad veterná, vodná či slnečná energia. Z opýtaných si 14 percent myslí, že riešením je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a to napríklad prostredníctvom dodatočného zateplenia či výstavby pasívnych domov. Rovnaký podiel opýtaných si myslí, že najviac prispievajú dotácie, finančný príspevok na pomoc ľuďom v energetickej chudobe.
Viac ako polovica opýtaných je skeptická k šanci Slovenska byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou (55%). Približne tretina opýtaných verí, že tento cieľ je dosiahnuteľný. K otázke uhlíkovej neutrality sa nevedelo vyjadriť 14 percent opýtaných.
Slovenská klimatická iniciatíva považuje za dôležité, aký postoj k tejto problematike zaujmú politici. "Potrebujeme jasné líderstvo a konkrétne činy. Teraz ide o to, aby tí, ktorí o veciach rozhodujú, aj presvedčili ľudí, že ciele, ktoré si stanovilo Slovensko, sú realistické a dosiahnuteľné," dodala Chajdiaková.
